sobota 30. júna 2012

England, London, Love 19th

pašovia :* holidays are coming juchúú :)
čo sa týka ELL, keďže nemám od vás žiadnu spätnú reakciu, myslím, že sa vám môj príbeh nepáči, okej beriem to. Ak je to teda pravda asi ani netreba dávať ďalšie časti či? mám napísanú aj jednodielovku, ale podľa počtu hlasov v ankete usúdim či ju zverejním alebo nie :) držte sa Janii
ak niečo dole coment, ale už strácam nádej :/

town of my dreams :) London <3


Nastal čas lúčenia. Túto chvíľu sa snažím odkladať od toho momentu, ako som sa o turné dozvedela. Sedím v Niallovej izbe a on sa zatiaľ s chalanmi dohaduje kto ako pôjde na letisko. Chceli sme byť pred letom ešte trochu sami, ale keďže Niall nemá vodičák a Jeremy vezie ostatných chalanov, nemáme žiadnu možnosť. Mohli by sme ísť síce taxíkom, ale isto majú ešte nejaké plány, všetko zbaliť a podobne. Ani neviem kde je Paul. Ten má nachystaných isto milión organizačný bodov a povedzme si pravdu, Niall to s tou dochvíľnosťou nepreháňa.
„Tak už som len tvoj.“ vošiel s úsmevom na perách a prisadol si ku mne na posteľ. Hlavu som si oprela o jeho rameno a už nejako samovoľne začala plakať. Možno by si to ani nevšimol, keby jedna moja slza nepristála na jeho bledú košieľku. S ustaraným pohľadom mi zodvihol bradu a pozrel sa mi do očí. Čo videl sa mu asi nepáčilo, lebo pokrútil hlavou a bozkom zotrel ďalšiu slzu, ktorá sa už kotúľala po líci. Silno ma objal.
„Prosím neplač, prosím. Neboj sa, my to zvládneme.“ pravou rukou ma šúchal po chrbte a po tele mi behali zimomriavky. Zvykla som si na jeho prítomnosť a naše dlhé rozhovory. Mesiac je dosť dlhá dobra na to, aby na mňa zabudol. Nebudem si nič nahovárať. Ide do Ameriky a tam si ho isto bude chcieť uchmatnúť dáka fanúšička. Im je totiž jedno či je zadaný alebo nie. Veď aj Liam a Dan. Sú spolu už pekne dlho a stále sa mu fanúšičky hádžu okolo krku.
„Mali by sme už ísť.“ povedal a postavil sa. Ja som na neho hodila začudovaný výraz.
„Kam by si chcel ísť? Veď lietadlo odchádza až za dve hodiny a ako viem, je to súkromné lietadlo, takže kľudne na vás aj chvíľu počká.“
„Aha, niekto si tu naštudoval cestovný plán čo?“ vyplazil mi jazyk a obliekol si tmavú mikinu. Chytil ma za ruku a ešte obdaril dokonalým bozkom. „Lou ide ešte na chvíľu do mesta asi nemá mrkvu, a tak nás tam hodí.“
„Ale kam, a ako sa dostaneme naspäť, a stihneš lietad..“ umlčal ma bozkom.
„Ty naozaj neprestaneš.“ potiahol ma a už sme schádzali do malej chodby.
