O týždeň v nedeľu
Za ostatný týždeň sa toho udialo dosť, ale vlastne aj dosť málo. Nicolinu mamu pustili z nemocnice už včera, a tak je doma a snaží sa zrehabilitovať. Po tej autonehode má na bruchu „peknú“ jazvu, ale myslím, že Nicol si ju od teraz viac váži a čas s ňou rovnako. Vlastne celú ich rodinu to tak povediac spojilo a užívajú si spoločné chvíle oveľa intenzívnejšie.
Ja a Niall? Včera boli dva týždne od nášho prvého bozku. Viem, že to sa možno nepočíta, teda oficiálne sme sa dali dokopy až potom v utorok, ale pre mňa to bol aj tak ten najkrajší okamih. Tá chata, krb, on a celkovo všetko dokopy. Ružu z toho dňa mám usušenú a zdobí mi jednu stenu bytu. Tričko, aby som nezabudla, na plno využívam každú noc. A keď sme už pri tej noci, nie, ešte sme spolu nič nemali. Príde mi to dosť skoro, a aj keď sme príležitostí mali viac než dosť, veď uznajte, voľný byt každý deň a on tiež nemá celé dni čo robiť, ale chce to ešte čas. Včera bol akurát u mňa, pomáhal mi, no veď poznáte to jeho pomáhanie, zase s literatúrou. Na budúci týždeň maturujem, a tak sa naplno venujem štúdiu. Tento týždeň máme dokonca voľno, na Slovensku sa to volá, myslím Akademický týždeň, ale tu to názov nemá. Proste je to tak. V reštaurácii som si rovnako zobrala voľno, Johnny to pochopil a poprial mi veľa šťastia, že po maturite to spoločne oslávime. Som zvedavá!
Nicol a Harry? Vďaka tej nešťastnej udalosti sa títo dvaja úchyláci a blázni mohli stretnúť. Naozaj si sadli a zapadajú do seba ako kocky z lega. Zatiaľ spolu nechodia, zatiaľ, boli spolu párkrát vonku a Nicol mi stále píli uši aký je božský a to isté hovorí Harry Niallovi. My dvaja sa potom na nich riadne smejeme. Keby neboli obaja „na hlavu“ už mohli byť dávno spolu, ale veď majú čas. Aj tak budú spolu. Isto!
Dnes sme sa s Niallom dohodli, že sa pôjdeme prejsť a potom aj s chalanmi najesť do nejakej reštaurácie. Dobre, áno pôjdeme do Nando´s, keď už má tu black card treba to využiť, aj keď to nezdravé jedlo sa ho snažím odnaučiť konzumovať každý deň, teda aspoň obmedziť. Keď je u mňa snažím sa mu uvariť niečo teplé a zdravé a naučila som sa aj nejaké polievky, ktoré mu aspoň prečistia žalúdok. Angličania sú obézni práve preto, lebo sa stravujú len v takýchto fast-foodoch a ja sa snažím preferovať skôr domácu stravu, aj keď veľmi nemám čas variť. Je pravdou, že je oveľa jednoduchšie ísť do takej reštiky a najesť sa za 15 minút, ale je to zdravé?
Je niečo po pol 1 a ja práve stojím pred zrkadlom a snažím sa z vlasov vykúzliť niečo ako drdol. Zaspala som s mokrými vlasmi aj s knihou z matematiky v rukách a teraz mi každý vlas stojí inak ako ten druhý, ale to je v poriadku. Niall ma už videl aj v horšom stave. Toť naše zoznámenie, ale aj predvčerom, keď sme akosi zaspali a po 2 hodinách nášho „šlofíka“ sme sa zobudili a obaja vyzerali viac než „dokonale“. Niall pustil slinu na vankúš, ja pre istou len na tričko. Z chuti sme sa zasmiali a viac to nekomentovali, aspoň máme spoločný, trápny zážitok, na ktorom sa isto ešte zasmejeme. Obliekla som sa jednoducho, šedé legíny, čierne číny a moju novú bielu mikinu, huňatú s nápisom Coco. Niall ju ešte nevidel, aspoň sa bude čudovať.
