Second chance? (by Janii)

cukerlíky moje :* je ďalšia jednodielovka z mojej tvorby :) chcela som ju dať až zajtra, ale keďže nebudem isto stíhať je tu dnes :) :) dúfam, naozaj dúfam, že sa vám bude páčiť :) :) možno by bolo dodať 18+ , ale ani ja nemám toľko :D tak by som to ani napísať nemohla :D a kuknite aj moju ELL :) :)..vaša Janii :* a dole koment!! :D
P.S. kľudne si k tomu pustite TOTO, hodí sa to aj obsahovo :)

Liam :)

„Fajn!“ bola som naozaj nahnevaná. „Tak čo keby si išiel teraz za tými svojimi fanúšičkami a venoval sa im, keď na mňa už nemáš čas?“ už naozaj nevládzem.

„Ty len proste nemôžeš pochopiť, že ja nemám len teba. Sme slávni, už to pochop! Ja som v živote niečo dokázal, nie ako ty!“ po tvári mi začali stekať slzy. „P-prepáč, nemyslel som to tak..“ približoval sa ku mne, ale ja som ho odsotila a tlačila smerom k dverám.

„Možno nie som známa po celom svete ako ty, ale mám svoju hrdosť!“ hlas mi zlyhával, ale nemohla som byť s ním byť v jednej miestnosti „Liam odíď z môjho bytu, odíď z môjho života a už sa nevracaj! Nikdy!“ vyhodila som ho z môjho bytu a dverami som tresla tak silno, že ma počuli isto až na prízemí. S obrovským plačom a vzlykmi som sa zviezla na zem a od toľkého nešťastia som nemohla popadnúť dych. Niečo takéto mi dokáže povedať po dvoch rokoch chodenia? Toľko spoločných nocí, zážitkov, chvíľ a on to proste všetko zahodí?

Nemala som ho nikdy stretnúť! Rodičia ma varovali, že speváci ako on sú prelietaví a nikdy v ňom nenájdem oporu akú potrebujem. Ja som sa však hádala a nakoniec aj z Francúzska odišla priamo sem, do Londýna. Jasmine, vzchop sa! Žiaden chlap ti nestojí za to, aby si sa pre neho trápila! Rozum mi chcel pomôcť, ale moje telo ho nechcelo počúvať. Srdce som mala rozbité na milión kúskov a jeho črepy mi prebodávali vnútro. Spojila som všetky moje sily a vstala som z tej chladnej podlahy. Presunula som sa na posteľ, kde sa môj plač akoby zdvojnásobil. Tu sme sa prvýkrát milovali. Bola to tá najkrajšia noc v mojom živote, užívala som si každú sekundu strávenú s Liamom a láska, ktorú som k nemu cítila bola nekonečná.  Všetko bolo dokonalé, naplánoval to presne na Valentína a aj keď by to mohlo pripadať ako klišé, nebolo. Nemám rada kvety a tak na miesto lupeňov ruží, rozhádzaným po posteli alebo po zemi boli všade malé sviečky, ktoré rozjasnili môj malý byt. Bol jemný a romantický. Všetko robil pomaly a v momente, keď sa naše duše spojili som bola tou najšťastnejšou osobou na svete.

Chlapci ma mali tiež radi. Niallovi som dokonca dohodila moju najlepšiu kamarátku Zoe a už niečo vyše roka spolu tvoria pár. Všetko bolo dokonalé, až pokiaľ na mňa Liam nezačal kašľať a prvoradé sa mu stali fanúšičky a nie ja. Nebola som žiarlivá, vedela som, že ich zbožňujú milióny dievčat na celom svete a bez nich by One Direction vlastne neexistovalo, ale keď som na nete našla fotku ako sa bozkáva s jednou blondínkou, naše problémy sa začali. Najskôr sme to nejako pretrpeli, ale myslím, že dnešok bola posledná kvapka. Ublížil mi, ani si nevie predstaviť ako to bolí, v hrudi mám dieru a on odišiel aj s mojím srdcom.

