nedeľa 3. februára 2013

Secrets 9. kapitola

3.2.2012
Nič Vám to nehovorí? Mne áno.
Rok od pridania prologu s Stole my heart. Strašne rýchlo to ubehlo.
ĎAKUJEM!
_________________________________________________________________

Pomaly som sa začínal zohýňať a..

..a keď som mal na dosah lem jej jemných pier, rozzvonil sa jej mobil položený vedľa nás na piesku. Jemne sa odtiahla a uchopila vibrujúcu vec do rúk, len aby sa na mňa nemusela pozerať. 
,,Laura Welington pri telefóne. Počúvam." povedala s predstieraným pokojom a v jej očiach som zbadal jemné iskričky. Tešilo ma, že sa trošku rozveselila po tej téme, čo sme rozoberali, ale hneď na to sa jej tvár
zvraštila a zamračila. ,,Čo to tárate za blbosti pán Newton? Moji rodičia sú už 3 roky mŕtvy tak mi netlačte kaleráby do hlavy!! Je Vám to jasné?!" rozzúrene kričala do telefónu a videl som ako sa jej roztriasli ruky. Hodil som na ňu spýtavý pohľad, ale ona ten svoj ihneď odvrátila. Prisunul som sa k nej bližšie a snažil som sa zistiť niečo z jej rozhovoru, ale nič som nerozumel. ,,A-ako je to možné?" povedala nakoniec pokojne a ja som sa strhol. Čo má toto dopekla znamenať?! ,,Mám priletieť? Kedy?.. Ale ja som na dovolenke na Hawai nemôžem to tu len tak nechať. Čože? Ani nápad! ... tak teda dobre.. čakajte ma na letisku. Dovidenia." nervózne si vzdychla a položila, za čím nasledovalo to, čo som nečakal. Rýchlo sa vyštverala na nohy a chcela hneď odísť.
,,Laura? Laura čo to robíš?" ozval som sa absolútne šokovaný jej správaním a rozbehol som sa za ňou. Chytil som ju za lakeť a otočil som si ju k sebe. Videl som slzy v jej očiach a cítil som ako sa celá trasie. 
,,Niall musím odísť z ostrova. Musím sa vrátiť naspäť do Londýna." povedala medzi vzlykmi a snažila sa mi vymaniť z náruče, v ktorej som ju držal, len aby mi neutiekla do neznáma.
,,Prečo? Čo sa stalo? Povedz mi to. Prosím." prosíkal som ju a zahľadel som sa do jej azúrových očí. Laura len nepatrne pokrútila hlavou a sklopila zrak, pričom sa jej pár sĺz skotúľalo po kontúrach líc.
,,To už nie sú tvoje problémy. Toto si vyriešim sama neboj sa. Musím ísť, lebo zmeškám lietadlo. Pustíš ma?" povedala skoro nečujne, no mne to prišlo akoby na mňa kričala. Nevedel som si predstaviť, že by som ju mal teraz pustiť a už nikdy v živote ju neuvidieť.
,,Má to niečo s Robom?!" pri pomyslení na to, že sa s ním môže stretnúť tvárou v tvár po tom, čo jej urobil sa mi všetko zlievalo do jednej machule a nevedel som poriadne premýšľať. Nepustím ju k nemu.
,,Nie, nie! Rob o mne nevie. Nevie, kde som a toho sa neboj. Niall, pusti ma. Prosím." zahľadí sa mi do očí a jej pohľad je plný zúfalstva a zároveň strachu. 
,,Tak mi to povedz, lebo sa zbláznim!" vybehnem na ňu a dúfam, že mi konečne prezradí, čo sa to tu vlastne deje. Je zaujímavé ako sa veci dokážu tak skoro zmeniť. Pred chvíľou som ju skoro pobozkal a teraz mi chce utiecť a zmariť tak aj moje posledné nádeje na šťastie. 
,,Nie Niall nepoviem ti to. Nemá to význam. Maj sa." prísne sa na mňa pozrela a jej prsty obmotala okolo mojich, ktorými som jej držal lakeť, pričom ich uvoľnila a rozbehla sa do tmy. Nechala ma samého na našej zátoke, ktorá bez nej už nemala také čaro. Chvíľku som tam len stál a čumel som na prázdne miesto, kde sa jej postava stratila v tme, ale o pár sekúnd som sa spamätal. Nemôžem si nechaj ujsť šťastie, ktoré som pred chvíľou už skoro držal pevne v rukách. Zatriasol som hlavou, aby som sa spamätal ešte dôkladnejšie a rozbehol som sa smerom k jej izbe. Musí tam byť! 
Rýchlo som prebehol cez malý prales a hneď na to, ani neviem ako som vbiehal na chodbu, kde sa nachádzala jej izba. Dvere do izby 177 boli mierne pootvorené, čo mi nechávalo možnosť vkĺznuť dnu bez toho, aby ma Laura mohla odmietnuť. Pribehol som k nim a vošiel som do izby, pričom som sa zrazil s Laurou, ktorá sa práve chystala výjsť von. Oči mala opuchnuté od plaču, ale aj osušené od sĺz, ktoré jej už nepadali po lícach. Videl som aká je zmätená.
,,Laura, ja ťa nenechám len tak odísť. Nemôžem. Nemôžem si nechať šťastie, ktoré som konečne našiel, preplávať len tak pomedzi prsty. Od kedy som ťa prvýkrát uvidel stále si v mojej mysli. Stále mi beháš po rozume a nedávaš mi spávať. Nespím pre teba! Konečne som našiel dievča, ktoré je samo sebou, a ktoré je hodné môjho srdca. Zaľúbil som sa do teba a už to nezmeníš či chceš, alebo nie!" konečne som povedal to, čo som tak dlho dusil v sebe. Videl som ako jej znova zvlhli oči a ako sa jemne usmiala. Videl som ako sa jej do očí znova vrátil život, no len čo som žmurkol hneď sa to všetko vytratilo. Všetko bolo ako spred pár minúť, keď bola zničená. ,,Nič mi na to nepovieš?" opýtal som sa takmer nečujne po dlhých sekundách mlčania oboch strán. Laura len pokrútila hlavou a znova na mňa uprela zrak.
,,Niall, tiež ťa ľúbim. Tiež sa neviem zbaviť myšlienky na teba v mojej hlave, ale ja si nezaslúžim tvoju lásku. Ty potrebuješ niekoho seberovného. Niekoho, kto by ti dal viac než ty dávaš a to ja nemôžem. Môj život je stále plný problémov a skúšok. Nebolo by ti pri mne dobre a preto.. aj preto odchádzam, pretože naša láska nemôže byť to, čo by mala. Zbohom Niall. Ľúbim ťa." sklopila svoj pohľad a ja som mal možnosť vidieť jej krásnu tvár zblízka. Čo to trepe za blbosti? Ani som sa nestihol spamätať a priestor, na ktorom stála bol prázdny. Nevedel som čo mám robiť. Znova som sa otočil a bez všetkého som sa za ňou znova rozbehol..

