England, London, Love 17th

zrkadielka moje :* prosím len ma nezabite za túto časť :D trošku to predsa musím skomplikovať, nemôže byť všetko dokonalé :) ja len chcem povedať, že túto časť mám ja osobne veľmi rada a zbožňujem písať pohľad chalanov, hlavne ten Niallov, ale Zaynov má v sebe takú túžbu a hlavne závisť :D vážne ma to baví :) tak, dosť mojich obkecov ..vaša Janii
Hope u like it!

Niall

„Ahojte chalani, sme tu.“ ozval som sa, keď som spolu so Sophiou vošiel do chodbičky.

„Ahojte.“ vyrútil sa k nám Harry a hneď Sophiu objal. Srdce mi stislo, žiarlivosť. Áno je to môj brat, ale Sophia je moja. Moja!

„Ako sa má Nicol?“ a už vyzvedá. Chcel som ho napomenúť, teraz nie je správna doba sa na ňu vypytovať, ale Sophia to asi vycítila tak do mňa drgla s úsmevom, s tým dokonalým úsmevom, milo odpovedala.

„Nicol sa má dobre, dnes sme spolu volali. Akurát išla s mamou na obklady, ktoré jej pomáhajú s hojením rany. Emily je už na tom oveľa lepšie, ale brucho ju stále bolí.“

„Ďakujem ti sestrička.“ ako?

„Sestrička?“ aj ona ostala mimo.

„No tak Niall je môj brat, tak ty si potom čo? Švagrová mi moc nevonia a aj keď sestrička je trochu inces, ale myslím, že čo predvádzam ja s Louisom je oveľa horšie.“ zasmial sa a trtúlil na poschodie, asi do svojej izby. Sophiu som zobral za ruku a ťahal do obývačky.

„Ahojte..“ na gauči  však nesedel nikto.

„Harroooold!!“ zakričal som na poschodie a so Sophiou si sadol na gauč.

„Áno? Prečo kričíš?“ ozval sa Harry vo dverách.

„Kde sú ostatný?“ vždy je nás tu ako smetí a teraz?

„Aha ty si tu nebol.“ napravil si kučery „Lou sa rozhodol, že sa ide opiť. Darmo som mu hovoril, že je iba pondelok a ešte k tomu deň a Liam, ten šiel za Dan.“ chlapec má prehľad.

„A čo Zayn?“ kde je náš narcisko?

„Zayn je hore a asi spí, neviem to presne, ale do izby mu naozaj chodiť nebudem.“

„No dobre, ďakujem.“ Harry sa usmial, ale stále stál vo dverách a pozeral na nás.

„Ehm, Harry..“

„Jasné, už idem.“ aspoň, že mu došlo. Pozrel som sa na Sophiu, ktorá smutne pozerala na učebnicu z matematiky. Odhrnul som jej pramienok vlasov a sledoval jej dokonalé kontúry tváre.

„Zlatko, čo sa stalo?“

„Kto mi teraz pomôže s matikou, keď Lou je niekde v bare?“ musel som sa pousmiať. Ja viem, je to maturita a pre ňu veľmi dôležitá, ja už školu nejako neriešim, ale je taká zlatá, keď sa trápi nad nejakou drobnosťou.

„No neviem, budeme musieť tú matematiku dostať do hlavy nejako inak.“ zobral som jej učebnicu z ruky, položil na operadlo gauča a po zvodnom pohľade som sa jej prisal na pery. Chutila po mentolovom cukríku, ktorý cestou v aute stihla zjesť. Nebolo pohodlné otáčať sa k nej bokom tak som si ju presadil na kolená. Obkročmo si na mňa sadla a po krásnom úsmeve sa znovu pustila do preskúmania mojich pier. Jazykom som jej brázdil dolnú peru a pravou rukou zašiel pod lem červeného trička na chrbte a hladil jej rozpálenú pokožku. Slastne si vzdychla a tým pootvorila ústa, hneď som to využil a jazykom vkĺzol dnu. Bozkávali sme sa ako nikdy. Prilepení na sebe a od tepla našich tiel nás delilo len oblečenie. Tričko som jej vyhrnul vyššie a aj keď mi v hlave svietila kontrolka Nie sme tu sami!  moja túžba bola väčšia. Cítil som, že aj Sophii sa to páči. Vlasy mi neustále  prehrabávala a keby nemala také stiesnené podmienky, tričko by som už nemal oblečené vôbec. Musel som sa kontrolovať, nechcel som nič unáhliť a aj keď som mal hroznú chuť, myslím, že na gauči by to po prvý krát nebolo bohviečo. Skutočne ju ľúbim a chcem aby naše first time bolo výnimočné a dokonalé ako je ona. Na chvíľu sa odo mňa odtiahla a s iskričkami vášne v očiach ma ešte raz pobozkala. Aj ona si vedela zrátať dve a dve a nechcela to takto.