„Loooou, už poď! Čaute chalani, vidíme sa na letisko a Liam, moja taška je v izbe. Ďakujééém.“ už som iba počula ako si Liam zašomral niečo v zmysle „Liam skoč tam, Liam zober to, aach moje deti..“ a už sme čakali v aute na pána šoféra. Ja som si radšej sadla na zadné sedadlo a Nialla som poslala nech ide hriať miesto spolujazdca. Nemám náladu počúvať Louisove reči o tom, ako sa na seba vzadu lepíme, akoby to, čo robí s Hazzom bolo niečo lepšie.
„Čaute mrkvy.“ konečne sa mu aj uráčilo prísť. „Tak čo? Chcete využiť ešte poslednú šancu šupnúť sa niekde do kríkov?“ pozrel sa do čelného zrkadla a žmurkol na mňa. Naozaj som nemala chuť doťahovať sa s ním, tak som len zvodne nadvihla obočie a radšej sa otočila nabok. Snažila som sa sledovať cestu, ale vôbec netuším kde to sme. Zastali sme pred nejakou vysokou budovou. Niall vystúpil prvý a otvoril mi dvere. Ešte si s Louisom prehodili pár slov, zakýval nám a odfrčal preč.
„Niall kde to sme? A čo je to za budovu?“
„Ak ti to poviem, nemôžem to nazvať prekvapením.“ objal ma okolo ramien a spoločne sme vošli do bledomodrej budovy. Išli sme rovno k výťahu a podľa ľudí okolo som nevedela posúdiť kde presne sme. Vošli sme do priestoru asi 2x1meter, Niall stlačil čudlík s číslom 26 a výťah sa pohol. Mala som v mysli stovky otázok, ale pri jeho prísnom výraze som radšej čušala. Viem, nechcel nič prezradiť. Bolo to predsa prekvapenie. Pozorne som sledovala blikajúce číslice jednotlivých poschodí a čakala na to naše.
„Tak, vystupujeme.“ ruka v ruke sme vykročili z tej nočnej mory všetkých klaustrofobikov (aspoň, že ja netrpím touto chorobou) a kráčali sme dlhou chodbou.
„Veď tu nikto nie je. Kam ma to ťaháš?“
„Ešte tam nie sme. Daj tomu pár minút.“ otvoril staršie drevené dvere, z ktorých viedlo schodisko. Tiež staré, železné a podľa mňa, nie dosť bezpečné. Na konci boli veľké plechové dvere s názvom „No Entry!“ (Nevsupovať!), ktoré napísané červeným hrubým písmom naozaj vzbudzovali pozornosť. Niall ako keby slepý natiahol sa za kľučkou.
„Prestaň.“ capla som mu po ruke. „Nemôžeme tam predsa ísť. Máš tu zákaz. Po anglicky ešte čítať viem.“
„Sophii, prosím, ver mi.“ tvár zvraštil do zvláštnej grimasy.
„Ja ti verím, ale nie je to nebezpečné? Nechcem, aby sme sa dostali do nejakých problémov. Som ešte mladá na kriminál.“ začal sa smiať.
„No poď ty moja kriminálnička.“ znovu ma objal okolo ramien a s malými problémami otvoril veľké, podľa mňa dosť často nepoužívané dvere. Išiel prvý, asi preskúmať terén. Otočil sa naspäť ku mne a podal mi ruku. S ochotou som ju prijala a zdolala ešte posledné tri schodíky na ceste za prekvapením. Zacítila som vietor a hneď mi došlo, že sme asi na streche. Čo som však videla potom bolo vskutku nádherné. Pamätáte si, keď ma Niall zobral na naše prvé ozajstné rande na tú malú červenú chatku? Tak to bolo oproti tomuto nič!

