sobota 23. júna 2012

England, London, Love 16th

keďže nový blog musí byť aj nová časť no nie :) dúfam, že nám zostanete verné aj na na novom blogu hrdličky :* :* hope u like it! vaša Janii


Sophia
Ráno som si ponaťahovala všetky svaly a po rannej hygiene a samozrejme raňajkách, v podobe bebe keksov s jogurtom, som hodila očkom do mojej skrine. Trčala z nej mikina a tepláky. Už dlhšie som chcela opäť začať behávať. Na Slovensku som behávala aspoň každý druhý deň a tu som to popri v škole a celkovo nestíhala. Myslím, že teraz by bol vhodný čas do toho vhupnúť. Mám čas a beh mi vždy prečistil myseľ a lepšie sa mi sústredilo na učenie. Teraz sa mi to bude hodiť, na budúci týždeň sú maturity a mne to do tej hlavy nejako nejde.

„Idem na to.“ povedala som si sama pre seba, podišla k skrini a vytiahla môj športový úbor. Natiahla som sa do šedých teplákov a červenej mikiny, zapla si vlasy a ešte raz napila z minerálky. Chvíľu mi trvalo kým som našla slúchadlá od MP3, ale keď sa tak stalo nebránilo mi nič dať sa na odchod. Zdolala som tých pár schodov, hudba v ušiach mi už hrala a tak som si veselo pospevovala. Bola som šťastná, s Niallom nám to klape, doma je všetko v poriadku. Áno bola som šťastná, až pokiaľ som neotvorila vchodové dvere. Oslepili ma blesky fotoaparátov a niečo sa pýtali desiatky novinárov a reportérov. Keďže som mala slúchadlá nič som im nerozumela, ale popravde ani nič nevidela, pretože blesky fotoaparátov boli také silné, že sa mi pred očami objavovali iba oni a nie ľudia. S dušičkou som si jedno slúchadlo vytiahla z ucha a snažila sa rozpoznať čo tí zvedavci odo mňa  chcú.

„Slečna Sophia, ako dlho ste s Niallom Horanom?“ chcel vedieť prvý.

„Ste s ním pre lásku alebo len pre peniaze a slávu?“ pýtala sa zase žena pri ňom.

„Myslíte si, že chudobné dievča zo Slovenska má šancu chodiť s takou hviezdou?“ tak to už dostala aj mňa. Nechápem ako zistili kde bývam, koľko som s Niallom sme už povedali včera a to, či som s ním pre slávu a peniaze ma naozaj ranilo. Slzy som mala na krajíčku a mala som chuť ujsť a nikdy sa nevrátiť, ale moje nohy nechceli poslúchať. Len som tam tak stála a nemo na nich hľadela.

„Vášho otca zabili pre únos dvoch detí?“ tak toto bol už vrchol. Môjho otca nebude nikto osočovať. Nemala som síl im oponovať, iba som sa otočila a teraz už aj s plačom bežala naspäť do bytu. Hodila som sa na posteľ a vzlykala. Ako zistili kde bývam? Odkiaľ vedia, že môj otec je mŕtvy a ako..

„If you ever leave me baby..“ mobil na stolíku začal zvoniť a tým mi dal najavo, že mi niekto volá..Nicol. Utrela som slzy a s cieľom, aby nespoznala že som plakala, som zdvihla. Aj tak mala v posledných dňoch toho veľa, nebudem jej pridávať ešte aj moje starosti.

„Ahoj Nicol.“ snaha o pokojný hlas.

„Zlato, si v poriadku?“ dnes je fakt čudný deň, a to je len ráno.

„Prečo? Stalo sa niečo?“

„Aha tak si to ešte nečítala. Choď na FB, poslala som ti jeden link. Zlato som s tebou, neboj nie si na to sama. Mám ťa rada pamätaj si to.“ nechápala som.

„Aj ja ťa mám rada, ale čo sa deje?“

„Vysvetlila by som ti to, ale idem s mamou na obklady, musím pá, cmuk.“ poslala mi mobilovú pusu a zložila. Zapla som teda notebook, prihlásila sa na Facebook a čo som videla ma šokovalo. Mala som vyše 2000 žiadostí o priateľstvo, a tento počet sa stále zvyšoval, vyše 3000 správ a upozornení ani nevravím. Išla som teda do tých prijatých správ a snažila sa nájsť Nicol. Mala som tam správy od nespočetne veľa ľudí, ktorých som buď poznala iba z videnia, tých bolo málo, alebo nepoznala vôbec. Boli aj z rôznych krajín, svetadielov a kontinentov. Konečne som našla správu do Nicol:  

„Zlato som s tebou, neber to vážne a drž sa..“  klikla som na link hneď pod tou jednou vetou a začítala sa. Ohromil ma hneď nadpis.