„Niaaall!!“ do obývačky sa nám vrútil Harry. „Ehm prepáčte.“ zakryl si oči a otočil sa nám chrbtom. Ja ich raz roztrhnem v pol, všetkých.

„Harry čo zase chceš?“ ohriakol som ho a Sophia sa celá červená presunula späť na gauč a radšej si zobrala učebnicu a začítala sa do nej.

„Sorry bro, ale volal mi Liam, že mu volal Lou, že bol v nejakej krčme v centre a ošahával tam nejaké dievča, ktorá následne zavolala na neho políciu a teraz tam sedí.“ ach Lou.

„Dobre, ale čo mám s tým ja? Prečo nemôže ísť po neho Liam, veď má vodičák, nie?“

„Liam je s Dan a myslím, že predvádzajú niečo ako vy dvaja, ale už v druhom leveli.“ zasmial sa.

„Ach Harry a čo ja teraz?“ aj tak som nechápal čo odo mňa chce.

„Poď so mnou po neho.“ WTF.

„Choď sám, veď vy ste si súdení a navyše mám tu Sophiu nevidíš?“ nenechám ju tu predsa samú, nie po dnešku.

„Išiel by som aj sám, ale vieš aký je Lou, keď je opitý. Neupokoja ho ani traja a nie ja sám. Ako viem, hodí sa na mňa a prinajlepšom ma tam začne vyzliekať, priamo na stanici.“ Sophia sa zachechtala.

„Tak zober Zayna.“ už som fakt skúšal všetky možnosti.

„Zayn spí, nakukol som tam a vieš aký je nahnevaný, keď ho niekto zobudí. Mrnčí, že nemôže ísť nikam, lebo nemá spravené vlasy.“ toto je sen táto rodina. Otočil som sa teda na Sophiu.

„Zlatko, nebude ti vadiť ak na chvíľu odídem? Stanica je len 10 minút cesty autom a ak všetko rýchlo vyriešime do pol hodiny sme späť.“ upriamila na mňa tie nádherné oči.

„To je v poriadku.“ pohladila ma po líci „počkám ťa tu, budem sa učiť a spravím si čaj, ak teda môžem.“ dá sa ju nemilovať?

„Dobre vy dve hrdličky, idem si po bundu a kľúče. Niall čakám ťa vonku v aute, len prosím, švihni si.“ na päte sa otočil a bežal hore.

„Samozrejme, že si môžeš spraviť čaj. Je v hornej zásuvke nad drezom. Budeš mi chýbať.“ ešte raz som ju pobozkal a presunul som sa k dverám.

„A Sophia?“ otočila sa na mňa. „Ľúbim ťa.“ žmurkol som na ňu možno trošku prudkejšie ako som chcel som zavrel dvere a vyšiel pred dom, kde na mňa čakal Hazza už v naštartovanom fáre.

Zayn

Zobudil som sa na silné buchnutie dverí. Ponaťahoval som si všetky svaly a sadol na posteľ. Posledné 2 týždne myslím stále len na jednu osobu. Sophia. Sníva sa mi o nej, v jej blízkosti lapám po dychu a keď sa na mňa usmeje, nedajbože sa mi prihovorí stojím ako solný stĺp a nemám odvahu niečo povedať. Ako sa to stalo? Kedy som sa stihol zaľúbiť? Áno, ľúbim ju, inak si to vysvetliť neviem. Ešte nikdy som k nikomu nič takéto necítil. Nepriťahuje ma len fyzicky, je krásna to je jasné, ale je aj múdra a..a pri nej mi dochádzajú slová, je proste dokonalá. Je vtipná, milá, úprimná, obetavá a je sama sebou. Nehrá sa na nejakú namyslenú fiflenu za to, že chodí s Niallom a s nami trávi toľko času. Neberie nás ako fenomém všetkých teenageriek, ale ako obyčajných chlapcov v jej veku, ktorí majú radi hudbu. Niall je s ňou skutočne šťastný, vraví stále len o nej a ja len v hĺbke srdca dúfam, že pred ich prvou spoločnou nocou si tento hanblivý blondiačik nepríde po rady práve ku mne. Lebo ak áno, asi vyskočím z okna. Viem, že spolu ešte nespali, Niall by lietal a nie chodil, aj keď teraz je na tom skoro podobne. Vždy keď sa vráti z rande domov, básni o tom aká je úžasná. Nemôžem vždy, keď o nej hovorí odísť z miestnosti,  chalani, teda hlavne Liam by si všimol, že niečo nie je v poriadku, ale počúva sa mi to naozaj ťažko. Ja chcem byť ten, čo ju drží v náručí, bozkáva, miluje..