Zrazu som mala na dosah celučičký Londýn. Cítila som sa taká veľká, akoby mesto mojich snov bolo len akýsi obrázok. Však, dokonalý obrázok. Presunula som sa k zábradliu a s pootvorenými ústami spoznávala všetky budovy. Nikdy som nič také nevidela. Všetko bolo také malé a tak..pokope. Nič tomu nechýbalo. Bol to ten najdokonalejší výhľad. Celý Londýn ako na dlani. Nikdy by som si nepomyslela, že budem mať príležitosť vidieť Londýn z tohto uhla. Áno, je tu to Big Eye, ale vždy je tam veľa turistov. Vsadím sa však, že takýto výhľad nie je ani odtiaľ. Kochala som sa krásou môjho sna a úplne zabudla na Nialla. Zrazu ma zozadu objal a preplietol si so mnou prsty na rukách.
„Páči sa ti tu?“ ja som len žasla.
„Je to..ja nemám slov, ale ako si to..kde to vlastne sme?“ je čas na otázky.
„No dobre, tak sa ide vyplňovať dotazník.“ zasmial sa a ja som si hlavu oprela o jeho rameno. „Nachádzame sa na jednej z najvyšších budov celého Londýna, teda neviem možno aj najvyššej obývanej. Majiteľ je môj známy a dovolil, aby sme sem skočili.“ pobozkal ma do vlasov. „Vieš, chcel som ti ukázať v akom krásnom meste bývaš. Viem, že si o Londýne dlho snívala, ale nikdy si si ho nemohla užiť inak ako len študent. Turistické atrakcie sú tiež fajn, ale toto je o inom. Toto mesto mi dalo toho najviac. Stretnutie s chalanmi, nekonečné vystrájanie s nimi, ale dalo mi aj teba. Za to mu budem vďačný do konca života.“ cítila som ako sa usmieva. „Tak, a teraz ti ho nechávam. Staraj sa mi oň dobre a o mesiac, keď sa vrátim, sem prídeme zase. Len ťa prosím, nech je všetko ako teraz.“ už som to dlhšie nevydržala, otočila som sa k nemu. Nikdy si nezvyknem na jeho dokonalé vlasy, postavu a tie oči, ale jeho vnútro je ešte dokonalejšie.
„Neboj sa, dám ti naň pozor. Ako najlepšie budem vedieť. O mesiac presne tu, sľubujem!“ môj sľub som spečatila sladkým bozkom.
„Je tu ešte niečo.“ zamračila som sa. Zrazu z vrecka nohavíc vytiahol malú hnedú krabičku. Oblial ma pot.
„Nie, neboj, nie je to to, čo si myslíš.“ zasmial sa. „Ale možno aj to raz.“ žmurkol a otvoril malú zamatovú krabičku. Bola v nej jemná strieborná retiazka s krásny príveskom v tvare písmena N.
„Aby  si mala niečo čo ti ma pripomenie, keď tu nebudem.“
„Niall, všetko mi ťa pripomína. Neveril by si čo všetko. Je krásna, prosím, zapni mi ju.“ otočila som sa mu chrbtom a čakala kedy ucítim jeho chladné prsty na mojom odhalenom krku. Zapínal ju pomaly, ale netrvalo mu to dlho. Využil šancu a pobozkal ma na krk. Potom ešte na uško, lícnu kosť, ale to som sa už otáčala a vyhľadávala jeho pery. Na streche sme strávili ešte pár minút, spravili si spoločnú fotku a užívali posledné chvíle. Niallovi už volal aj Hazza, že kde trčí. Museli sme sa teda pobrať na odchod. Odchytili sme si malý čierny, typický anglický taxík a bez zbytočných problémov trielili na letisko.

„Hazza mi povedal, aby sme prišli zadným východom. Vpredu je vraj veľa fanúšičiek a sú nejaké akčné.“ len som prikývla a nasledovala ho na ceste nájsť vlastné lietadlo. Na letiskách sa nevyznám, vôbec neviem nájsť čísla terminálov, ale keď som v diaľke počula to Zaynove typické „Vas happenin", vedela som, že sme dobre.
„Ahojte chalani.“
„No to je dosť, kde ste? Niall volal som ti minimálne 20x.“ hneď nás zvozil Liam.
„Ja viem. A vieš prečo som ti nezodvihol? Nahúkať môžeš na mňa aj tu.“ Niall sa ešte otočil ku mne a asi ma chcel pobozkať, ale prerušil nás Paul, ktorý s veľkou dávkou endorfínov a isto aj kofeínu v krvi  dobehol k nám.
„Deti moje. Niall ty sa choď skontrolovať na checkingu a všetci ostatný nástup do lietadla. Za 15 minút odchádzame, smer...Amerika!!“ doplnili ho ostatní štyria. Nialla už zatiaľ ošahávala akási ženská a mne šli žiarlivosťou vyliezť oči z jamiek.
„Sophia, ahoj drž sa a nezabudni na nás.“ objímal ma Liam.
„Neboj sa. Je to síce mesiac, ale nie je to až také hrozné.“ usmiala som sa. „Liam? A čo ty a Dan? Už je všetko v poriadku?“ možno ho trošku zaskočilo, že viem o ich problémoch, ale s Niallom si hovoríme všetko a chalani o tom vedia.
„Už sa to medzi nami trošku upokojilo. Máme na seba len málo času a frustruje nás to oboch. Niektorým párom odlúčenia pomáhajú, viac si potom vážia spoločné chvíle, ale my tých odlúčením máme akosi veľa. Niekedy už mám toho dosť, ale my to zvládneme. Ľúbime sa a to je základ. Má teraz ponuku od samotnej Rihanny, ktorá ma akurát koncerty po celej Európe. Žiaľ, asi nás nenavštívi, ale bude šťastná, tanec je jej život.“
„Liam, ty si jej život. Nezabudni na to!“ s ukazovákom som mu zamávala pred tvárou a ešte raz silno objala. Má to ťažké, ale on to zvládne.
„Ahoj sestrička a pozdrav Nicol.“ nalepil sa na mňa Hazza.
„Ahoj braček. Neboj pozdravím a vlastne ako je to medzi vami? Dávno som s ňou nevolala. Obe sme zahrabané v knihách.“ začervenal sa.
„Ani neviem, naozaj sa mi páči a viem, že aj ja jej, len sme akosi obaja zaspali na vavrínoch. Naozaj nám to klape, ale asi sme obaja natoľko blázniví, že sa bojíme záväzku.“ postrapatila som mu vlasy a v duchu už splietala plán ako ich podstrčiť. Nebojte sa, budem len akási tretia (ne)zainteresovaná osoba.
„Čau mrkva a nenájdi si zatiaľ dákeho iného búchača, dobre?“ zodvihol a zatočil so mnou Lou.
„Neboj, nenájdem, teda, iba ak by si mal záujem ty.“ hodila som zvodný kukuč a Lou trochu ustúpil. „HAHA, robím si srandu, už bež, lebo ti ujde aj súkromné lietadlo.“ dal mi frčku do nosa a už bežal za Paulom. Pristúpil ku mne Zayn. Opäť tá zástava dychu, ale prečo?
„Ahoj.“ nič viac? Nahol sa a jemne ma objal.
„Tak teda ahoj.“ pošúchala som mu po chrbte a ani sa nestihla nadýchnuť jeho vône, už bol preč. Ku mne kráčal však ten najúžasnejší chlapec zo všetkých.
„Ahoj kráska.“ pohladil ma po líci a chytil za boky. Pritiahol k sebe a bez zbytočných rečí spojil naše pery. Bozky som si užívala ako najviac to šlo, chcela som si z nich pamätať všetko, jeho vôňu, dotyky..
„Musím už ísť.“ objímajúc sme stáli v strede letiska a nevšímali si Paulove kričanie, že už musí ísť.
„Ja ťa ale nepustím.“ držala som ho zo všetkých síl a nechcela nechať odísť.
„Ľúbim ťa.“ ešte posledný bozk a aj cez moje „silné“ zovretie odkráčal ku vchodu do lietadla. Ešte sa posledný krát otočil a zakýval. Ja som už samozrejme plakala a v pravej ruke žmolila jeho prívesok. Odkývala som mu a mala som na mále, aby som sa za ním nerozbehla. Zrazu som osamela. Zvykla som si na hluk, vravu, smiech. Ostalo ticho a nikde nikoho, len v rozhlase hlásili odlety a prílety rôznych lietadiel. Sadla som si na malú koženú stoličku a rozmýšľala čo dnes budem robiť. Náhle ku mne prišiel Jeremy a opýtal sa či ma niekam nemôže zaviesť. Ide do domu chalanov, zbaliť si nejaké svoje veci a na mesiac ide na zaslúženú dovolenku. Tiež to má s nimi ťažké a do Ameriky si chalani objednali šoféra, ktorý túto komplikovanú krajinu pozná. Zaviezol ma domov, poďakovala som a pomalým krokom vyštverala do bytu. Bolo to tam ako po výbuchu, všade nejaké veci, teda skôr hlúposti. Pustila som sa do upratovania. Aspoň som nemyslela na Nialla. Po veľkom upratovacom nálete na môj byt som akosi vyhladla. Chladnička bola celkom plná, tak som zvolila praženicu a k tomu toasty. Nakrájala som si aj paradajky a všetko doladila ovocným čajom. Napapaná som mala dosť energie pustiť sa do učenie. Nie s radosťou, ale skôr so sebazaprením. V pondelok mi však začínajú maturity a ja mám ešte stále nejaké medzery. Študovala som poctivo niekoľko hodín, až po zapípania mobilu.
„Miss u, lov u so much Niall xoxo“ jedna veta, ale zhrnul všetko čo cítim aj ja. Ja by som sa však vykecala aspoň v troch správach, ale takto je to zrozumiteľnejšie. Odpísala som mu, že aj on mne a že sa práve učím. Teraz je niekde v oblakoch a myslí na mňa.

just Niall :)

prívesok :)



8 komentárov:

  1. Krasna čast ako vzdy :D tesim sa na dalsiu!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. užas ... už nech sú späť ... stále čakám, čo sa stane medzi ňou a Zaynom a nič ... keď príde ten vrcholný moment asi budem zhypnotizovane pozerať na obrazovku počítača s otvorenými ústami a nebudem sa môcť pohnúť... a preto dufam, že neprestaneš písať ... JE TO BÁJEČNĚ!!!!! ♥ :-*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. zlato :D no ja už mám niečo premyslené, ale ešte asi prejde dosť času kým to zrealizujem, viem, že to dosť naťahujem, ale čo už :) najprv chcem všetko s Niallom a potom ehm :D ale to už predbieham..ďakujem :*

      Odstrániť
  3. wow :) nádhera :) ty si tam tak krásne opísala Nialla, on je proste dokonalý chalan :) (preto dúfam, že Sophia nakoniec zostane s ním, ale nechcem ťa ovplyvňovať :D ) ... najlepší bol Liam: Liam skoč tam, Liam zober to, aach moje deti... no má to teda chudáčik ťažké :D také 4 deti na krku :D zas sa opakujem ale ako ti to môže aj napadnuť? :D a Louiho hlášky :D najlepšie :D ... a jednodielovku samozrejme, že chceme :) ja teda určite :) strašne rada čítam tvoje jednodielovky takže ju sem prosííííím pridaj :) ked už si napísala, že ju máš ja sa jej nemôžem dočkať :) a tvoj príbeh sa isto páči len niektorým ludom sa asi nechce komentovať, čo je škoda...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem zlato, kto s kým ostane sa nechaj prekvapiť :) ehm, ale ešte to asi potrvá :) Liam chudák, má to ťažké :D Lou ja ani neviem :D :D jednodielovka tam už je :)

      Odstrániť
  4. Kalκulacka - kalκulacky νedecke, κalkulacκa s tlacou, Vreckove kalkulacka .
    .. za najlacnejѕie ceny. Tovar sklaԁom s dorucenim
    do 24 hoԁ. prе сele Slоvensko.
    Feel free to visit my blog ; kalkulacky.korox.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Velky vуbеr tovаru na еshope ωww.
    kοгox.ѕk v κategorii ԁiare, ԁiar 2013 , nаpriklаd Diar Vеnеtіa
    Ϻanаger modry 170х240 mm, diаr ,
    diаre 2013 Venеtia Manageг zelenу 170x240 mm.
    Check out my site :: diare, diare 2013,

    OdpovedaťOdstrániť
  6. digitаlny fotoapаrat, fotoaparaty - digitаlny fotοаparat, fotoaparaty Canon, Nіkon, Ѕοny, Olympuѕ.
    .. za najlepsiе сеny. Toѵаr skladom, lасno a s dοrucenim do 24 hod.
    Nakupujte οnline.
    Feel free to visit my homepage digitalne Fotoaparaty

    OdpovedaťOdstrániť