England, London, Love 8th

cukerlíky moje :* tieto moje familiárne oslovenia :D :D túto časť chcem specil venovať mojej Lauruške :*, ktorej vlastne vďačíte, teda hlavne ja, že som moju poviedku poslala do sveta, ona bola prvá, ktorá čítala vlastne prvú časť tochto zjavu :)
Hope u like it!! už to príde ;) :D ..Vaša Janii!! a koment!!

Niall
Ráno som sa zobudil okolo 7. Čudoval som ako je to možné, a tak som zneužil situáciu a napísal hneď Sophii. Vravela, že ráno ide do práce, tak ju aspoň prekvapím.
„Yesterday was beautiful, can we meet today again? at our place at 4  xx N.“ netrpezlivo som čakal na odpoveď.
„Sorry, l cant, l have to work until 6  S.“ áá škoda, zosmutnel som, ale v zápetí som dostal skvelý plán. Aspoň ju prekvapím a vyžehlím si ten včerajšok. Od „toľkého náročného“ plánovania som znovu zaspal.
Bolo 11 hodín, keď som znovu, dnes už po druhýkrát vyrušil svoju myseľ aj telo zo spánku. To moje prvé „ráno“  bolo dosť čudné, ale vlastne sa ani nečudujem, že som si ešte potreboval zdriemnuť. Včera sme to s chalanmi roztočili po „našom“ a keďže som bol dostatočne najedený (však aby nie, 2 extra pizze sú viac než dosť) môj organizmus nepotreboval k šťastiu nič iné ako spánok. Ponaťahoval som sa, išiel na wc, opláchol tvár a tak ako som bol, myslím v teplákoch a rozťahanom tričku, zišiel som dolu do kuchyne. Na moje počudovanie tam už všetci sedeli.
„Niekto sa nám tu zobudil. Dobré ráno šípková Ruženka. Už som sa chystal, že ťa pôjdem zobudiť náruživým bozkom.“ rýpol si Louis.
„Dobré ránko.“ nevšímal som si ho. „Tak čo máme na raňajky?“ áno vravel, som 2 extra pizze, ale raňajky sú hlavným jedlom dňa a netreba ich zanedbávať, no nie?
„Takže ty si ešte hladný? Poznám tvoj apetít, ale ja som včera ledva zjedol jednu tú pizzu a ty si zošrotoval dve. Myslel som, že aj ty máš nejaké dno, ale asi som sa mýlil.“ šťuchol do mňa Zayn.
„Tu máš praženicu a tamto na poličke je kečup ak budeš chcieť.“ Liam sa nezaprie. Vlastne už ma pozná natoľko dobre, že vie, že bez raňajok som zdutý celý deň. Dnes ma však chcel vyspovedať a tak nechcel podstúpiť riziko, že by som sa mal na čo vyhovoriť. A tak sa zameral na komfort pre Nialla. No nesťažujem sa.
S chuťou som zjedol praženicu a dal som si ešte Granko hviezdičky s mliekom (pozn. autora Mimi :D). Chalani si to namierili do obývačky, pozerať telku. Išiel som z kuchyne ako posledný a Liam to patrične využil. Odsunul stoličku, ktorá bola hneď pri ňom a jemným pohybom hlavy mi naznačil, aby som si sadol. Poslúchol som, nemám na výber.
„Tak Niall vysyp to. A prosím ťa ušetri ma rečí, že sa nič nestalo.“ išiel priamo na vec.
„Ok Liam. Vo štvrtok som stretol dievča. Volá sa Sophia, je zo Slovenska, ale tu býva už druhý rok. Je strašne milá až do včera, kým nás neodfotil istý fotograf nevedela vôbec kto som.“ nemalo cenu sa nejako vyhýbať odpovediam, rovno som mu povedal pravdu.
„Fotograf? No dobre, to Paul môže vybaviť. A máš ju rád?“ nedal si pokoj. Vedel som kam tým mieri. Liam ma veľmi dobre pozná a vie, že keď sa zaľúbim JA je to vážne. Nie som ako Hazza, ktorý môže mať každý deň inú alebo sa môže zaľúbiť aj každý druhý deň. Moja láska bola vždy čistá a myslel som to s tým dievčaťom vážne. O to viac ma bolel rozchod a práve tomu chcel Liam zabrániť. Nechcel vidieť ako sa trápim, keď ma nejaké dievča nechá.
„Viem čo chceš povedať. Neboj dám si pozor. Nezaľúbim sa bezhlavo ako naposledy. Neboj sa.“ ubezpečil som ho.
„Niall vieš, že chcem pre teba len to najlepšie. Si môj brat a moju rodinu si chránim.“ rozstrapatil mi vlasy.
„Ja viem. Ďakujem.“ Postavil som sa a odišiel do svojej izby. Treba naplánovať ten dnešok...