Po chvíľkovom uvažovaní som vstal z postele a tak ako som bol, bez trička zišiel do obývačky. Vo dverách som si pretrel oči a keď som ich znovu otvoril na gauči sedela Sophia a pozerala do akejsi knihy. Sníva sa mi?  Zrazu zodvihla hlavu a pri pohľade na moje polonahé telo som v jej očiach zračil iskričky a samozrejme sa začala červenať.

„A-ahoj, nevedel som, že tu niekto je..“

„Ahoj, no ostala som tu sama, ale Niall s Harrym by sa mali čochvíľa vrátiť. Išli po Louisa na policajnú stanicu.“ zostal som prekvapený „ vrav v bare obťažoval nejaké dievča a tá na neho zavolala políciu.“ celý Lou.

„Aha, jasné, tak..idem si ja hore po tričko a hneď som spať.“ usmiala sa a ja som rýchlo vybehol hore. Vošiel som do izby a hodil na seba tielko a ešte modrú košeľu. Viem, že je to odo mňa podlé a zlé, ale som s ňou doma sám a ja ju naozaj ľúbim. Musím ju získať, päsťou som udrel do steny, aby som sa upokojil a už som bežal naspäť k nej.

„Tak, čo budeme rob..“ kde je ? V obývačke nie je. Začul som zvuk varnej kanvici, pobral som sa teda do kuchyne.

„Dáš si čaj?“ pre ňu obyčajná otázka s úsmevom, ale pre mňa najkrajší okamih dňa.

„Áno dám si, zelený prosím.“ prikývla a už sa naťahovala do hornej poličky. Čaj bol však dosť vysoko tak som k nej podišiel.

„Ukáž ja ho zoberiem.“ natiahol som sa poň a rukou som sa jemne dotkol tej jej. Bola horúca, ale taká jemná. Ak by som ju mohol aspoň na minútu držať, ak by som ju mohol aspoň na deň mať. Pomohol som jej s prípravou čajov a presunuli sme sa naspäť do obývačky. Sadli sme si na gauč a Sophia zase študovalo nejakú knihu.

„Čo to stále vláčiš so sebou, hmm?“ nedalo mi to.

„To je učebnica z matematiky, na budúci týždeň mám maturitu a Lou mi mal pomôcť. Žiaľ, on je ten, kto teraz potrebuje pomoc.“ zasmiala sa. Ten jej zvonivý smiech spôsoboval môjmu srdcu výpadky.

„Ja by som ti rád pomohol, ale ja a čísla, hmm, to nejde veľmi dokopy.“ pokrčil som plecami a natiahol sa za ovládačom, ktorý bol na konci stolíka. Zapol som MTV a čakal, že bude hrať nejaká pesnička. Nanešťastie to bol bulvár, ale ostal som prekvapený, keď povedali o kom dnes budú hovoriť, dal som hlas a aj Sophia zdvihla zrak od čísiel.

„Dnes v ranných hodinách sa naši reportéri chceli dozvedieť viac o novej priateľke známeho speváka zo skupiny One Direction, Nialla Horana, a tak išli k jej bytu. Sophiu aj zastihli, myslím, že v dosť hroznom stave, veď posúďte.“ ukázali fotku, na ktorej je Sophia v šedých teplákov, v červenej mikine a jednoduchý drdol z vlasov umožňuje vidieť jej, podľa mňa perfektnú pleť. „Slečná nám však neodpovedala na žiadne otázky, s plačom sa otočila a vrátila sa do bytu. Asi o pol hodinu neskôr sa pri jej byte objavil sám Niall Horan, ale od neho sme sa tiež veľa nedozvedeli. O pár hodín vyšli ruka v ruke von a bez pre nás dôležitých slov nastúpili do auta a odišli. Žeby sa Niall za svoju princeznú hanbil? Viac vo večernom denníku.“ pozrel som sa na Sophiu, ktorej po líci stekali slzy. Nesnažila sa ich zastaviť, len krútila hlavou a nechala svoje emócie padať po tvári. Neváhal som a hneď som ju objal. V náručí sa mi rozplakala ešte viac, tak možno preto ju sem dnes Niall dnes zobral, včerajšie zverejnenie ich vzťahu nebol ten najlepší krok, hlavne pre Sophiu.