Horana zbalila chudoba?
Včera v popoludňajších hodinách sa nám podarilo prichytiť Nialla Horana, člena známej chlapčenskej speváckej skupiny One Direction, na rande s istým neznámym dievčaťom. Pána Horana sme zastihli aj pred týždňom aj pol ako v rovnakom parku obletuje tiež nejaké dievča, že by to bola tá istá? Alebo má náš írsky blondiačik viac priateliek? Po rozhovore, ktorý poskytol najmä spevák, pretože slečna sa nechcela prezentovať, sme sa dozvedeli, že ide o jeho novú priateľku Sophiu. Chodia spolu už skoro dva týždne, a podľa jeho slov sa skutočne ľúbia. Jeho rodičia ju ešte nepoznajú, ale že vraj sú s ich vzťahom oboznámený. Žeby sa za ňu hanbil? O Sophii sme pátrali ďalej. Exkluzívne pre vás, naši milí čitatelia sme zistili, že toto neznáme dievča je pôvodom zo Slovenska, je to chudobná krajina v strede Európy, ktorá už teraz nemá veľkú budúcnosť, hlavne čo sa financií týka. Sophia má jednu sestru, Michaelu a matku, ktorá berie sociálne dávky a tým ožobračuje už teraz chudobné Slovensko. Otca nemá, bol uväznený za únos dvoch detí, počas svojej vojenskej misii v Iraku a vo väzení umrel. Priateľka známeho speváka študuje na miestnej strednej škole a teraz je v maturitnom ročníku. Škola jej ide primerane, ale v angličtine má stále medzery. Veď čo si myslí, nikdy nebude ozajstná Angličanka.  Na jazyk sa mi rysuje otázka, je táto na pohľad možno pekná Slovenka so známym spevákom len pre peniaze alebo je tam aj náznak lásky? Posúďte sami. Bližšie informácie sa vám budeme snažiť podať už v najbližších dňoch.

Po tvári mi stekali slzy, ale nie od smútku, skôr od hnevu. Ako sa opovažujú takto hovoriť o mojej rodine? Moja matka nie je žiadna zlodejka, pracuje a otec zomrel po nehode lietadla a nie za únos detí vo väzení. Hnev som mala v každej nervovej bunke môjho tela. Mala som sto chutí nájsť toho idiota čo to napísal a pomstiť sa mu za každé jedno slovíčko čo napísal. Radšej som tú stránku zavrela, nemala som síl ju znovu čítať alebo sa len pozerať na našu fotku pod ním, na ktorej ma opísali ešte raz ako najväčšiu zlatokopku. Išla som znovu na FB a otvorila som správy. Ak som pred chvíľou plakala od hnevu teraz už od smútku. Správy som prebehla len zbežne, ale slová ako nenávidím ťa, drž sa od neho ďalej je môj, si to najškaredšie dievča na svete, zomri, u bitch! zabijem ťa! a mnohé iné tohto charakteru sa nedali nevšimnúť si. Prečo? Ublížila som im nejako? Myslela som si, že fanúšičky držia chlapcom prsty vo všetkých ohľadoch, až teraz mi došlo, že včerajšie zverejnenie nášho vzťahu bola tá najväčšia chyba a že Liam mal vo všetkom pravdu. Nemala som na nič chuť ani síl, notebook som aj bez odhlásenia sa z FB, kde sa mi stále zvyšoval počet správ, upozornení a žiadostí na priateľstvo, zaklapla a schúlila sa do klbka. Ja a všetky moje myšlienky. Tie mi teraz veľmi nepomohli, lebo mi stále pripomínali novinárov, ten článok a všetky tie správy a hlavne včerajší rozhovor s Liamom. „Novinári sa jej držali asi 2 týždne tesne za pätami a nemohla spraviť nič bez toho, aby to nevedeli. Rovnako aj fanúšičky, vyhrážali sa jej a rovnako ju všade prenasledovali.“ stále som si opakovala to isté.

