Hope u like it! a venovanie? VŠETKÝM!!!
Už ako každý deň posledné tri týždne, aj dnes večer som si obliekol tepláky, mikinu a keďže je vonku len jar a vietor je občas dosť zákerný, aj čapicu.
„Chalani, už idem behať. Majte sa a nie, že mi zjete celú pizzu. Mám na mysli práve teba Nialler.“ s výhražným tónom som mu len pripomenul.
„Neboooj.“ štuchol do Louisa. Už ich poznám. Nechal som to tak a vybehol som z domu.
Bola už tma, ale pre mňa najlepší čas na beh. Aspoň ma nebudú prenasledovať šialené fanúšičky. Nepochopte to zle, milujem a rovnako aj chalani, všetkých našich fanúšikov a hlavne Directionerky, ale niektoré sú fakt strelené. Dokázali by nás sledovať deň i noc a to už je prípad pre psychiatra. Psychológ by si už asi neporadil.
Bude tam? Preblesklo mi hlavou, keď som behom minul tretiu zákrutu v rade a v diaľke sa mi už črtal park. Zastal som na okraji cesty, pohľad na ľavo, pohľad na pravo, cesta prázdna, môžem pokračovať. Cestnú „zebru“ som prekonal bez nejakého pádu (o včerajšku to povedať nemôžem a rovnako aj moja hrča na kolene, niekto šikovný, že ?) a už som bol na mojom obľúbenom „sledovacom“ mieste.
Je tu! zakričalo moje vnútro a už nejako samovoľne som si poskočil. Bola taká krásna. Každý večer za posledné tri týždne čo som si dal predsavzatie, že kondička mi nezaškodí a beh sa mi zdal za najlepšiu variantu, tu, večer, v strede parku na karimatke cvičí akúsi zostavu. Každý večer tú istú. Cvičí ju pomaly, presne a každý pohyb precíti do posledného milimetra.
Dnes som mal na ňu extra dobrý výhľad. Mesiac, ktorý bol v splne ju osvetľoval a ja som si mohol vychutnať pohľad na jej hnedé dlhé vlasy, bledú pokožku a dokonalú postavu. Jej zostavu som už veľmi dobre poznal a vedel som, ktorý cvik bude kedy nasledovať. Dnes som si švihol a keďže som cestou nemal žiadne nečakané problémy, môžem vidieť aj ako najprv relaxuje. Nohy si zložila do tureckého sedu, otočila sa smerom k malému jazierku a pomaly naťahovala svaly na krku. Najprv z prava doľava, potom z ľava do prava, párkrát potočila a znovu sa postavila. Začala cvičiť svoju zostavu. Nepoznám názvy tých cvikov, ani celej zostavy, ale dokázal by som sa na ňu pozerať aj celé hodiny. Každý večer, keď docvičila ešte chvíľu sedela na karimatke a kochala sa výhľadom na malé jazierko a ja som vždy prebehol popri ňom a usmial sa na ňu. Je naozaj krásna. Má veľké, asi hnedé oči, aj keď v tej tme by kľudne mohli byť aj azúrovo modré ako Niallerové. Nikdy som sa jej neprihovoril, čo som nechápal. Nikdy som sa nehanbil osloviť dievča, asi preto, že som bol zvyknutý, že naše fanúšičky boli z nás hotové tak či tak. Ona mala v sebe však niečo zvláštne, oči sa nám stretli každý večer a ona sa vždy usmiala, ale moje nohy proste nechceli zastaviť, pretože vedeli, že môj rozum a srdce nie sú pripravené spoznať ju.
Docvičila. Sadla si na karimatku, vlastne nie, vytiahla si z tašky deku, menší vankúšik a keď bola spokojná so správnym rozmiestnením na zemi(aj preto, aby jej nebola zima) ľahla si. Pozerala hore do neba a som si istý, že ten Mesiac ju fascinoval rovnako ako mňa ona.
Hazza, choď za ňou. Teraz je ten správny čas. Vravelo mi moje vnútro, nohy sa tiež rozhodli, že je čas a tak som sa podvolil. Nenapadlo ma, že to bude riadne čudné alebo sa môže zľaknúť, proste som nasledoval svoje srdce. Bol som tesne pri nej. Teraz alebo nikdy Harrold. Konaj!
