štvrtok 7. februára 2013

Strong Love Part B (by *K)

konečné! :)

druhá časť jednodielovky s Liamom je na svete.. 
asi by som mala byť ticho, keď ju mám napísanú už niečo cez dva dni :D 
ja viem, ale nejako.. na notebook mi neostalo veľa času ..
učenie až ponad hlavu :/
Kto by si nepamätal tak prvá časť je TU!! :)

túto časť jednodielovky venujem môjmu miláčikovi :)
za to, že stojí pri mne, a že ma ľúbi :*
zbožňujem ťa, zlatko :*

hope u like it :)
________________________________________________________________________


Prešiel som okolo neho a zamieril som si to k mojej najzbožňovanejšej osobe na tomto svete.

,,Danielle. Láska." povedal som takmer nečujne a zložil som sa na stoličku tesne vedľa jej postele, pričom som medzi prsty chytil jej útlu dlaň. Moje oči už ďalej nevládali zadržať slzy tlačiace sa do mojich očí a tak som im nechal voľný priestor na prejavenie sa. Dlhú chvíľu som len tak sedel vedľa nej na posteli a vzlykal som aj keď som vedel, že toto mi nijako nepomôže. Vedel som, že toto je len a len moja vina a to sa nezmení. Vedel som, že to dievča na ňu vystrel
ilo iba kvôli mne, alebo len kvôli veciam, ktoré sa nejako spájali s mojím menom. Pozrel som sa jej do tváre a uvidel som všetko, čo potrebujem. Vedel som, že ak.. ak by sa jej niečo stalo, neprežil by som to. A-ak by to neprežila môj život by už viac nemal dôvod. Chcem vidieť ten moment, keď ju uvidím prichádzať v bielych šatách pred oltár. Chcem vidieť ten moment, keď jej na prstenník navlečiem obrúčku a pred všetkými si dáme svadobný bozk. Chcem vidieť ten moment, keď mi povie, že pod srdcom nosí naše dieťatko. Chcem vidieť ten moment, keď si ho po prvýkrát vezmem do náruče a budem sa o neho starať viac ako o seba. Znesiem aj modré z neba, len aby bolo naše dieťatko šťastné. Chcem vidieť ten moment, keď sa s ním/ňou objaví na našom koncerte ruka v ruke a oni dvaja budú jediný, ktorý prinútia "make ma heart race". Chcem vidieť každý moment nášho spoločného života až kým nebudeme 'zošuvorený' ako staré slivky a naše vnúčatá nebudú pobehovať okolo nás. Potrebujem ju ako vzduch, ktorý dýcham, ako vodu, ktorú pijem. 
,,Pán Payne?!" ozvalo sa mi za chrbtom a ja som až od ľaku nadskočil. Zdvihol som hlavu a pozrel som sa za svoj chrbát. Stál tam chlap, ktorého som doteraz nevidel.
,,Kto ste?" postavil som sa z kresla, ale stále som držal Daniellinu ruku v tej mojej. Musel som ju cítiť.
,,Som z policajnej stanice. Jason Jobs. Prišiel som vyšetrovať prípad útoku na vašu.. ehm.." zakoktal sa a pozrel sa na Danielle za mnou.
,,Priateľku." dokončil som za neho a znova som pohľad upriamil na moju lásku napojenú na milióny prístrojov.
,,Prepáčte, ale viete mi povedať ako k tomu došlo?" vzdychol si a nečujne si prisadol ku mne. Hneď začal s výsluchom.
,,Neviem nič. Nebol som s ňou, keď sa to stalo. Zavolali ma len do nemocnice." vydýchol som takmer nečujne. Hlas som mal stále zastretý od plaču a v hrdle mi vrela nová guča vzlykov.
,,Aha. Prečo ste neboli so slečnou, keď sa to stalo? A vlastne.. čo robila v parku uprostred noci?"
,,Pohádali sme sa." povedal som smutne a pohľadom som hypnotizoval jemnú kontúru jej lícnej kosti.
,,Prečo? Čo bolo dôvodom vašej hádky?" ďalej vyzvedal a mne to už začínalo liezť na nervy. Liam je to len pre jej dobro.
,,Nenávisť našich fanúšičiek. Som spevákom v chlapčenskej skupine One Direction a v poslednej dobe robíme rozruch, kde sa len dá. Dievčatá po nás šalejú a nevedia si predstaviť po našom boku žiadne dievča, ale ja mám Danielle a to im robí najväčší problém. Už od začiatku jej chodilo mnoho výhražných listov, ale v poslednej dobe sa to nejako zhoršilo a listy začali chodiť častejšie. Už to nevládala zniesť a tak mi to povedala. Pohádali sme sa a ona odišla so slovami, že sa ide len prejsť, aby sa jej prečistila hlava, no keď som jej asi po hodine volal či je v poriadku nezdvíhala. Až o pár dlhých minúť na to mi zavolali z nemocnice, že leží na operačke." povedal som jedným dychom a dúfal som, že to bude stačiť. ,,Pane prosím Vás len o jedno. Nájdite tú ženu alebo to dievča, čo to spravilo. Chcem vedieť, koho môžem právom nenávidieť za to, že ublížil žene, ktorú milujem." zdvihol som zrak od jej tváre a zapozeral som sa do tej jeho. Mal som pocit, že tam vidím záblesk pochopenia (?), ale nebol som si istý. Jason vstal zo stoličky a prišiel ku mne.
,,Máte moje slovo, že ju nájdeme! A aj keď ma nepoznáte, môžem Vám s kľudným srdcom povedať, že ja svoje sľuby plním." povedal s rozhodnou tvárou a ja som len prikývol. Vedel som, že to myslí vážne, a že toto len tak nenechá. Pokúsil som sa o úsmev a sledoval som, ako sa mi jeho chrbát prace z dohľadu.
,,Ďakujem." zašepkal som do ticha aj keď som vedel, že ma už nikto nepočuje.

Prebudil som sa na tlak na mojom pleci. Hlavu som mal položenú na Daniellinej dlani a oči zlepené od spomienok na slzy. Už sú to 4 dni, čo celé hodiny trávim pri tejto posteli a modlím sa, aby sa zobudila. Umelý spánok už zrušili a teraz sa len modliť, aby sa jej stav nezhoršil a neupadla do kómy. Stále je tu riziko, že ju stratím a môj mozog už začínal pracovať na tom, ako sa so všetkými rozlúčim. A-ako ukončím toto trápenie.
Zdvihol som hlavu a pozrel som sa na Nialla, ktorý mal ruku položenú na mojom pleci a utrápene sa na mňa pozerá.
,,Liam.. Mal by si si ísť trochu oddýchnuť. Aspoň najesť. Prosím." povedal smutne a zabodol jeho azúrové oči do môjho pohľadu. Videl som ako sa trápi, kvôli mne a aj kvôli Danielle. Nielen on, ale aj ostatný.
,,Nie. Nemôžem ju opustiť." povedal som smutne a znova som sa pozrel na jej tvár. Stále vyzerala rovnako. Myslel som si, že sa zbláznim z toľkého čakania.
,,Poď sa aspoň najesť. Ja.. ja ju zatiaľ postrážim alebo zavolám El." dotkol sa znova môjho ramena a nahodí presvedčujúci pohľad.
,,Eleanor je tu?" jeho odpoveď ma prekvapila a ja som bol v tej chvíli nesmierne vďačný Bohu za takýchto dokonalých a úžasných priateľov. Bez nich by som bol už teraz niekde na psychiatrii a liečil by som sa.
,,Áno, zastavila sa. Ostatných som poslal domov. Aj Simone, len aby sa nenamáhala. Nechcem, aby sa niečo stalo nášmu dieťatku." pomaly sa usmial a pozrel sa na mňa. Mal ju. Mal Simone, ktorá mu o pár týždňov či mesiacov porodí krásne dieťatko.
,,Dobre si urobil. Nemusia vidieť ako.. ako.. som tu." sťažka som zo seba vytiahol, pričom som sťažka prehĺtol guču, ktorá sa už stala mojou súčasťou. Nechcel som sa zložiť pred chalanmi. Nechcel som im pridávať na starostiach.
,,Liam! Ideš niečo zjesť. Výhovorky neberiem!" vyšlo mu z úst, pričom ma potiahol smerom k dverám. Ešte som sa stihol nahnúť nad posteľ, na ktorej leží a pobozkať ju na čelo so slovami, že sa hneď vrátim. Vo dverách zavolal Niall na Eleanor, ktorá sa so mnou vymenila a šla "strážiť" moju krásku. Prešiel som z dverí rovno na gauč pri stene, na ktorom bola položená biela krabička s jedlom a bez slova som sa do neho pustil. Niall si sadol ku mne na gauč a spokojne sledoval ako jem. Chcel som to do seba čo najskôr nahádzať a vrátiť sa naspäť k Danielle. V jedení ma prerušila Eleanor, ktorá vytrhla z dverí a s doširoka otvorenými očami sa na nás pozrela.
,,Preberá sa!!!" zvrieskla na celú chodbu a moje vnútro sa prebralo. Akoby do mňa vošiel druhý život. Rýchlo som sa postavil a rozbehol som sa smerom k dverám na jej izbe. Vletel som dnu a uvidel som ako si Danielle prezerá nemocničnú izbu s otázkami v očiach.
,,Danielle!" zvrieskol som podobne ako El a jedným dlhým skokom som doskočil k jej posteli.
,,L-Liam.. kde som? Čo sa stalo?" videl som ako sa jej otázky, jedna za druhou derú z úst, ale hlavne som nemohol uveriť tomu, že naozaj žije. Že sa mi naozaj vrátila.
,,Miláčik prosím odpusť mi to.. bez toho, čo som, by sa toto nestalo. Málo až primálo som ťa chránil. Už ťa nikdy nikam nepustím samú! Prisahám! Len mi to prepáč prosím!" kľakol som si k jej posteli a aj keď mi bolo vidno iba od krku hore, uprel som na ňu svoj hnedý pohľad.
,,Liam, ja.." ozvala sa po chvíľke ticha, keď sa asi rozpamätala čo sa stalo. ,,Ty za to nemôžeš. To.. to ja.. je to moja chyba.." povedala smutne a sklopila zrak. Čo to tára za blbosti?!
,,Aká tvoja vina? Teba skoro zabije nejaká sprostá fanúšička a ty si to berieš za vinu?! Ani nápad Danielle! Toto nie!" povedal som s dávkou hnevu v hlase.
,,Nehádam sa s tebou Liam." povedala nežne a pomocou ruky ma vytiahla na nohy. Cítil som, že je ešte slabá a tak som prosenie o odpustenie nechal na trošku neskoršie. Konečne som si uvedomil, že žije, a že je so mnou. Nahol som sa k nej, prstom som jej nadvihol bradu a spojil som naše pery v jedno. Vnoril som sa do bozku tak intenzívne, až som nezačul, kedy vošiel do nemocničnej izby doktor.
,,Ehm.. vidím, že nezaháľate, Liam." uchechtol sa a ja som od ľaku nadskočil. Myslel som, že dostanem infarkt. Chabo som sa usmial a pozrel som sa naspäť na Danielle.