Moje trápenie z rozchodu trvalo niečo vyše 3 mesiacov. Na Liama sa mi zabúdalo naozaj ťažko, všetko, každá drobnosť mi ho pripomínala a hrozne ma to bolelo. Snažila som sa na neho nemyslieť, venovala som sa práci, ktorá mi skutočne pomáhala. Liam sa mi od nášho rozchodu neozval a ja som to tiež neskúšala. Nemala som chuť a ani síl sa s ním rozprávať. V práci ma povýšili a mala som toľko starostí a vybavovačiek, že som nemala ani čas myslieť na hlúposti. Ako rýchlo sa môže zmeniť taká obrovská láska k ľahostajnosti.

V stredu ráno ma šéf poslal do nahrávacieho štúdia v centre Londýna. Nahrávala tam skupina, ktorá mala hrať na našom najbližšom benefičnom koncerte. Elegantne, ako sa na manažérku patrí, som zdolala tri snehom posypané schody, vošla do budovy a po zistení, že štúdio je na treťom poschodí stlačila gombík na privolanie výťahu. Stlačila som trojku a trpezlivo čakala na správne poschodie. Šéf mi nepovedal a akú kapelu alebo speváka ide, len ma poslal sem. Vošla som teda do štúdio a keďže nesvietilo červené svetielko mohla som v stúpiť.

„Dobrý d..“ pozerala som sa priamo na človeka, ktorého som chcela už tri mesiace dostať z môjho srdca a hlavne spomienok. Nezmenil sa veľmi, len vlasy mu trošku narástli čo spôsobilo, že sa mu už začali brčkavieť ako tie Harryho. Čakala som, že možno po mne začne kričať čo tam chcem, či ho prenasledujem, ale v očiach mal smútok rovnako ako ja. Všetky spomienky na tie krásne chvíle sa nám vrátili, ale prebil ich jeden moment. Moment nášho rozchodu.

„Jasmine, ahoj.“ podišiel ku mne Niall aj s keksíkom v ruke. Silno ma objal, ale ja som sa nezmohla na nič. „Čo tu robíš? Vari nás len nesleduješ.“ zasmial a so snahou o vtip sa otočil na Liama. Ten však len pokrútil hlavou a otočil sa k malej obrazovke.

„Poslali ma sem z práce, mala tu byť kapela, ktorá bude hrať na našom benefičnom koncerte, ale zjavne som na nesprávnom mieste alebo už odišla.“ chcela som sa na päte otočiť a naozaj sa nikdy nevrátiť.

„Nie, nie, to sme my.“ objasnil mi situáciu Harry, ktorý práve vyšiel z toalety.

„Aha, tak to je zaujímavé.“ napravila som si vlasy a aj keď sa mi chcelo prinajmenšom plakať, musela som sa správať dospelo. Nevedela som čo povedať a hodnú chvíľu sme tam len tak všetci stáli, celkom potichu. Mne to však nedalo.

„Ach, chalani, no tak. Nebudem chodiť okolo horúcej kaši. Viem, že pre vás je to rovnako trápne a zvláštne ako pre mňa, ale musíme sa k tomu postaviť čisto pracovne. Môj šéf si vás objednal a ja mám s vami doladiť nejaké detaily. Nebuďme ako malé deti a normálne to doriešme, nech máme pokoj všetci. Vy dostanete zaplatené a ja rovnako. Takže čo vy nato?“ otočila som sa hlavne na Liama. „Liam?“ s neutrálnym výrazom prikývol. Vždy bol ten čo všetko vybavoval, ale teraz sa staral hlavne Harry a Zayn. Louis a Niall len prikovali a Liam bol duchom neprítomný. Neviem či mu až tak vadila moja prítomnosť, ale je mi to jedno. Čo bolo, to bolo. Vybavíme túto vec čisto pracovne, bez žiadnych emócií a podobne.