„Klop, klop.“ ozvalo sa na dvere. Dobre, ešte posledný kuk do mirror a ide sa. Otvorila som dvere a v nich môj drahý. Nikdy si nezvyknem na jeho dokonalosť, dnes mal svoje povestné bledé gate s nízkym klinom, má samozrejme aj iné, ale ako som mu povedala, že v nich je najsexi, sú jeho najobľúbenejšie. K tomu modrý svetrík, pod ktorým mal biele tričko a dokonalý dojem dopĺňali čierne botasky s bielou podrážkou. Wau!!
„Ahoj!“ pozdravil ma a nasledovalo skutočnejšie zvítanie, samozrejme v podobe sladkého bozku.
„Kam budú naše stopy smerovať dnes?“ opýtala som sa ho, keď sme ruka v ruke zdolávali schody k vchodovým dverám.
„Pôjdeme sa prejsť do parku, v jazierku skontrolujeme počet labutí a s chalanmi som sa na 4 dohodol v Nando´s.“ hovorila som? „Čo ty na to?“ usmieval sa keď mi otváral dvere.
„Súhlasím, ale najskôr by som ti chcela ukázať moju, teda už nie dlho, školu. Stále ti o nej básnim a nikdy si nevidel tie pekelné brány.“ zasmiali sme sa a už sme smerovali k mojej škole. Poukazovala som mu, teda aspoň z vonku a len prstom, kde mám všelijaké hodiny a kde sídli milá pani vrátnička, ktorá je prítomná v tých najnevhodnejších chvíľach.
O pol 2 sme už sedeli na lavičke v parku a zvesela si hrkútali o všelijakých malichernostiach. S Niallom som bola voľná, proste free, mohla som mu povedať hocičo vo vedomí, že ma pochopí. V poslednom čase som bola dosť sentimentálna, po Emilynej nehode som intenzívnejšie myslela na rodinu a častejšie som volala s mamkou alebo sestrou. Uvedomila som si, že to, že nie som doma neznamená, že neexistujú. Sú tu pre mňa 24 hodín denne, 7 dní v týždni a so všetkým sa na nich môžem obrátiť. Či už sú tok ženské veci, ktoré preberám síce výlučne s Mimi, ale niektoré sú lepšie pre mamkine uši a pochopenie, až po závažné veci so školou a podobne. Mamke som vravela aj o Niallovi, Mimi som nakázala, aby jej ho ukázala na YouTube a ona celý jeden telefonát len híkala a ákala, že ako som ja mohla zbaliť pop stár. No vieš maminka, to on zbalil mňa, hodil ma o zem a potom ukázal tie oči. Dalo sa odolať? Sestre som vravela toho viac, aký je, čo robíme, no tak nie úplne všetko, ale zväčša. Predsa, je medzi nami malý vekový rozdiel, a tak čo si budeme klamať. A niektoré veci by mamy vedieť proste nemali!
„Zlatko, čo si sa tak zamyslela?“ opýtal sa ma Niall. Asi som bola mimo.
„Ale nič, len som myslela na mamku a na sestru, vieš chýbajú mi.“ zosmutnela som, čo Niallovi samozrejme neuniklo a hneď ma chytil okolo pliec a silnejšie pritisol k sebe. Nohy som mu vyložila na stehná a spoločne sme sledovali labute čľapkajúce sa v jazierku.
„Viem ako sa cítiš, ale keď budeme mať voľno, kľudne môžeme za nimi skočiť. Rád by som ich spoznal a aj Slovensko celkovo.“ ostala som vyvedená z mieri.
„T-to myslíš vážne?“
„Jasné.“ hodila som sa mu okolo krku a keď som už bola pri jeho perách tesne blízko a chcela som znovu zažiť tie motýle v bruchu a nekonečné zimomriavky, odniekiaľ sa vynoril akýsi pán s diktafónom, za ním ďalší týpo s foťákom a doslova sa na nás hodili.
„Pán Horan, kto je toto dievča? Chodíte spolu? Ako dlho? Slečna ako sa voláte? Ste spolu šťastní? Našich čit..“
„Tak dosť!“ skríkol na neho Niall a ja som sa cítila ako na výsluchu. Po celom tele som mala síce zimomriavky, ale zo strachu a nie zo vzrušenia. Ten druhý nás stále fotil, tak som si radšej schovala tvár do Niallovho ramena a snažila sa to pretrpieť.