„If you ever leave me baby..“ na mobile sa mi rozsvietilo meno Niall a moja fotka s ním, ktorú sme urobili minulý týždeň u nich doma. Ešte stále som plakala a tak som to nechala zvoniť. Ak by som to zodvihla spoznal by fakt, že som plakala a veľmi by sa zľakol.  Telefón zvonil ako o dušu a po 3 zmeškaných hovoroch a 2 správach typu Si v poriadku? Nestalo sa nič?  som sa mu ten štvrtý telefonát, ešte stále s roztraseným hlasom a občasnými vzlykmi prijala.

„Sophia, haloo, si v poriadku, stalo sa niečo, prečo mi nedvíhaš?“ práve tomuto som sa chcela vyhnúť.

„Niall, j-ja..“ zlyhal mi hlas a rozplakala som sa, neviem mu klamať, jemu nie.

„Jeremyyyy, hneď som tam.“ nestihla som ani namietať a už som počula len pípanie. Postavila som sa teda z postele a zamierila rovno do kúpeľne. No paráda. Oči opuchnuté a červené, sople by bolo tiež vyfúkať a tá červené mega mikina je vpredu trošku špinavá. Tí novinári si dnes na mne opäť zgustnú. Po približne 15 minútach som išla do kuchyne napiť sa a ako som prechádzala popri malom okienku, z ktorého vidno na vchodové dvere, teda vidno ako vidno, mám tam vtrepaný kvet takže podľa možností, som počula veľkú vravu a stále opakujúce sa meno Niall. Možno je už tu.

Z mojich dohadov ma vyrušilo klopanie na dvere. Pobrala som sa teda, slimačím krokom otvoriť. Vydýchla som si, keď v nich stál Niall a nie nedajbože nejaký novinár, ktorý by sa opovážil prísť až k mojím dverám. Bol oblečený dokonale, aj keď vlasy a rozospaté oči naznačovali, že len teraz vstal. Bledé veci mu naozaj idú, len zvýrazňujú jeho oči a jasnosť v nich. Nič sa ma nepýtal ani nevravel, len vošiel dnu, nohou zavrel dvere a uväznil ma vo svojom náručí. Nechcela som plakať, ale jednoducho sa mi to nedalo zastaviť. Rovnako ako pred istým časom, keď Nicolina mama mala nehodu a ja som takto plakala, sme s Niallom stáli v rovnakej polohe. V strede mojej izby, ja plačúca v jeho náručí a on utešujúci. Deja vú?

Hodnú chvíľu sme tam len tak stáli a keď som prestala s plačom už nadobro a zaplietla som si prsty do Niallových vlasoch vzadu na krku, asi už spozoroval, že som v pohode. Odtiahol sa odo mňa, pozrel do tých mojich uplakaných očí a neposlušný brčkavý vlas, ktorý sa dostal z drdola, chytil a dal mi ho za ucho. Len som sa pousmiala a pritiahla som si ho na pery. Toto je liek na všetky problémy a boliestky. ON!

„Sophii, čo sa stalo? Ak je to za tých novinárov pri vchode, Paul sa to už snaží vybaviť. Ako som šiel hore po schodoch volal som mu a rovnako aj Harrymu. Povedal mi, že by sme mali prísť k nám domov, aspoň na dnes, kým sa to tu neupokojí. Novinári aj tak nevedia, kde presne bývame, tak si aspoň oddýchneš.“ presunuli sme sa a sadli na moju posteľ. Opretí o stenu sme si užívali prítomnosť jeden druhého.

„Niall n-nejde o nich..“ S. nerozplač sa! „ide hlavne o ich otázky a..“

„Počkať, ty si s nimi hovorila? Ja som si myslel, že si ich iba videla.“ bol prekvapený.

„Chcela som si ísť zabehať, tak som sa obliekla a chcela ísť von, ale tam ma prepadli a pýtali sa ma hlúposti, vlastne na veci, ktoré sú vymyslené a oni si to chceli len potvrdiť.“ ešte tuhšie ma objal.

„To mi je naozaj ľúto, n-nechcel som ťa ohroziť.“ vyčítal si to. No to som tomu dala.

„Niall, nie je to tvoja vina, ale títo novinári neboli to najhoršie.“  vstala som od neho a bez všímania si jeho prekvapeného výrazu som išla zobrať notebook, ktorý som následne zapla. Vrátila som sa naspäť k nemu na posteľ a keďže na Facebooku som bola ešte stále prihlásená mal možnosť vidieť počet mojich správ a všetkého ostatného, ktorý sa za tú pol hodinu od môjho zaklapnutia notebooku, skoro zdvojnásobil. Čudoval sa, ale ja som mu nič nevravela, na to ešte príde čas. Nechcela som sa hrabať v tej kope správ a hľadať tú od Nicol, šla som na to jednoduchšie – cez históriu. Klikla som na odkaz a opäť sa mi pre očami objavili tie klamstvá v podobe článku. Notebook som podala Niallovi a ten sa začítal. Bola som ticho, ani som sa na neho nepozerala. Oči som zavrela a užívala si to, že je so mnou a ochráni ma.