Laura

Po tom Niallovom vyznaní ma premohla triaška. Modlila som sa, aby ma nedobehol a až keď som sedela v lietadle vedela som, že som v 'bezpečí'. Ak by sa na mňa znova pozrel jeho azúrovými očami všetka moja snaha by padla. Snažila som sa narýchlo vymyslieť niečo normálne, ale tá blbosť čo som povedala sa absolútne vymkla dôvodu môjho odchodu. Aj keď, pravdy na tom bolo veľmi veľa. Ľúbim ho a to je to najhoršie. Mala som chuť zomrieť z toho, ako som mu asi teraz ublížila. Nechcela som na to myslieť a tak som sa ticho usadila na sedadle a snažila som sa zaspať, čo nebolo až také ťažké, keďže z toľkého premýšľania, sústredenia sa, nervozity a všetkého naokolo ma rozbolela hlava. Ani neviem ako a už som sa dostala do ríše nepokojného spánku.

,,No počúvam! Prečo som tu?!" ozvala som sa, keď odišla čašníčka od nášho stola aj so zápisom objednávky, ktorú sme jej zadali.
,,Povedal som Vám to. Ste adoptovaná." zabodol do mňa svoje hnedé oči, okolo ktorých sa už črtajú jemné vrásky. Nečudujem sa, ten človek má už nejaký ten vek za sebou.
,,Ale ja tomu neverím! Ukážte mi niečo, alebo povedzte mi niečo podľa čoho by som Vám to mala uveriť!" 
,,Ste biologickou dcérou majiteľa hotelov 'Hubert' tu v Londýne a ešte na celom svete." povedal spokojne a mne padla sánka.
,,Čože?!" vykríkla som, čo spôsobilo, že sa na mňa obrátilo mnoho párov očí v snahe zistiť, čo sa to tu vlastne deje. Popravde, ani ja sama som to nevedela.

Eeehm.

15+ komentárov? 




33 komentárov:

  1. Krasne to je nadherne.. velmi sa mi to paci :) cim skor dalsiu :)) :*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. je to super :)) Vyšla ti :)) Rýchlo ďalšiu :)) Beba.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nemyslím si, ale ďakujem :) trošku budete musieť vydržať, keďže.. musím porozmýšľať ako to sformulujem :) pokúsim sa čo najskôr :)

      Odstrániť
  3. Nevyšla? -_- Netrep ty můj pašánku, je skvělá!
    A ano, zase tu brečim, zas a zas. To je prostě nekonečná dokonalost, co ty tvoříš! :3
    Zbožňuju tě ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. pašo :*
      zlatko, prečo plačeš? :* :*
      zbožňujem ťa viac!! :*
      ĎAKUJEM!! :*

      Odstrániť
  4. Môj Bože ty ma chceš zabiť! To ako si predstavuješ?! och..
    Nialler ma ľúúúbi" som taka šťastná..no keby aj realita ale pšt..
    Je to krásne! Ty..super nápad!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nie nechcem ťa zabiť :P
      predstavujem? veľmi veľa vecí, ktoré sa aj tak nikdy nestanú -_- :(
      ďakujem!! :*

      Odstrániť
  5. Odpovede
    1. wáu! ďakujem krásne :) bude čo najskôr sa bude dať :)

      Odstrániť
  6. nezdalo sa mi to velmi dlhe... ale inak krasne :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ani mne :D :D máš pravdu nebolo to až také dlhé :D nevadí :D :) ale inak ďakujem :))

      Odstrániť
  7. Nádherná...úplne že WAU :*...nemám slov...a tak ani neviem čo písať :)... Myslím, že stačí toto: PERFECT ;)*
    *Veroo*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Verončí :) moja zlatá :) ďakujem ti! ty si dokonalejšia :)

      Odstrániť
  8. Užasne skvele bonbove. Daj dalšiu časť prosim. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  9. wow, lúbim toto story ;) :) :) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. ať se vráti k niallovi !! :) úžasný

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. možno áno možno nie :) ešte neviem aký bude koniec :P ;) ďakujem!

      Odstrániť
  11. je to super,dufam ze co najskor budu spolu:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. aaa juj super to je:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  13. je to take pekne,pis prosim ta dalej;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. písať budem určite :) neprestanem ani keby čo bolo :) ďakujem :* ;)

      Odstrániť
  14. Super :) Nech je dalšia°_°

    OdpovedaťOdstrániť