„Ehm, ahoj.“ len s ňou trhlo a v momente bola na nohách. „Pre-prepáč, nechcel som ťa vystrašiť, ja, ja..“ nevedel som čo povedať. Harry si idiot!
„A, ahoj to si ty. Prepáč. Ja som sa len trošku zľakla. Takto večer tu nikto nezvykne byť, teda okrem teba, ale ty vždy len behom prejdeš popri tomto mieste.“ Pane Bože, ten úsmev. Podlamovali sa mi kolená a stoličku by som uvítal viac než čokoľvek. Zrazu mi vyschlo v ústach a len som tam ticho stál a usmieval sa na ňu. Áno Harry, takto spravíš taký dojem ako nikto.
„Dnes je ten mesiac naozaj nádherný, však? Aj ty rád pozoruješ hviezdy a Mesiac, keď je v splne?“ jemný hlások mi zvonil v ušiach a na rukách mi naskákali zimomriavky. Je na svete dokonalejšie stvorenie ako ona?
„Áno, teda hlavne ten Mesiac, pretože hviezdy veľmi nepoznám.“ skonštatoval som, ona sa však začala smiať. Aspoň som ju rozosmial. Smiala sa od srdca a opäť mi pripomínala Niallera.
„Možno to bude zniesť čudne, ale už pár dní (nemôžem povedať, že celé tri týždne, predsa) som si všimol, že každý večer cvičíš nejakú zostavu.“Teraz buď ujde, že som psychopat alebo budem na dobrej ceste.
„Vieš, ja pracujem ako inštruktorka jogy v jednej budove, tu v meste a keďže je to aj môj spôsob života alebo by som skôr povedala zdravia, cvičím ju aj takto večer.“ Iskričky v očiach prezrádzali, že práve hovorí nie len o svojom zamestnaní, ale hlavne o svojej vášni a súčasťou života. „Zostava sa volá Pozdrav Mesiaca je dobrá pre celkovú rovnováhu tela a ducha. Dnes, keď je spln zároveň aj očisťuje telo od škodlivých látok a dokonca môže vyliečiť aj nejaké choroby.“ Nič som nevravel, len som ju, už teraz v sede spolu s ňou na karimatko - deke počúval a prikyvoval.
„Môže ti to prísť divné, ale keby si to raz skúsil vedel by si o čom hovorím. Príď zajtra na moju hodinu. Pozývam ťa. Je to v centre mesta, hneď pri posilňovni, síce je nad oknami napísané
„Zumba“, ale žiaľ mesto nás nefinancovalo dostatočne, a tak sme sa museli uspokojiť s menším priestorom. Hodina je od 2 do približne pol 4. Dones si tepláky a karimatku. Doma nechaj zlé myšlienky a problémy, všetko ostatné máš v srdci.“ Postavila sa a rovnako som spravil aj ja. Pobalila si veci a milo sa usmiala.
„Budem dúfať, že prídeš ahoj.“ pripravila sa na odchod.
„Počkaj, a ako sa vlastne voláš.“ Aspoň, že som sa spamätal.
„Som Kaitlin!“
„Ja som Harry, veľmi ma teší a zajtra isto prídem.“ ešte sa otočila a s úsmevom mi zakývala a stratila sa mi za rohom akejsi budovy.
„Ánooo!“ zakričal som si sám pre seba, ale asi to bolo dosť počuť, keďže som začul ako nejaký pes zavyl.
Rýchlo som bežal domov. Otvoril som hlavné dvere a už som chcel vybehnúť po schodoch hore, keď ma prerušil Niallov hlas.
„Harry, tvoja pizza sa ako si stratila, ale neboj ja ju nájdem.“ Ako som čakal.
„Nechaj to tak.“ muselo mu to prísť divné, ale keď som počul ako otvára vrecko s čipsami vedel som, že je zahojený. Vrútil som sa do izby a hneď zapínal notebook. Do Googlu som zadal jednoduché, ale pre mňa dôležité slová „London, Zumba, Kaitlin“. Vyhodilo mi asi 20 stránok a hneď na druhej bola jej fotka aj s popisom, že je inštruktorka jogy. Je nádherná, ale na živo ešte krajšia. S úsmevom na perách som si ľahol a tešil sa na zajtrajšok. Kým som upadol do ríše snov, moje posledné myšlienky patrili práve jej. Kaitlin.