„Nefoťte nás a dajte nám pokoj.“ skúšal ich odbiť, ale zjavne ich to ešte viac naštartovalo.
„Pán Horan, kto je toto mladé dievča pri vás, ako ste s..“ viac som ho už nevnímala, pretože Niall sa nahol ku mne a do ucha mi niečo šepkal.
„Povieme im to? Cítiš sa na to?“ pán s diktafónom zrazu stíchol a naťahoval uši, aby počul aspoň niečo. Na Niallovu otázku som len skrivila tvár, pokrčila plecami a čo najsilnejšie stisla ruku. Nech sa rozhodne on. V tom momente ma vôbec nenapadlo čo zverejnenie nášho vzťahu v médiách bude znamenať pre mňa. Nialla sa to veľmi nedotkne, aj keď možno stratí pár fanúšičiek za to, že už nie je voľný, ale mne to obráti svet na ruby. Ako však vravím, vtedy som to ani len netušila.
„Ľúbim ťa.“ pošepol mi, tak aby som to počula len ja. Srdce nabralo obrovskú rýchlosť. Ešte nikdy mi to nepovedal.
„Ľúbim ťa.“ čo bude nasledovať mi bolo úplne jedlo. Mám pri sebe dokonalého chlapca, ktorý ma ľúbi takú aká som. Tá večne zamyslená nepopulárna Sophia zo Slovenska. Niall sa len z hlboka nadýchol a spustil.
„Toto nádherné dievča po mojom boku je Sophia, chodíme spolu už takmer dva týždne, sme spolu šťastní a ľúbime sa.“ stále som sa pozerala len na neho a pri slovách „ľúbime sa“ sa trošku začervenal.
„Ako ste sa spoznali? Poznajú ju už aj ďalší členovia kapely?“ nával otázok stále neutíchal.
„Poznali sme sa naozaj náhodne, dá sa povedať, že som ju zachránil pred padajúcim elektrickým stĺpom, neskôr sme sa ešte párkrát stretli. Áno, chalani ju už poznajú a majú ju skutočne radi. Berú ju ako členku našej Directioner Family.“ opäť mi stisol ruku.
„Poznajú ju aj vaši rodičia, a čo jej rodičia, odkiaľ vlastne pochádzate slečna?“ nechcela som sa na neho pozerať. Vyrušil nás a tieto otázky sú osobné, nemajú ho čo zaujímať.
„Rodičia o našom vzťahu vedia, žiaľ sa ešte nestihli stretnúť, kedy sa to stane, to už je naša súkromná vec a Sophia je zo Slovenska.“ „výsluchár“ asi nevedel čo to je tak si to len zapísal a už-už sa chcel niečo opýtať, ale Niall ho predbehol.
„Dobre stačí, myslím, že viete viac než dosť, nechajte nás už prosím na pokoji.“ snažil sa byť slušný, ale viem, že bol nahnevaný.
„Môžeme si vás ešte raz odfotiť.“ Niall upriamil oči na mňa a čakal čo poviem. Ja som len prikývla (aj tak by nám nedali pokoj pokým by sme sa neodfotili) a otočila som sa na tých dvoch. Usmiala som sa, oni to cvakli, poďakovali sa a už šli číhať na niekoho iného. Keď už boli dostatočne ďaleko pustila som Niallovu ruku a pozerala priamo pred seba.
„Prepáč, že si to musela zažiť, ale na druhej strane je dobré, že už o nás vedia, aspoň sa nemusíme schovávať a môžeme fungovať ako normálny pár.“ objal ma okolo pliec.
„Ja sa nehnevám, ty za to nemôžeš, ale nemohla by som niečo takéto zažívať dennodenne. Myslím, že novinárov mám po krk na najbližší rok.“ zasmiala som sa a už konečne ochutnala Niallove pery.
„l love you.“ odtiahol sa a povedal mi tri najkrajšie slová aké existujú.
„l love you too.“ slovný prejav lásky som spečatila bozkom. Veď čím iným, nie? Sedeli sme v parku do približne 3, rozprávali sme sa a tiché chvíle prerušovali bozkami. Niallovi zavolali chalani, že o 4 nás čakajú v Nando´s, tak sme sa tam pomaly vybrali. Chceli sme sa prejsť, aby nám lepšie chutilo. Teda ja som sa chcela prejsť, aby mi lepšie chutilo, Niallovi by chutilo aj bez toho. Pár minút po 4 sme už vchádzali veľkými dverami do Niallovho srdca všetkých reštaurácii a stravných zariadení a v zadnom boxe na nás mávali 4 dokonalí chalani.
