sobota 23. februára 2013

Secrets 11.kapitola

prichádzam s novou kapitolou Secrets :)
viem, že pri 10th nieje dostatočný počet komentárov, ale raz za čas výnimku urobiť môžem :) a práve dnes ju urobím :)

celý deň som sa trápila s tou časťou, tak dúfam, že moju snahu oceníte :)

ešte by som chcela napísať..
táto časť je pre Kristy, ktorá mi napísala pekný komentár k predchádzajúcej kapitole :)

máš pravdu dievča :)

btw ľúbim Vás a hope u like it :)
_______________________________________________________________________


,,Toto bola rozhodne najlepšia dovolenka môjho života!!" zvolala som šťastne, keď som sa, aj s mojimi kuframi, zvalila na gauč v byte Kristen. Po dlhých 6-tich dňoch na Hawai sme sa konečne dotrepali domov. Vrátila som sa tam, ako som chcela a roztočili sme to tak veľmi, až sa všetci okolo nás zbehli. Nialla
som už nevidela. Kristen mi povedala, že z ostrova odišli deň pred mojim príchodom naspäť. Možno je to takto dobré. Žije si svoj život bez príťaže akou som ja a má pokoj. Naďalej sa stará o fanúšičky a koncerty. Proste jeho život sa po krátkej dovolenke na Hawai vráti do normálu života superhviezdy. A ja sa s tým naučím nejako žiť.Budem musieť.
,,Tak to rozhodne bola! Ďakujem ti Laura za perfektné dni!" usmiala sa na mňa Kris, keď sa zvalila na gauč vedľa mňa.
,,To ja ďakujem tebe Kristen. Ešte.. no.. potrebujem sa s tebou porozprávať." začala som a narovnala som sa na pohovke, na ktorej som sedela. Spozornela a uprela na mňa svoje svetlé oči.
,,Je tu niečo o čom neviem?" opýtala sa ma zmätene a ja som sa uchechtla.
,,Neboj sa.. nieje to nič zlé.. teda vlastne neviem aké to bude pre teba.." usmiala som sa a pozrela som sa na ňu. Videla som, ako sa v nej naberá energia a nervozita z toho, čo jej chcem prezradiť.
,,No tak to už vyklop, že viem, čo si pre mňa zase nachystala za prekvapko." povedala nervózne a rukou si prehrabla svoje tmavé vlasy.
,,Neboj sa.. totižto vieš, keď som sa vrátila späť k tebe a ty si na mňa vyrúkla so všetkým tým ohľadom môjho nového otca a tak ďalej.. povedala som ti, že sa o tom porozprávame neskôr. Si si tým istá, že to všetko chceš vedieť? Alebo vlastne, čo všetko chceš vedieť." usmiala som sa na Kristen a nohy som si poskladala do 'tureckého sedu'.
,,Laura, nemusíš mi nič vravieť ak nechceš. Všetko to je tvoja vec a ty sama vieš, komu, čo o tom povieš." povedala jemným hlasom, ale ja som na nej videla, že jej zvedavosť je aj tak silná.
,,Kris. Pozri sa sem. Si moja najlepšia kamarátka. Viem, že ťa to zaujíma tak mi začni klásť otázky." povedala som prísne a zasmiala som sa na jej nechápavom výraze.
,,Ako chceš." tiež sa uchechtla a ja som sa znova usmiala. ,,Čo sa vlastne stalo?" vyslovila svoju prvú otázku a usmiala sa na mňa.
,,Poviem ti všetko, čo som sa dozvedela. Pred 19-timi rokmi a pár dňami dozadu mala kamarátka mojej mamy narodeninovú oslavu, na ktorú bol pozvaný môj otec a pozvaná bola aj moja mama. Spoznali sa tam a tam aj zažili ich noc. Ak to tak môžem nazvať." zasmiala som sa, pričom som sa hrala s lemom na mojich letných šatách. ,,Po oslave sa už nevideli a mama sa mu neozvala ani keď zistila, že je tehotná. Po dlhej dobe sa môj pravý otec dozvedel, že mama bola tehotná a vedel, že on bol jediný komu mohlo to dieťa patriť. Čiže ja. Vtedy sa stalo aj to, že mama s mojim akože otcom mali autonehodu a zomreli. A stalo sa aj to, že ma môj bývalý mlátil. Keďže môj pravý otec je riaditeľom veľkej firmy a núdzu o peniaze určite nemá, dal na starosť všetkým svojim právnikom, aby ma našli. To je všetko, čo viem a čo mi v krátkosti povedal Greg - otec." povedala som jedným dychom a sledovala som, ako sa na Kristeninej tvári zjavuje udivený výraz.