„Ďakujem chalani, tak v piatok o 7 príde po vás auto rovno domov, zaspievate čo sme sa dohodli a peniaze prídu na účet Paulovi. A vlastne kde je?“ na neho som úplne zabudla.

„Išiel len na skok do Rugby, niečo vybaviť pred naším turné.“ vysvetlil mi Niall.

„Idete na turné, fúú tak gratulujem a kam?“

„Len tu po Európe, chceme spoznať aj náš kontinent a nie len stále behať za oceán a tak.“ objasnil Harry.

Rozlúčila som sa s nimi s jemnými objatiami a na Liama som len zakývala. Volala som šéfovi, že všetko je vybavené. Už len vyzdvihnúť šaty z čistiarne a modliť sa, aby všetko vyšlo podľa plánov.

Benefičný koncert

Stojím pri bare v mojich marhuľových dlhých šatách a sledujem ako môj šéf zahajuje benefičný koncert. 1D sú v zákulisí a čakajú na môj povel. Cítim sa ako agent, mám totižto vysielačku a roongenový zrak :D. Šéf práve oznámil, že nám zaspieva známa skupina..

„Chalani nástup.“

„Dobre, ideme.“ sledovala som či sa v malom backastagei objavia piati chalani a keď som za odkrytým závesom videla Zayna ako si napráva vlasy, vedela som, že všetko je tak ako má byť. Vystúpili na pódium a začali hrať tú svoju otrhovačku WMYB. Po rozchode s Liamom sa mi aj tá ich hudba prestala páčiť. Ako veľmi by som sa však chcela nepozerať práve na neho, nedarilo sa mi to. Oblek sa mu proste hodil. Vyzeral ako James Bond, veď vravím, dnes sme všetci agenti. Rovnako dokonalí boli aj ostatní chalana, ja som však mala vždy slabosť len na Liama. Prvý ma balil Harold, ale ja som podľahla len a len Liamovi. Zaspievali ešte dve pesničky, presne tak, ako sme sa dohodli, poďakovali sa a zišli z pódia. Plán bol taký, že ak budú chcieť môžu ísť domov, ale ak nie môžu tu kľudne zostať. Otočila som sa naspäť k baru a keďže moja dnešná úloha už skončila, a šťastne, mám nárok na panáka.

„Takže stále piješ vodku s džúsom?“ otočila som na známy hlas. Liam.

„Veď predsa vieš, že iný alkohol mi nerobí dobre. Teda..vedel si.“

„Viem, viem.“ usmial sa. „Nechceš si zatancovať?“ nastavil ruku.

„Liam, nemyslím, že je to dobrý nápad. Prepáč, ale nechcem jatriť skoro vyliečené rany. Nikdy som ťa neprosila, aby sme zostali kamaráti a ani to robiť nebudem. Mala by som odísť.“ zodvihla som sa a chcela odkráčať.

„Nie, nechoď, jeden tanec ťa nezabije.“ vypúlil tie svoje psie oči a do mňa vošla zlosť.

„Liam, prestaň. Nesprávaj sa ku mne ako ku kamarátke. Povedal si, že som nikdy nič nedokázala a vlastne si sa so mnou rozišiel.“ po líci mi stekala slza. Všetko sa to vrátilo. Všetko...

„Ale mňa to mrzí..“

„Prestaň! Prestaň! Prosím, nechci odo mňa, aby som tu s tebou teraz stála a rozprávala sa ako by sa nič nestalo. Zlomil si mi srdce! Ty nevieš čo som prežívala a musela spraviť, aby som ako tak na teba zabudla. Ľúbila som ťa a..a možno, že ešte aj ľúbim. Musím odísť.“ chytila som si moje dlhé šaty a mierila som za šéfom. Povedala som mu, že mi je zle a potrebujem ísť domov. Bez problémov ma pustil, aj tak som tam už nemala čo robiť a išla som domov. Taxík ma zaviezol až pred byt a v ňom som sa bez zbytočného trápenia s vyzliekaním šiat hodila aj v nich rovno na posteľ. Plakala som tak silno ako pred tromi mesiacmi.