„Toto okamžite musia stiahnuť z internetu, sú to samé klamstvá, ani jedna vec nie je pravdivá, vlastne iba to, že sa voláš Sophia, ale možno aj to v najbližšom vydaní dopletú. Ja idem okamžite volať Paulovi, aby..“

„Pštt.“ zapchala som mu ústa dlaňou „Niall upokoj sa prosím ťa. Ja viem, že si nahnevaný, neboj aj ja som bola, ale aspoň sa upokoj a nesprav niečo čo budeš po tom ľutovať.“ nechcem, aby sa dostal do nejakých problémov s novinármi.

„Takže ty si myslíš, že to nechám len tak? Urážali teba, tvoju krajinu, rodinu a z otca spravili únoscu storočia.“ bol nahnevaný viac než dosť.

„Niall, ja viem, ale novinári ma dokážu ohroziť len slovne, viacej by som sa bála tohto.“ notebook som si opäť zobrala k sebe a ukázala mu mnohé nenávistné správy od „fanúšikov“. Pri slovách ako zomri! alebo zabijem ťa! ho striaslo a moje očí chceli znovu spustiť Niagarské vodopády. Chceli? Oni aj spustili, pretože ma znovu premkol strach, nie len o mňa, ale teraz keď poznajú aj moju rodinu, mohli by ublížiť aj im. Nepoznám ich, možno sú to len slová ako do vetra, ale čo ak sú to nejakí psychopati čo si ma pri najbližšej príležitosti niekde odchytia a ublížia. Rovnako aj Niallovi.

Niall
Oni sa jej vyhrážali smrťou! Len toto jedno ma teraz trápilo. Neprežil by som, keby sa jej niečo stalo. Nikdy by som si to neodpustil. Ľúbim ju a je tou najlepšou osobou na svete. Je ako anjel, ale bez krídel, tie sa jej po dopade na zem z neba asi zlomili, ale aj tak je dokonalá. V takýchto chvíľach nenávidím fakt, že ma každý pozná. Ak by som bol len obyčajný chalan, ktorý býva v Londýne, možno len kvôli škole, mohol by som byť so Sophiou bez takýchto ťažkostí. A ešte k tomu všetkému je tu tá vec, čo jej musím povedať. Ach, dnes fakt nie je na to dobrý čas, ale musím jej to už konečne povedať. Bola zamyslená a tak som si ju lepšie privinul na hruď a spoločne sme si trošku zdriemli. Teda ja som si zdriemol, Sophia naozaj zaspala. Ten plač a celkovo toto ráno ju naozaj unavilo. Vymotal som sa z nášho objatia a išiel do kuchyne. Našiel som tam vajíčka, tak som spravil praženicu. Možno dnes ešte nejedla a aj keď áno, isto bude ešte hladná. Ako som sa tak obracal v kuchyni zrazu ma okolo pása objali dve jemné ruky a ja som, dobre zľakol som sa a aj ma myklo, ale hneď som k nej otočil a pobozkal ju. Bola nádherná, taká rozospatá a ešte omámená.

„Dobré ráno slniečko.“ usmievala sa. To je dobré znamenie.

„Dobré.“ do reči jej veľmi nebolo tak som jej len naznačil, aby si sadla a pred nos som jej dal tanier s praženicou. Oči sa jej okamžite rozžiarili a pustila sa do jedenia. Ja som si dal tiež, veď ako by to bolo. Po spoločnom obede sme sa ešte chvíľu rozprávali, aj o tom článku a správach, ale bol som opatrný, nechcel som riskovať, aby sa znovu rozplakala. Novinárom pred vchodom už bolo o dosť menej ale stále tam nejakí boli.

„Tak čo, ideme k nám?“ opýtal som po chvíle ticha a okom zavadil o suchú ružičku na stene, ktorá mi pripomenula náš spoločný bozk. Včera to boli dva týždne.

„Ja neviem, nechcem chalanov otravovať a musím sa učiť matematiku. A vlastne ako prejdeme okolo tých novinárov, myslím, že nepustia teba a nie oboch.“ trápila sa zbytočnosťami.