,,Ako zistil, že bola tvoja mama tehotná?" opýtala sa ma po chvíľke ticha a pozrela sa do mojich očí.
,,Neviem. To mi otec nechcel povedať." povedala som smutne a zapozerala som sa von oknom na nejaký ani mne neznámy bod.
,,Si šťastná?" ozvala sa po chvíli. Zdvihla som zrak a pozrela som sa na ňu, pričom sa mi v očiach zaleskli slzy, ktoré už tak dlho nezadržím.
,,J-ja neviem Kristen. Šťastná som, ale.. mám čudný pocit, že ešte nieje všetko ako má byť. Že ešte toho musím veľmi veľa prejsť, aby som bola šťastná a konečne tým, čím mám byť." povedala som smutne a z oka sa mi skotúľala jemná slza, ktorú som ihneď zotrela chrbtom ruky.
,,No ták." zašepkala a vstala z gauča, pričom prešla ku mne, oblapila ma okolo pliec a pritiahla si ma k sebe. ,,Lauri, podľa mňa si si toho zažila už dosť. Si veľmi silné dievča tak sa neboj, pretože ty zvládneš všetko. Nech to bude akokoľvek ťažké stále budem s tebou o to sa neboj. Tu a teraz ti to sľubujem." usmiala sa a ja som sa následne rozosmiala. To dievča ma stále dokáže rozosmiať. ,,Prečo sa smeješ?" nechápavo sa na mňa pozrela. Bola som si vedomá toho, že toto je vážna debata, ale ja som sa nemohla prestať smiať z jej ustarosteného výrazu, ktorý sa na jej tvár nehodil ani v tej najvážnejšiej chvili. Prišlo mi to veľmi komické a tak som sa smiala. Lepšie než plakať.
..P-prepáč, ale ja nemôžem z tvojho výrazu." ako - tak som vytiahla zo seba pomedzi návaly smiechu a chytila som sa za brucho, v ktorom mi už dominovali kŕče od smiechu.
,,No dovoľ?! Ja sa ťa tu snažím utešiť a ty sa smeješ z môjho výrazu? Čo to si ty za dievča? Za kamarátku?" povedala naoko urazene až to nakoniec nevydržala a rozosmiala sa tiež.
,,Dobre. Koniec. Vlastne. To nieje všetko, čo som ti chcela povedať." zasmiala som sa a chrbtom ruky som si utrela slzy v očí, ktoré tam ostali po návale smiechu.
,,Č-čože?" zarazila sa Kristen a podozrievavo sa na mňa pozrela. Usmiala som sa na ňu a chytila som ju za ruku.
,,Kristen, Greg.. ehm.. teda môj otec mi zaplatí byt." povedala som jedným dychom a usmiala som sa na moju najlepšiu kamarátku.
,,A čo s tým mám ja?" zasmiala sa a nechápavo sa na mňa pozrela. Tresla som si po čele a zasmiala som sa.
,,Bože Kristen. Chcela by som, aby si bývala so mnou." zasmiala som sa a pozrela som sa na jej výraz, ktorý ma skoro zase rozosmial. Mala som namále, aby som sa udržala.
,,Ja. Bývať. S tebou?! Jeden. Byt? My. Dve.?" vyslovila šialene pomaly a ja som až dostala strach či náhodou nezabudla náš rodný jazyk. Hovorila, akoby došla z Narnie.
,,Áno, dobre si pochopila ty magor. Chcem, aby si sa so mnou presťahovala do môjho nového veľkého bytu. Chcem bývať so svojou najlepšou kamarátkou." povedala som oveľa rýchlejšie a zasmiala som sa.
,,Ty si mrkvááá!" zvrieskla na celý dom a hodila sa mi okolo krku. Znova som sa rozosmiala a pevne som ju oblapila okolo pliec.
,,Kristen ukľudni sa. Teraz poď. Ideme sa vybaliť." zasmiala som sa a odtiahla som ju od seba. Trošku ma zarazilo, že som v jej očiach uvidela slzy.
,,Ďakujem ti Laura." usmiala sa na mňa a zaklipkala očami, len aby zahnala slzy.
,,Neďakuj." vlepila som jej pusu na líčko a vstala som z gauča, pričom som vzala svoje kufre a zamierila som si to k našej spoločnej skrini, odkiaľ som si vytiahla čisté veci a zamkla som sa v kúpeľni s cieľom uvoľňujúcej sprchy.