Danielle

Liam zaplatil účet a spoločne, ruka v ruke, sme sa vybrali von z reštaurácie. Prešiel mesiac od toho, ako som sa prebrala z umelého spánku a Liam ma pozval na romantickú večeru, ktorú som s radosťou prijala. Odvtedy sa o mňa stará ako v perinke a nehol sa odo mňa ani na krok. S chalanmi si dali voľno takže to bolo celkom možné.
,,Počkaj Dani. Chcem pusu." potiahol ma za lakeť a otočil si ma k sebe, pričom sa prisal na moje pery. Ani som si nestihla uvedomiť a oči mi previazal šatkou.
,,Kam ma to vedieš?!" skríkla som, keď ma ťahal hore po schodoch ani neviem kam.
,,Dôveruješ mi?" opýtal sa ma pri uchu a celou mojou šijou mi prešlo asi stotisíc zimomriavok.
,,Áno." sťažka som vydýchla snažiac sa o niečo zmysluplné.
,,Tak ma nasleduj a ver ďalej." cítila som ako sa usmieva. Nechala som sa ťahať jeho rukou. Prešli sme asi sto metrov peši a potom sme nastúpili do výťahu, na ktorom sme sa viezli pomerne dlho. Celý ten čas som sa snažila zistiť kam to vlastne ideme, ale nič mi nenapadalo. Nakoniec výťah zastal a Liam ma vytiahol vonku. Cítila som studený vzduch, ktorý ma začal zahaľovať a mne došlo, že sme opäť vonku. Liam so mnou prešiel ešte pár krokov a nakoniec zastal.
,,Už to môžem dať dole?" opýtala som sa opatrne a usmiala som sa.
,,Ja ti to dám dole a nie ty." zasmial sa a moje ruky znova padli voľne k telu. Jemne ma obišiel a pomaličkými pohybmi mi začal dávať dole šatku z očí. Keď si môj zrak privykol na tmu a na jemné svetielka pod nami. Stáli sme na nejakej streche a výhľad na nočný Londýn mi vyrazil dych.
,,L-Liam.. čo je toto?" opýtala som sa užasnuto a pozrela som sa na Liama, ktorý sa presúval predomňa. Prstom mi zakryl ústa a zastavil prúd mojich slov. Kľakol si pred moje nohy a z vnútorného vrecka na saku vytiahol malú krabičku.
,,Zlato.. Danielle. Milujem ťa a chcem ostať s tebou.. preto mám na teba malú otázočku.. Prosím. Vydáš sa za mňa? Prisahám, že ťa budem chrániť až do konca môjho života a spoločne vychováme naše deti." opýtal sa ma a moje srdce zabudlo na pár dlhých sekúnd biť. Nemohla som uveriť vlastným ušiam, že toto.. že toto hovorí chlapec, ktorého zbožňujem najviac na svete.
,,L-Liam myslíš toto vážne?" už po druhýkrát za tento večer som sa zakoktala a do očí sa mi nahrnuli slzy. Liam sa zasmial a chytil ma za ruku.
,,Áno, myslím to smrteľne vážne!" usmial sa na mňa a vo mne vybuchla bublina šťastia.
,,Ak sa za teba vydám budem tou najšťastnejšou na svete!! Áno, áno miliónkrát áno!!" povedala som dojato a vytiahla som ho na nohy, pričom som sa na neho hodila a objala som ho najpevnejšie ako som vedela.
,,Myslíš to vážne?" neveriacky sa odo mňa odtiahol a zapozeral sa do mojich očí.
,,Áno, myslím to vážne!!" zasmiala som sa a z oka mi vypadla malá slzička. Liamovi sa v očiach odrazilo veľké šťastie a tak sa iba pritisol na moje pery a zatočil so mnou vo vzduchu.


oplatilo sa čakať? :)

budem rada ak sa tu objavia aj nejaké komentáre :)

ľúbim Vás :* :)

*K

14 komentárov:

  1. krasne :) romanticke :) tak ake to ma byť :) proste nadhera :) len tak ďalej :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vlado si asi jediný chlapec, ktorý mi toto komentuje :) vážim si to :) ďakujem :) :*

      Odstrániť
    2. :* nie je začo :)

      Odstrániť
  2. Oplatilo se! :)
    Slzy v očích a vyražený dech ♥
    Nádherně popsaný :3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. jasné že oplatiloo :* len sme sa nedozvedeli kto to urobil,ale aj tak KRÁÁÁÁÁÁÁSA ;) :*
    *Noms*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. héj :D už som na to aj ja prišla.. nedomyslela som to kus :D došlo mi to, až keď som ju uverejnila.. :D ďakujém :) :*

      Odstrániť
  4. Oplatilo sa?! Oplatilo! Ja..plakala som, naozaj! Plakala som ako naposledy niekedy v Januári keď Claudie v Stole My Heart odchádzala od Harryho a písala ten list.
    Áno, takto som plakala a..krásne to je..
    Strašne..super..perfektné a ja..Ďakujem za blog ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. zlatko moje najkrajšie..! ĎAKUJEM TI NAJVIAC! komentáre od teba ma vždy zahrejú pri srdci :) je to to najkrajšie, čo od teba môžem dostať :) to my ďakujeme za teba :* :)

      Odstrániť
  5. perfektné ... Nemám slov :** (rožok :D)

    OdpovedaťOdstrániť