„Pššt, no ták (e)S, nemôžeš si z nich nič robiť. Je to banda kreténov, ktorí si myslia, že všetko vedia. Neplač prosím.“ tuhšie som ju objal a rukou hladil po chrbte. Ak by bola moja, bozkával by som ju kým by neprestala, nedopustil by som, aby ešte raz plakala. Nikdy! Odtiahol som sa od nej a prstami pravej ruky jej nadvihol bradu. Pozerala sa mi priamo do očí a ja do tých jej modrozelených. Pozerala však zmätene, ale ja som chcel spraviť len jednu vec, pobozkať ju. Pomaly som sa nakláňal k jej perám  a aj keď som cítil, že ona sa odo mňa vzďaľuje pokračoval som, až kým..

„Sme doma mrky!“ zvolal Lou a ešte „spoločensky unavený“ sa rozbehol k nám a hodil sa na mňa a na Sophiu.

Sophia

Ak by nás Lou neprerušil Zayn by ma pobozkal? Ja by som to aj tak nedovolila! Možno si to len nahováram, chcel mi možno len niečo zotrieť z tváre, jasné, chcel mi z tváre zotrieť slzu. Uvažovala som ležiac v Niallovej posteli. On sa išiel osprchovať, pretože Lou to s tým alkohol naozaj prehnal. Na polícii sa to vyriešilo, ale cestou naspäť ho Lou v aute ovracal. Proste nezniesol zákrutu. Bolo mi to aj smiešne, vlastne dosť smiešne, ale kým som sa dostala z obývačky dosť to trvalo, Lou bol ako besný, každého chcel bozkávať a keď sa od Harryho presunul ku mne Niall ho chcel zabiť. Naozaj veselo.

 „Už som.“ Niall vyšiel z kúpeľne s úsmevom na perách. Bol celý vyvoňaný a uterák mal obmotaný len okolo pása. Jeho telo vyzerala božsky, nemal síce neviem aké tehličky, ale svaly na rukách boli pevné. Najradšej by som sa na neho hneď hodila, ale on mal v očiach smútok. Stalo sa niečo? Obliekol si tričko a tepláky a sadol si na kraj postele. Posunula som sa k nemu a objala ho zozadu. Rukami som mu našla tie jeho a preplietla som si s ním prsty.

„Stalo sa niečo? Si nejaký smutný?“ nezvykol byť takýto.

„Musím ti niečo povedať a hovorí sa mi to naozaj ťažko.“ rozplietol si so mnou prsty a natočil sa na mňa „ Paul nám včera večer povedal, že už tento piatok odchádzame na turné.“ počul niekto ako sa mi srdce rozbilo na milión kúskov?

„Turné? V-veď si predsa vravel, že máte dlho očakávané voľno, nie?“ chcelo sa mi plakať, opäť. Dnes iba plačem.

„Voľno už končí a..mne budeš tiež chýbať.“ pohladil ma po líci. „Ideme do Ameriky.“ až tak ďaleko?

„A koľko tam budete?“ dnešok je naozaj hrozný.

„Turné je naplánované na mesiac, ale možno sa v niektorých mestách zdržíme aj dlhšie. Koncerty sú už síce zaistené na určitý dátum, ale po poslednom s nami isto budú chcieť robiť nejaké rozhovory a podobne.“

„Aha.“ snaha o úsmev mi asi nevyšla. Nehnevám sa na neho, to je jasné, je to jeho práca, ale bude mi naozaj veľmi chýbať, a aj ostatný chalani. Nechá ma tu samú teraz, keď sa všetko prevalilo.

„Zlatko.“ objal ma a v spoločnom objatí sme sa opreli a opierku postele. „Neboj sa nič sa ti nestane, to ti sľubujem. Budeš mi chýbať, ale vedz, že ťa ľúbim.“ pobozkal ma a začal mi rozprávať kam všade pôjdu.

Domov som dorazila večer, celá smutná som si ľahla do perín s myšlienkou, že matematiku neviem, reportéri a všetky directionerky na svete ma nenávidia a Niall už tento piatok odchádza preč. Fakt skvelé.

trošku slinu :D

:O

a teraz by ste ma potešili nejakým tým komentárom :) tuto dole :) viete, vám zaberie napísanie komentu pár sekúnd a mne radosť na niekoľko hodín, vážne :D a aspoň budem vedieť, či sa vám to páči alebo nie, ak máte nejaké veci čo sa vám na to nepáči, poraďte mi, ja sa zlepši :)

a ešte jedna vec, mám napísanú jednodielovku a chcem sa spýtať či máte záujem, tak čo, máte?? :)