„Za prvé, nikoho nebudeš otravovať, chalani ťa majú radi a vždy sa na teba tešia, sám Harry povedal, aby si prišla, no možno chce vedieť niečo o Nicol, ale aj tak sa to ráta.“ pousmial som sa. „Za druhé, s matematikou ti môže pomôcť Lou, ja viem vypadá ako retard, ale s číslami mu to naozaj ide. Mne vždy vyráta koľko cukríkov mi z peňazí ešte vyjde. A za tretie, o to sa ty báť nemusíš. Nič nám nespravia.“ s pochybovačným úsmevom prikývla a šla sa obliecť. Ja som zatiaľ ešte našiel nejaké Bebe keksy a po ich skontrolovaní, dobre zjedení, som ju čakal pri dverách. Mala oblečené len obyčajné rifle, ale červené tričko obopínalo jej útly pás a zvýrazňovalo jej krivky. Hovoril som, anjel. Poobzerala sa či niečo nezabudla, v ruke držala učebnicu z matematiky a po dôkladnom zamknutí bytu sme ruka v ruke išli na pospas novinárom. Ako som čakal, otvorili sme dvere a foťáky začali cvakať o dušu. Z každej jednej strany iná otázka alebo konštatovanie.

„Nechajte nás prejsť.“ to jediné som povedal a viedol Sophiu do auta. Jeremymu som povedal, že ideme domov, on len prikývol a naštartoval. Sophiu som si privinul k sebe a cestujúc do nášho domu som jej zašepkal.

„Ľúbim ťa.“


7 komentárov:

  1. Juj..po dlhom čase zasa komentujem..snáď od teraz budem už stále..no uvidím ako mi bude vychádzať čas..tak ale aspoň sa chcem ospravedlniť, za to že som tak dlho nekomentovala :(..mrzí ma to..snáď už sa to zmení :)
    A teraz k časti(lepšie povedané k častiam :))...táto aj všetky ktoré do teraz boli...sú úplne MEGA ÚŽASNÉ :* ♥...parádne píšeš Januška :*...snáď sa to s tými novinármi dobre vyrieši :)..nech to hlavne Sophia prežije :D :)...
    Už sa teším na ďalšie takéto úžasné a ešte úžasnejšie (ak sa to vôbec ešte dá :D) časti..
    ..Love you so much :* ♥..
    *Veroo*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem moja :) netráp sa, ja som rada za každý jeden koment a nemusí byť ku každej časti, aj keď poviem pravdu je to super pocit, že vieš, že čo baví teba baví aj ostatných, rada píšem aj keď tiež som v poslednom čase veľa toho free time na písanie nemala, ale ja sa tiež polepším :D ďakujem ešte raz :)

      Odstrániť
  2. tak zase to bolo super :) a inak krásne si opísala Slovensko :D zasmiala som sa :D krajina bez budúcnosti :D no čo, ale napísala si len čistú pravdu :)a chúďa Sophia, ešteže došiel Niall ;) zas bol strašne zlatý, milý a pozorný :) aj jedlo spravil :D a najlepšie bolo ako povedal, že Louis je dobrý v matematike :D ... btw som rada, že ste to z blogom vyriešili :) snád už nebudete mať také problémy ;) (Moni)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem moja :) poviem ti pravdu, tvoj koment mi strašne chýbal a bála som sa, že si zablúdila a nenašla nový blog, ale som rada, že si tu :D no tak Slovensko, ale zase až také zlé to nie je, ja som chcela, aby to zveličili :D no tak Lou, ja neviem či je dobrý v matematiky, ale tu bude :D :D Janii :)

      Odstrániť
    2. ja strašne rada píšem komenty keď viem, že ťa to poteší ;) a že mi odpíšeš :) ... ja by som nemala pokoj keby nenájdem váš blog strašne rada čítam tvoju FF, tak som to nejako zvládla :D ... ale no nie je to tu ani najlepšie :D Slovensko je už raz také :D lepšie povedané-máme šikovných politikov :D ...dobre :D nech je teda dobrý v matike, aspon to bude zaujímavejšie :)

      Odstrániť
  3. PLEASE CAN U STOP WITH SPAMING!!!! THANK YOU!!!!!!! ADMIN JANII!!!! S.T.O.P. I.T. !!!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Awsome site! I am loving it!! Will come back again.
    I am bookmarking your feeds also.

    Feel free to surf to my web blog: http://wuwpii.forum.mythem.es/backslidden/glasswort/enebolig/scyphistomoid

    OdpovedaťOdstrániť