Sophia
Počas celého dňa som mala čo robiť. Nezastavila som sa ani na chvíľu. Johnny z Francúzska doniesol tie luxusné vína, a tak sa reštaurácia prehýbala vo švíkoch. Tešil sa. Čo je lepšie ako spokojný šéf? Celý deň vtipkoval a len zlepšoval už skvelú náladu. Reštaurácia je cez týždeň otvorená do 8, ale v sobotu je až do 10. Johnnymu by isto neprekážalo, ak by som ostala do záverečnej, ale mali sme dohodu, že je jedno koľko budeme mať hostí, o 6 z tade padám. Bol to skvelý šéf a akceptoval mňa aj to, že ešte študujem a toto beriem len ako brigádu a nie ako prácu. Pred 6 som obslúžila posledného hosťa, z pohára na pulte som si zobrala svoje „dýško“ a utekala som do šatni. Vystrieda ma Kate, staršia pani, dobrá známa Johnnyho. Vytiahla som si zo skrinky mobil, dala si ho do vrecka, okolo krku uviazala šatku, zástera putovala do koša pre špinavú bielizeň (vravím, že je to skvelý šéf, ešte aj pranie záster máme zabezpečené)hodila na seba kabát a môže sa ísť. Fúú, som taká unavená, čo by som dala teraz za to, byť už doma a jesť večeru. No len kto mi ju uvarí? Polemizovala som. Pozdravila som Johnnyho a Kate a vybehla som z reštaurácie. Prekvapenie, ktoré ma vonku čakalo som vážne nečakala ani v tom najkrajšom sne...
„Ahoj kráska.“ Niall sa opieral o veľké čierne auto s tmavými sklami a v ruke držal ružu. „Len ahoj?“ pomyslela som si. Mal oblečené tie svoje sexi bledé gate, hnedú károvanú košeľu a okolo krku mal uviazaný šál. Bol naozaj dokonalý. Jeho úsmev bola tá najkrajšia vec a tie jasné modré oči boli šíre ako oceán. Toto je pohľad pre bohov.
„A-ahoj, čo ty tu robíš?“ nevedela som čo povedať. Bol to šok. Ale taký nádherný.
„Nech sa páči“ usmial sa a podal mi krásnu krvavo červenú rozpuknutú ružu „myslel som si, že budeš po celom dni v práci unavená a mala chuť niekam ísť. Dúfal som, že ja budem dobrá spoločnosť.“ trošku sa začervenal. Ruža nie len krásne vyzerala, ale aj voňala.
„Vieš ja, samozrejme, že si dobrá spoločnosť, ale som strašne unavená a najradšej by som išla domov. Nemám náladu ísť do nejakej reštaurácie, veď celý deň som v jednej strávila.“ vážila som si jeho obety, ale naozaj som bola vyčerpaná.
„Kto hovoril o reštaurácii? Myslíš, že nemám lepšie plány? Poď nastúp, pôjdeme na miesto, kde sa ti bude zaručene páčiť.“ jeho úsmevu sa nedalo odolať a myslím, že už všetko naplánoval a nebudem mu predsa kaziť radosť. A nebudem ju kaziť ani mne! Čas s ním je ten najkrajší a zajtra môžem dospávať celý deň. Otvoril mi dvere a obaja sme nastúpili.
„Jeremy, môžeme ísť.“ povedal šoférovi a my sme sa okamžite pohli.
„Tak, aký si mala deň?“ vyzvedal.
„V celku dobrý. Mali sme veľa hostí a tak som sa ani nezastavila.“ poznamenala som.
„No aspoň dobre, že som prišiel. Tam, kde ideme si zaručene oddýchneš.“ žmurkol na mňa a ďalej sme sa už nerozprávali. Pohodlne som sa usadila do kresla a čakala čo sa bude diať.
Asi po 20 minútach cesty autom, kde ma už dostatočne unášalo, ale nechcela som kaziť Niallovi radosť, pretože každým metrom bližšie k tomu miesto sa tešil ešte viac, sme zastavili.
„Tak slečna, vystupujeme. Ďakujem Jeremy, keď budem potrebovať zavolám ti. Ahoj.“ zaujímalo by ma kde bude ten chudák čakať, kým si Niall rozmyslí, že ideme domov. Teda dúfam, že pôjdeme. Mám na sebe ešte blúzku z práce a spať sa tu nechystám a kde to vlastne sme ? Niall mi ako pravý gentleman otvoril dvere a čakal kým vystúpim. Naskytol sa mi nádherný pohľad...
Boli sme pri nejakom jazere a malá chatka na brehu mala z vonku červené steny. Bolo to ako v rozprávke. Taká idylka, že až. Zahľadela som a možno na chvíľu aj onemela.