Ráno som stepoval po izbe už o 8. Ok, Harry, ale čo budeš robiť do 2?To je pravda, do stretnutia s Kaitlin sa istotne zbláznim, ale spať sa mi už nedalo. Príliš som sa tešil a moja myseľ už nechcela snívať, chcela byť pri vedomí, aby žila sen. Moje obavy z prežitia približne 6 hodín posúvania ručičky na nástenných hodinách alebo prípadne digitálok na mobile zahojil Liam, keď mi približne o pol 9 vrazil do izby.
„Ahoj Harry, ty si už hore? Nejako skoro, nie? Ale dnes sa to hodí, volal mi Paul, že nám ešte narýchlo vybavil nejaký čas v štúdiu, vieš pre tú novú pesničku, tak sa rýchlo naraňajkuj, obleč a o pol 10 vyrážame.“ Vie organizovať lepšie ako Paul.
„Dobre, ale nevieš do kedy tam budeme? Poobede už niečo mám, je to dosť dôležité a nemôžem to presunúť.“ dúfal som, že mi nepokazí môj dnešný dokonalý plán.
„Myslím, že okolo 1 by sme mali končiť, pretože potom je štúdiou na ďalšie dva týždne obsadené.“ s obrovským úsmevom som prikývol a Liam si to nemohol nevšimnúť. „ Spýtal by som sa ťa kam sa chystáš, ale teraz nemám čas na tvoje dobrodružstvá. Niall stále spí a keď sa dozvie, že nebude mať čas na svoje sobotné hodinové raňajky bude dosť zúrivý a o Zaynovi ani nehovorím. Včera som mu totiž nejako zabudol spomenúť, že v obchode nemali jeho obľúbený lak na vlasy aj keď mi prizvukoval, že ten čo má teraz, je posledný. A vieš ako to on rýchlo minie.“ s povzdychom odišiel z mojej izby a po chvíle som počul hlasné „Niééé“ práve z tej Zaynovej.
Obliekol som sa, všetci spoločne sme sa najedli a aj keď sme Nialla nemohli odtrhnúť od misky s cereáliami a Zayna s večným opakovaním „máš to dobre“ z pred zrkadla, o pol 10 sme všetci piati sedeli vo veľkom čiernom aute a Paul nám hovoril inštrukcie.
Štúdio som verne poznal, veď sme tu s chalanmi za posledné dva mesiace strávili hrozne veľa času. Dali sme si „repete“ našej novej pesničky, vyladili detaily, Zayn naspieval „ feelingy“, Niall nahral akustické tóny na gitare a o pol 1 sme sa všetci s blaženými úsmevmi vracali domov. Cesta trvala dlhšie, pretože sme sa zastavili v drogérii po Zaynov lak a ako to býva skoro vždy, načapali nás fanúšičky, a tak sme rozdali pár autogramov a aj sa s nimi odfotili. Musel som vážne zakročiť, keď Niall v aute spomenul obed v Nando´s, pretože by som sa nestihol pripraviť na moju „hodinu“. So smutným až nahnevaným výrazom, ako keď malému dieťaťu zoberiete milovanú hračku sa vzdal, ale trucoval na nevydržanie. Domov sme dorazili o štvrť na 2. Behom som sa vrútil do kúpeľne, rýchla sprcha, navoňať, vysušiť kučierky, nájsť karimatku, hodiť na seba tepláky a sexi tričko ( :D) a môže sa ísť.
Možno by som sa dostal na hodinu aj v presný čas, čiže o 2, keby som sa ja, popleta 2x nestratil. GPS mi bolo na nič, keďže ženská mi vravela každých 10 sekundách, že mám odbočiť v pravo, aj keď tam žiadna odbočka nebola alebo som stál. Žiaľ, zistil som to dosť neskoro, a tak som pred budovu s nápisom „Zumba“ zaparkoval svoje fáro o pol 3. Behom som zdolal tri malé schodíky a už som v budove hľadal dvere s názvom „Joga“. Našiel som ich, samozrejme boli posledné a tak som stihol pohľadom zavadiť o dvere č. 34, kde sa babičky krkolomne snažili zdolať stacionárne bicykle a dvere č. 35, kde sa naopak statní muži pohrávali s obrovskými činkami. Vbehol som do tých posledných a všetci prítomní na mňa vypúlili oči.
„Ehm, prepáčte, že meškám. Trošku som sa stratil.“ s vlasmi som spravil môj povestný „flip“ a mladé dievča vzadu až zalapalo po dychu.
„Ty si Harry Styles.“ Vážne? Nevrav! Kaitlin sa len nechápavo pozrela, ale po stotine sekundy som v jej očiach zbadal, že jej všetko docvaklo.
„Áno som to ja. Kde sa mám postaviť?“ spýtavým pohľadom som sa otočil na Kaitlin, ktorá však bola smutná. Nečudujem sa. Vyrušil som jej hodinu a ešte aj zabávam jej klientov. Ukázala mi na miestečko vzadu, úplne na konci. Pohol som sa, ale to sa na mňa rútilo už to dievča aj s papierom a perom v ruke. Kedy to stihla ? Zneužili to aj iní v miestnosti, a bolo niečo po štvrť na 4, keď som skončil s obšťastňovaním fanúšikov. Veľa som si žiaľ nezacvičil.
„Tak panstvo, myslím, že dnes sa nám už nič neoplatí začínať. Stretneme sa opäť v pondelok a želám vám príjemnú nedeľu. Nezabudnite, že zajtra je práve prvá nedeľa v mesiaci a večer si zacvičte posilňujúcu zostavu.“ So všetkými sa rozlúčila a vyprevadila ich von. Ja som ostal v miestnosti sám a prešiel k rádio prehrávaču, z ktorého ešte pred chvíľou hrala relaxačná hudba. Na stolíku bolo množstvo cédečiek, väčšina asi na Zumbu, ale mňa upútalo práve jedno, keď vošla do miestnosti Kaitlin.
„Prepáč, nechcel som ti pokaziť hodinu. Ak sa hneváš tak je to právom.“ hodil som ospravedlňujúci kukuč.
„Harry, ja sa nehnevám. V tomto meste a vlastne ako viem, tak na celom svete si strašne známy a populárny, tak sa nečudujem, že sa všetci správali tak, ako sa správali. Mrzí ma však, že si si nemohol zacvičiť spolu s nami. Pozvala by som ťa aj nabudúce, ale myslím, že by sa to len a len opakovalo.“ Vysvetlila mi, ale ja som jej v očiach aj tak videl sklamanie. Možno aj preto, že už neprídem ?
Na prehrávači som stlačil čudlík a po miestnosti sa rozozvučala jedná nádherná pieseň. (http://www.youtube.com/watch?v=XizkUw07wxE pustite si ju a dočítajte :) )
„I can’t believe I’m standing here
Been waiting for so many years and
Today I found the Queen to reign my heart
You changed my live so passiently
And turned it into something good and real
I feel just like I felt in all my dreams
There are questions hard to answer
Can’t you see…“ začal som spievať. Pozerala na mňa s prekvapením, ale s úsmevom. Priblížil som sa k nej, vzal si ju do náručia a začal tancovať. Jej telo bolo dokonalé a pás zapadol presne do mojej dlane. Malá rúčka sa strácala v tej moje, ale ja som ju viedol po celej sále vyzdobenej zrkadlami. Bola inštruktorka, ale takýto tanec som ovládal ja. Pri poslednej otočke a vlastne aj slovách piesní, som si ju k telu pritisol ešte bližšie a zapozeral sa do jej nádherných očí. Tak predsa boli modré. Sklonil som sa a spojil naše pery v jeden jemný, ale za to nádherný bozk. Trval len pár sekúnd, ale bol to ten najkrajší okamih v mojom živote. Odtiahol som sa od nej a spopod mihalníc opýtal.
„A čo tak súkromné hodiny? Možno aj Zumby?“ zasmial som sa a znovu ju pobozkal.
Krásné..:')
OdpovedaťOdstrániťďakujem :)
Odstrániťkrásne to je :)
OdpovedaťOdstrániť