,,Laura, pôjdeš otvoriť?" ozval sa hlas mojej najlepšej kamarátky, keď som si sadla na gauč a do ruky som vzala svoj obľúbený módny časopis. Móda ma vždy bavila a tak som si ju len priťahovala k sebe. Niekto už po druhýkrát zazvonil a ja som sa s veľkým povzdychom postavila z gauča.
,,Veď už idem!!" zakričala som skôr na dvere než na najlepšiu kamarátku, ktorá ma vymenila v sprche a prešla som okolo nábytka, ktorý mi bránil v ceste. Ešte pred tým ako som chytila kľučku a otvorila som dvere, skontrolovala som svoj odraz v zrkadle a usmiala som sa na seba aj keď som nevyzerala až tak dobre. Prehrabla som si vlasy a do dlane som uchopila kľučku na dverách.
,,N-Niall? Čo ty tu robíš?" šokovane som vydýchla, keď som vo dverách uvidela chlapca, ktorého tak veľmi ľúbim.
,,Potrebujem sa s tebou porozprávať." jemne sa pousmial a ja som skoro padla z nôh.
,,P-porozprávať? Ahá. Jasné, poď ďalej." zakoktala som sa a telom mi prešlo milión zimomriavok. Pustila som ho dnu a nasledovala som ho smerom do obývačky. Každý jeho krok bol premyslený. Akoby sa bál, čo ho tu čaká. Sama som to nevedela. Vlastne.. ako ma našiel? Prečo nežije svoj život ako som to plánovala? Bezomňa?
,,Tu bývaš?" snažil sa nadviazať rozhovor, popri ceste na gauč.
,,Uhm.. dáš si čaj alebo kávu?" usmiala som sa, keď si sadol a snažila som sa nevyzerať príliš hlúpo. Všimla som si ako ma uprene pozoroval.
,,Káva padne dobre." jemne sa usmial a ja som ako raketa vystrelila smerom do kuchyne. Do kanvice som naliala vodu a vrátila som sa späť na gauč.
,,No tak o čom sa chceš rozprávať? Alebo lepšie povedané.. ako to, že si tu? Že si ma našiel?" vybehla som na ňho s otázkami a sledovala som ako sa na jeho tvári rozhostil úsmev.

páči? nepáči?

všetko okomentovať!

zmenším to.. 14+ komentárov?

toto už dáte :) believe ;)

*K



16 komentárov:

  1. Úžasné Klaudi :) Těšíím sa na dalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádherné :)*... Úžasná to poviedka a ešte lepšia spisovateľka ;)*.. Perfect :*..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Alkdhgkljgpagjpofdgj miluju tenhle příběh, miluju styl tvýho psaní, miluju tenhle blog a miluju Tebe ♥
    Pašo, neuvěřitelný :*

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďakujem moja :* dakujem ze si si zobrala moje slova k srdcu ;) krasna cast ;) oplatilo sa pocat :** ;)

    Kristy

    OdpovedaťOdstrániť
  5. No a mozme sa tesit na dalsiu cast..pri takom napinavom konci budem chodit kazdu hodinu pozerat na stranku :))

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Super, super, super :) prosiiim ďalšiuuu

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Neskutočná ! :) maximálne užastná časť ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. nádhera!!! :-) ale nemohlas tam dat ten rozhovor??!! teď z toho budu mít akorát tak nervy!!!! :-D rychle další!
    PS: pěkné stránky

    OdpovedaťOdstrániť
  9. juuuuj! :D dokonalosť! :) krááásne :) dokonalééééé :) šupito ďalšiu :D a jasné ,že páči:)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Proste úžasné! :3
    Ďalšiu,ďalšiu,ďalšiu! :))

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Perfektní ;) dej další

    OdpovedaťOdstrániť
  12. jééj už chcem pokračovanie :D fajne fajne mmmm :D (rožok :D)

    OdpovedaťOdstrániť