„On mi povie, že ho to mrzí, že ho to mrzí..“ krútila som hlavou a môj vankúš bol už celý zmáčaný mojimi citmi. Vedela som, že ho ešte stále ľúbim, len som si to nechcela priznať. Prečo je to také ťažké?

„Klop, klop.“ nie, nebudem otvárať. Choďte preč! Chcem zomrieť!  „Jasmine to som ja, Liam, viem, že si tu, prosím ťa otvor mi.“ Ako sa opovažuje? Po tom všetkom!

„Liam, vypadni! Nechaj ma na pokoji!“

„Nie nenechám. Budem tu stáť a vyklopkávať pokým mi neotvoríš. A vieš dobre, že keď si niečo zaumienim tak to aj dosiahnem.“ hovoril pravdu. Bol bojovný typ a nikdy sa nevzdával. Už som nebola len smutná, ale hlavne nahnevaná. So zúrivosťou v krvi som sa postavila a mierila k dverám. Surovo som ich otvorila.

„Čo chceš? Chceš vidieť aká som troska?“ otočila som sa mu chrbtom a snažila utrieť roztečenú špirálu.

„Nie. Chcel som len vedieť či si v poriadku.“ WTF? Otočila som sa a päsťami našla jeho hruď, do ktorej som začala hlava nehlava búchať.

„Daj mi už pokoj. Prosím!“ plakala som a on sa ma snažil upokojiť, objal ma a ja som už nemala viac síl zdráhať sa mu. Svoje telo som uvoľnila a spoľahla na Liama.

„Prepáč mi to. Ľúbim ťa. Ľúbim ťa stále a nikdy neprestanem. Náš rozchod bola tá najhlúpejšia vec akú sme mohli spraviť.“ zdvihol mi bradu a zapozeral sa mi do očí. Zrazu sa naklonil a pobozkal ma. Jeho pery chutili stále rovnako a silné ruky mi zvierali pás. Musela som sa však odtiahnuť.

„Liam, nie, prosím.“ ak mi znovu ublíži už to nerozchodím. Raz to bolo hrozné a druhý krát to už naozaj neprežijem. Nesmie mi dávať ucítiť jeho lásku ak mi ju nenechá. On však nebral ohľad na to čo hovorím a znovu ma začal bozkávať. Nemohla som odolať... Prsty som mu zaplietla do vlasov a užívala si túto chvíľu. Jemu to zjavne nestačilo, chcel viac. Zobral si ma do náručia a preniesol do postele. Cestu poznal už spamäti, takže sa ani na chvíľu neodtrhol od mojich pier. Položil ma na posteľ a jemne priľahol. Aby mi nebol príliš ťažký jednou rukou sa podoprel a tou druhou ma držal za pás. Moje šaty mu však zavadzali a zakrývali až príliš veľa. Trošku som ho odtlačila, pochopil to správne a pravou rukou sa natiahol za zipsom. Ťahal ho pomaly a šaty bez ramienok skĺzli až k mojím bokom. Trošku som sa nadvihla a Liam mi ich vyzliekol a hodil na kreslo vedľa postele. Zatiaľ som mu dala dole sako, ktoré skončilo rovnako ako šaty a moje prsty už rozopínali gombíky na bielej košeli.  Zdalo sa mi, že ich je až príliš veľa, len som odopínala a odopínala. Moje pery boli stále zamestnané tými Liamovými a len tak naslepo som hľadala tie nešťastné gombíky. Konečne som sa dostala k poslednému, chytila som lem košele a pomaly mu ju dala dole. Od našej poslednej spoločnej noci sa jeho telo trošku zmenilo. Bolo pevnejšie a tehličky na bruchu boli zreteľne viditeľné a na dotyk hladké. Ruky mal tiež silnejšie, čo som cítila aj na jeho stiskoch a dotykoch, ale stále bol jemný. Stále to bol ten istý Liam. Košeľa už bola dole a bruškami prstov som mu hladila hruď. Šla som stále nižšie a nižšie, až ma zastavil opasok na nohaviciach. Šikovne som ho rozopla, rovnako ako aj gombík. Liam sa s dušičkou v očiach odo mňa odtiahol, asi nevedel, až kam chcem zájsť, a spýtal sa.

„Naozaj to chceš?“ len som prikývla a znovu ho vášnivo pobozkala. Ruky som mu znova držala na hrudi a krúživými pohybmi nechtami som mu spôsobovala zimomriavky. Znovu ma zatlačil do perín, ale ešte pred tým si stihol dať dole nohavice. Rukami mi zachádzal na všetky zakázané miesto a v jeho plánoch mu asi aj to tenučké spodné prádlo prekážalo. Natiahol sa za zapínaním podprsenky, ale ja som ho predbehla a prevalila som. Teraz on ležal na chrbte, zahrabaný v perinách a ja som sa skláňala nad ním. Bozkávala som ho od pier, cez krk, hruď a naspäť k perám. Viem, že malá priehlbinka pod uchom je jeho slabosť a patrične som to využila. Neviem čo bude zajtra, pozajtra alebo o mesiac, ale dnešnú noc si chcem patrične užiť. Nemyslieť na nič, len na tento okamih. Len ja a on! Jemu sa táto pozícia očividne nepáčila, surovo ma chytil za pás a prehodil pod seba. Robil presne to isté ako ja. Bozkával celé moje telo. Podprsenku som už nemala a on sa prebozkával až k mojím bokom. Medzierku medzi prsiami si dostatočne užil a samozrejme aj ja. Slastne som si vzdychla a on to hneď využil. Súboj našich jazykov bol dlhý a vášnivý. Nikto nechcel prehrať, ale obaja sme chceli ešte viac. Ak to mám zajtra ľutovať, nech aspoň poriadne. Rukou som mu stále prechádzala po hrudi až k boxerkám, ktoré sa začali akosi zväčšovať. Liam mi dal dole nohavičky a ja som vedela, že teraz už nie je cesty späť. Bozkával ma stále vášnivejšie, dal si dole boxerky a zapozeral sa mi do očí. Len som sa usmiala a pritiahla som si ho naspäť. Do bozku som vložila všetko čo som mu chcela povedať. Ešte stále sa na neho istým spôsobom hnevám, ale nemám síl odporovať. Som až príliš slabá a on až príliš dokonalý. Rukami sa oprel o opierku postele a jemným pohybom spojil naše telá. To moje to hneď zacítilo, nohy som mu obtočila okolo pásu a panvou mu vychádzala v ústrety. Užívala som každý jeho pohyb a on mi zatiaľ bozkával krk. Z môjho hrdla sa drali rôzne zvuky, zväčša len vzdychy, ale to len preto, že som normálne rozmýšľať nemohla. Bola som inde, v našom svete. Vznášala som sa na obláčikoch a nechcela pristáť. Jeho prírazy boli čím ďalej tým silnejšie a ja som cítila, že nás tanec sa za chvíľu skončí.

„Liam, ja u-už..“  prehla som sa v páse a hlavu som zaklonila dozadu. V tele mi vybuchli ohňostroje a dosiahla som svoj vrchol. Liam, po uistení, že beriem tabletky a plodné dni nemám, ešte dva krát prirazil a dosiahol ten svoj tiež. Nakoniec si vyčerpaný ľahol vedľa mňa. Posunula som sa bližšie k nemu a celá rozhorúčená som si hlavu položila na jeho rozpálenú hruď. Obaja zadychčaní a spokojní sme sa snažili popadnúť dych. To krásne a vášnivé už prešlo a teraz je čas rozmyslieť si čo bude ďalej.

„J-Jasmine, čo to teraz znamená?“ otočil hlavu smerom ku mne.

„Liam, ja neviem, ale viem, že chcem byť s tebou.“ pobozkala som ho a v spoločnom objatí sme sa, aj keď už každý sám, oddali snom.