„No ako vidím tak sa ti tu páči. Poď“ chytil ma za ruku „nebudeme tu presa len tak stáť, je tu zima a isto si aj hladná.“ Takže myslel na všetko.
Otvoril mi dvere (asi mi chce stále čumieť na zadok :D) pomohol z kabátu a pri pohľade na moju pracovnú blúzku ešte aj s vysačkou Sophia sa pousmial. Vošli sme do malého priestoru, asi to bola obývačka. Všimla dom si veľký vsadený krb a gauč. Niall ma však viedol ďalej, do kuchyne. Odtiahol mi stoličku a hlavou naznačil, aby som si sadla. Zobral mi ružu a dal ju do vázy s vodou. Veď prečo nie, obsluhuj.
„Madam, aké menu by ste si prosili?“ dobre, idem hrať tvoju hru.
„No, neviem, ale mám chuť na homára a ako dezert krém de čokoládka.“ začal sa smiať.
„Dobre, vaše želanie mi je rozkazom. Budú sa podávať špagety s omáčkou a so syrom.“ no tak k môjmu výberu to malo ďaleko, ale prikývla som. Obracal sa v kuchyni a nedalo mi len tak tam sedieť, postavila som sa a zamierila k nemu.
„Ako ti môžem pomôcť?“
„Nie Sophia, dnes varím ja. Ty si môj hosť.“ bol vážny hostiteľ „ale tento syr by bodlo nastrúhať. V dolnom šuplíku je strúhadlo.“ začala som sa smiať. Hlavne, že ja som hosť! Nejako sme sa dopracovali k tomu, aby to jedlo vyzeralo skutočne ako špagety a presunuli sme sa k stolu.
„Dobrú chuť!“ navzájom sme si zaželali a začali jesť. Myslím si, dobre, idylka až pokiaľ...
„Do frasa!“ mierne som sa okríkla.
„Stalo sa niečo?“ Nialla len tak pohlo.
„Nie, teda áno. Okydala som sa.“ všimol si fľak na pravej strane mojej košieľky a začal sa riadne smiať.
„No ďakujem, tebe je to smiešne, ale ja vyzerám ako idiot. Toto sa mi stáva v jednom kuse. Sa na to môžem akurát vieš čo. Čo teraz? Nemám tu nič na prezlečenie a nechcem tu sedieť s okydanou košeľou!“ chytila som si hlavu do dlaní, ale v momente som sa tiež začala smiať. Ten Niallov smiech je naozaj  nákazlivý.
„Tak si ju kľudne vyzleč a ostaň len tak. Mne osobne to vadiť vôbec nebude!“ iskričky v očiach túto vetu len podčiarkli.
„Ale mne to vadiť bude!“ vyplazila som mu jazyk.
„No dobre, hore v izbe by som mal nájsť nejaké tričko, idem ti ho priniesť.“ vybehol na poschodie.
„Ďakujem!“ ešte som za ním zavolala a zatiaľ som poumývala tie naše 2 taniere.
„Nech sa páči“ podával mi tričko „ehm ty si to už zbalila, ja by som si ešte dal.“ zaškeril sa.
„Ách ty žrút, raz pukneš. Tak si daj, ja sa idem prezliecť. Je tu niekde kúpeľňa?“  Hlavu mal už vtrepanú v hrnci a tak mi iba rukou naznačil smer mojej jazdy. V kúpeľni som bľúzku dala zo seba rýchlo dolu a opláchla škvrnu. Dúfam, že tam nebude fľak! pomyslela som si. Natiahla som na seba šedé tričko. Bolo isto Niallove, lebo voňalo po cukríkoch. Keď som sa vracala naspäť za ním už necháloval večeru, ale sedel na gauči a kochal sa nad iskrami vyletujúcimi z krbu.
„Pozri, je mi akurát.“ ukázala som na jeho tričko, ktoré mi bolo asi 2x také veľké.
„Vyzeráš skvele. Mala by si niečo také nosiť častejšie.“
„Tak dobre. Toto si nechám.“ vyplazila som mu jazyk a posadila sa k nemu na gauč.
„Ďakujem, že si ma presvedčil, aby som šla s tebou. Je tu fakt nádherne a ten výhľad na jazero je dokonalý.“
„Viem o niečom čo je viac nádherné a dokonalé ako jazero.“ dopovedal a nahol sa ku mne.  Naše pery sa spojili do jemného bozku. Čakal či budem spolupracovať, ale keď som si prsty zaplietla do jeho jemných vlasov a náš bozk som zintenzívnila posmelil sa a chytil ma za boky. Zvyšok večera sme strávili buď bozkávaním alebo rozprávaním. Okolo 10 po nás prišiel Jeremy a odviezol ma domov.
„Už teraz mi chýbaš.“ povedal  a dal mi posledný jemný bozk. Nastúpil do auta a už ho nebolo. Wau!! To bol deň.