„Ahojte!“ pozdravili sme ich obaja naraz a sadli si do koženého boxu.
„Ako bolo na prechádzke?“ šťuchol do mňa Lou „vyskúšali ste všetky kríky?“ ach, aby som nezabudla Louisa ešte neprestalo baviť stále do nás, hlavne do mňa rýpať. Romantické chvíle sú jeho špeciality. Naozaj by si mal nájsť priateľku, ako vidím Harold mu v jeho sexuálnych hrách nestačí.
„Lou teraz nie.“ zastal sa ma Niall, videl na mne, že som ešte stále nesvoja z tých novinárov. „ V parku nás doslova prepadli dvaja novinári a oficiálne sme priznali náš vzťah.“
„Ahaaa.“ zmohli sa len na toto.
„Tak to vám nezávidím, teda hlavne tebe Sophia“ prihovoril sa mi Liam.
„Ako to myslíš?“ stuhla som.
„Keď sme ja s Dan oznámili náš vzťah verejnosti, pre ňu to nebolo veľmi príjemné a prospešné. Novinári sa jej držali asi 2 týždne tesne za pätami a nemohla spraviť nič bez toho, aby to nevedeli. Rovnako aj fanúšičky, vyhrážali sa jej a rovnako ju všade prenasledovali.“
„A kde si bol ty?“ na Liama mi to nesedí, že by ju nechal na pospas médiám?
„Boli sme na turné a až kým Paul nezariadil jej ochranku mala doslova peklo.“ úplne som zbledla. Dan som už mala tú česť spoznať. Je iná ako ja, je naozaj nádherná a bola známou tanečníčkou až pred tým, ako sa dali s Liamom dokopy. Novinárov už poznala, ale keď to zlomilo ju čo ja?
„Liam prestaň!“ okríkol ho Niall „nestraš ju. S Dan to bolo iné, je známou tanečníčkou a prepáč, že to vravím, ale fakt, že je od teba o pár rokov staršia ich ešte viac zaujímalo.“ Liam len pokrčil plecami a ďalej sa venoval jedálnemu lístku. Niall sa otočil na mňa a keď videl v mojich očiach strach a hrôzu pohladil ma po stehne a pošepkal mi.
„Neboj sa, ja si ťa ochránim. Nikto ti neublíži, nikdy! Sľubujem.“ uspokojila som a tiež, ako Liam som sa venovala Menu. Oproti mne sedel Zayn a lístok doslova hltal očami. Asi bol naozaj hladný. Minulý týždeň som bola s chalanmi dosť často, mala som možnosť spoznať aj ich manažéra Puala a so Zaynom som mala šancu sa aj porozprávať. Ospravedlnil sa mi za ten večer, keď som bola u nich prvýkrát. Povedal niečo v tom zmyslel, že mal zlý deň, ale že to nemalo nič so mnou a páči sa mu, že si Niall našiel niekoho ako mňa. Sem tam ešte prehodíme pár slov, ale keď som s nimi zväčša sa rozprávam, teda „odfajčujem“ Louisa alebo Harolda.
Po naozaj „zdravej“ večeri ma ešte chalani volali k nim domov, ale ja som bola naozaj unavená a sľúbila som si, že dnes si pozrieť ešte niečo z matematiky. Predsa, týždeň ubehne ako voda a už sú tu maturity. Niall ma za hlasného Harrryho pokriku „A nie že jej spočítaš všetky blomby, treba mi cikať“ odprevadil len k vchodovým dverám.
„Ľúbim ťa.“ povedali sme naraz, ako by sme sa dohodli. Pobozkal ma a nastúpil do auta, s cieľom dostať sa domov kým Hazza nespraví mláčku. Ešte som mu zakývala a pomaly sa ťahala do bytu. Napísala som Nicol sms, že je to vonku a síce som matematiku otvorila, ale po pár minútach som bola tvrdá. Ako by som mala nabrať odvahu a silu na zajtrajšok, ale prečo?
 |
| Sophia :) |
 | |
| Horanko :* |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára