God's wings 4th

my dream? keby ste sa viacerí vyjadrili k tejto poviedke, páči sa vám vlastne?..Janii

Emma

„Vstávame dievčence.“ ani neviem kto nás zobudil, ale to, že nechal otvorené dvere ma hnevalo najviac.

„Ách.“ zastonala som a snažila sa prehodiť na chrbát, ale keď som zistila, že v posteli nie som sama, ani som to neskúšala.

„Dobré ránko.“ povedala mi s obrovským úsmevom Michelle.

„Aj tebe kráska.“ zaškerila som sa, začo ma strčila na zem. Asi čakala, že sa nahnevám, ale ja som mala po včerajšku takú skvelú náladu, že som sa zmohla jedine na smiech.

„Tebe šibe.“ skonštatovala Michelle. „Povedz mi prosím, čo si včera preberala s Harrym, pretože ti asi počaroval.“ opýtala sa a hodila do mňa vankúš.

„To by si chcela vedieť čo?“ tvárila som sa tajnostkársky.

„Emma, no táááák.“ pichala do mňa.

„Nič dôležité. Bol smutný a chcela som mu pomôcť.“ Michelle zosmutnela a krútila hlavou.

„Odplížiš sa s najkrajších chlapom sveta a rozprávaš mu o Bohu? Povedz, že sa mýlim.“ ešte stále krútila hlavou. Ja som sa len zasmiala a snažila postaviť sa.

Slávnosť začína až o 4, ale zatiaľ musíme vyzdobiť telocvičňu, čo je najväčšia miestnosť na škole a samozrejme tak, aby nikto, ani samotná Adele nezistila, že je to práve telocvičňa. Nemožné...

Harry

„Dobré ráno.“ vošiel som do kuchyne s obrovským úsmevom. U mňa trošku nezvyk.

„Ale, ale, čo ten úsmev zlatko?“ stihol do mňa zabrdnúť Lou, keď som si z chladničky vyťahoval mlieko.

„Netvár sa tak kyslo bro a radšej mi povedz či si niečo zistil.“ bol som zvedavý.

„Hm.“ sklopil zrak a pozeral na svoju ešte nedojedenú postrúhanú mrkvu s citrónom v malej mištičke.

„Povedz, že si robíš srandu.“ náhle som zosmutnel.

„Čo tu riešite hneď tak z rána?“ pridal sa k nám aj zívajúci Niall.

„Myslím, že sme doriešili.“ skleslo som skonštatoval a sadol si za stôl. Chuť na raňajky ma akosi prešla.

„Ak tu chcete riešiť nemravnosti pokojne pôjdem preč.“ zasmial sa Niall, pričom si už z chladničky stihol vybrať prísady na dosť veľké, typické anglické raňajky.

„Práve naopak, tuto Harrold sa nám asi zabuchol a ja to nie som.“ povedal Louis úplne vážny tónom.

„Toto vidím na riadnu hádku, radšej si to zjem u seba. Drž sa Larry.“ rýchlo vyrapotal Niall a nechal nás samých.

„Ako to?“ obrátil som sa na Louisa. Vetu som ani nemusel dopovedať, on vedel čo tým chcem povedať.

„Harry čo si myslíš, že som nejaký detektív alebo čo?“ obrátil sa na mňa s otáznikmi v očiach.

„Ty sám si vravel, že zistíš všetko.“ pripomenul som mu jeho 'supermanovské' vyhlásenie.

„To hej, ale nie za menej ako 12 hodín. Nechci zázraky.“ zahriakol ma.

„No dobre, ale..“ nestihol som dopovedať, pretože nás prepadol Liam.

„Videl som Nialla ako si nesie tácku plnú jedla hore. Usudzujem, že tu buď nikto nebol a on konečne doviedol svoj plán vyžratia komplet chladničky do víťazného konca, alebo sa tu niečo deje.“ typický Liam, vždy musí mať vo všetkom prehľad.

„Liam prosím, je ešte len ráno.“ doslovne som zaplakal.

„Veď dobre, dobre. Viem, že sme sa dohodli, že Daddy Liam bude až po obede. Idem si radšej pustiť telku. Myslím, že na Disney Channel ide Toy Story 3.“ zazubil sa.

„Radšej choď.“ zašomral som si. Myslím, že ma aj počul, pretože si do ruky zobral len malé jablko a o pár sekúnd sme počuli zvuk televízora a typickú úvodnú zvučku, ktorá je na začiatku každej časti Toy Story.

„Tak čo? Môžem aspoň dúfať?“ pokračoval som.

„Honey, snažím sa, ale nie je to také jednoduché. Keby si lístky aspoň kúpili mali by sme stopu, ale keďže ich mali odo mňa v tomto smere sa strácame. Poznáme iba ich, teda hlavne jej meno a žiadne priezvisko. Nemôžem do Google zadať Emma a čakať, že na prvom obrázku sa zjaví ona aj s adresou a zadanou najobľúbenejšou farbou.“ podrobne mi popísal všetky jeho doterajšie 'úspechy'.

„A čo tak využiť Twitter alebo Facebook.“ zdalo sa mi, že je to miliónový nápad.

„Počuješ sa Darling?“ doslova na mňa vyvalil tie svoje nádherné modré oči. Len som sa na neho zamračil a čakal čo povie. „Ak dám tie fotky na Twitter, respektíve dáme a ona by náhodou napísala čo je možno aj dosť reálne, ako to asi zistíme? Budeme si čítať každý jeden tweet? To sa nebude dať. Máš viac ako 6 miliónov followers a keď ti každý napíše len jeden tweet...no spočítaj si to. A na Facebooku je to podobné.“ dokončil svoj monológ. Pochopil som, že ten môj 'miliónový nápad' nebol až taký miliónový. Len som si povzdychol a ďalej rozmýšľal.

„Tak čo spravíme. Ako ju nájdem?“ znovu som bol bezradný.

„Neviem Harry. Môžeme čakať na zázrak, ale je dosť malá pravdepodobnosť, že by sme ju stretli na ulici alebo by 'nedajbože' prišla sem.“ vravel mi, keď odkladal misku do dresu.

„Krása.“ povedal som ironicky a stále sediac za stolom som dúfal v malý zázrak.

„Musela sa ti riadne zapáčiť, keď si takýto.“ usmial sa.

„Nie, ja le..“

„V poriadku Harry, chápem ťa.“ pohladil ma o chrbte a nechal samého so svojimi myšlienkami. Od včera na Emmu nemôžem prestať myslieť. Ako chcem, proste nemôžem. Pred spaním som si tak do detailov opakoval čo sa stalo, myslím, každý jeden okamih, každý jej pohľad, dotyk slov, že sa mi s ňou dokonca ešte aj snívalo. Nebol to nejaký extra romantický alebo naopak taký, veď viete aký sen. Vlastne bol dosť zvláštny, keď si naň spomeniem. Akoby predo mnou utekala a neverila mi nič, dokonca si nebola istá či som to vlastne ja. Skutočnosť bola s v tomto prípade oveľa lepšia ako nejaký sen. Emma bola tak krásna, inak však ako napríklad Savannah alebo iné dievčatá, ktoré poznám a sú v mojej blízkosti. To, akým tónom a spôsobom sa so mnou rozprávala ma nechávalo v nemom úžase. Nikdy som necítil, že by z niekoho išla taká dobrá energiu, taký pokoj a neha zároveň. Keď som ju tam uvidel nemôžem povedať, že by sa mi zem pod nohami rozpadla alebo, že by som cítil ako lietam ako pri iných príťažlivých dievčatách. To, že lietam a že som si istý, že jej hlas chcem počúvať stále som zistil, až keď sa mi prihovorila. Keď bola pri mne úplne blízko a bokom sa opierala o moju ruku. Teplo, ktoré z jej tela vychádzalo, myslím také ľudské teplo, ktorým by nás všetkých zahriala bolo neopísateľné. Zapojil som všetky vnemy, keď mi niečo rozprávala, ale potom zrazu ušla ako Popoluška o polnoci. Ona mi však nenechala črievičku, ale fotku.

Po dlhom uvažovaní som to napokon vzdal. S myšlienkou, že ju možno už nikdy neuvidím som sa presunul do obývačky k Liamovi.

„Všetko v poriadku?“ opýtal sa ma, keď som si prisadol na gauč.

„To sa pýtaš práve ty?“ zamračil som sa. Liam presne vedel na čo narážam, a tak len pokrčil ramenami. To, že zbožňuje Toy Story, na to by sme si aj zvykli, ale že ich pozerá s identickým klobúkom aký má Woody, ktorý je ešte aj presne naštelovaný na hlave, tak to je už trošku moc.

„Poznáš ma.“ dodal s úsmevom. Nemal som už náladu ani na pozeranie rozprávky. Postavil som sa teda a namieril si to do svojej izby. Cestou som stretol Zayna s Niallom ako niečo nesú.

„Čo to máte?“ zostal som v údive, pretože Zayn bol akýsi vysmiaty.

„Chceme skontrolovať vianočné svetielka.“ zasmial sa Niall a žmurkol na Zayna. Tí dvaja majú niečo v pláne, pomyslel som si.

„Teraz? Veď Vianoce sú až o pol roka.“ pýtal som sa s údivom.

„Na Vianočnú náladu nie je nikdy skoro ani neskoro.“ dodal úplne vážnym tónom Zayn a bez zbytočných vysvetľovaní bežali na dvor.

„Čakajte maaaa.“ kričal za nimi Louis a skoro do mňa nabúral. „Sorry honey.“ stihol sa ospravedlniť a už ho nebolo. Pobral som sa teda do mojej izby, dovŕšiť plán, ktorý nie je ničím výnimočný. Pustím si telku a budem sa mučiť úvahami čo keby? Z môjho okna vidím akurát na dvor. Videl som chalanov ako rozozľujú vianočné svetielka a o niečom pritom horlivo diskutujú. Stále mi však nedošlo prečo to robia práve dnes, ale z nich sa nikto nevyzná. Zase im preplo v 'bedni' a Liam bude celý bez seba. Keď pozerá Toy Story musí byť všade ticho ako v hrobe. Niall akurát otvoril poklop pre elektrické vedenie, žeby chceli Liamovi vypnúť elektrinu? Preblesklo mi hlavou, ale keď ho Niall zatvoril nechal som to tak. Radšej som si zapol vlastnú telku a hodil sa na posteľ. Prepínal som kanály a hľadal niečo zaujímavé.

„Nudááá.“ povedal som si sám pre seba, ale ďalej stláčal gombík prepínania. Nechtiac som sa preklikol do kanálov, ktoré nikdy nepozerám. Sú to tie také náboženské, ktoré ma nikdy nezaujímali. Rodičia ma síce dali pokrstiť, ale v Boha neverím. Príde mi absurdné veriť v niečo čo nemôžem vidieť ani vlastne dokázať, že existuje. V tomto ohľade je najviac zainteresovaný Zayn, aj keď má iné vierovyznanie. Jeho rodičia ho k viere viedli už od malička a neprejde ani deň, aby sa nepomodlil, alebo aspoň nejako Boha ako takého nespomenul. Vtedy som vždy myšlienkami inde a tvárim sa, že ho nepočujem. Teraz ma však niečo zaujalo. Zbadal som nejakého chlapíka vo veľkom bielom odeve, pod ním bolo napísané, že je to arcibiskup a v pozadí som videl spievať Adele. To už musí niečo byť, keď tam je ona, pomyslel som si a ďalej sledoval. Odrazu ma však zaujalo niečo iné ako arcibiskup alebo Adele. Zbadal som dievča, ktoré bolo presnou kópiou Michelle. Zahľadel som sa lepšie a dievča v krátkych bielych šatách bola isto ona. Musel som sa postaviť a prestupoval som z miesta na miesto. Keď však kameraman prešiel doprava a ja som sa pozeral na dievča v krásnych čiernych šatách, na ktoré od včerajšieho večera nemôžem prestať myslieť, ostal som ako prikovaný. Nepohol som ani brvou, len som sledoval.

„Veď to je E...“ nestihol som ani vysloviť jej meno, pretože telka sa odrazu vypla a po Emme ostala len čierna obrazovka. „Čo sa to? Niall, j-ja..“ bol som plný zlosti, ale stihol som rýchlo zareagovať. V momente som otvoril okno a kričal.

„Okamžite zapni tú elektrinu Niall, ale okamžite.“ vrieskal som, že ma museli počuť aj na druhý koniec Anglicka.

„Dobre, dobre, vari sa ti vybil Iphone?“ doberal si ma.

„Niaaaall!“ zvrieskol som tak, že ho až vyhodilo. Rýchlo stlačil gombík a na mojom televízore sa opäť rozsvietilo červené svetielko ako vždy, keď je vypnutý.

„Do frasa!“ rýchlo som ju zapol. „Aký to bol kanál?“ vypnutím elektriny sa mi vymazala aj história, takže som nevedel, ktorý kanál bol pustený ako posledný. Prepínal som ako divý, prsty išli na plné obrátky až som sa konečne dostal na ten správny program.

„Vďaka Bohu.“ vyslal som poďakovanie a sledoval. Opäť tam bol rozhovor s arcibiskupom.

„Želám vám požehnaný zvyšok večera.“ usmial sa a redaktorka vrátila slovo do štúdia. Len mnou myklo.

„A-ale veď...“ bol som ešte totálne prekvapený, že som ju videl a aj keď to bolo len na pár sekúnd, bol som si istý, že to bola ona. Konečne som mal možnosť nájsť si ju, ale ten blbý Niall to musel práve v tej najnevhodnejšej chvíli vypnúť. Mám nápad. Spravil som dva kroky a z poličky pri posteli si vybral notebook. Naštartoval som ho behom pár minút a na vyhľadávač Google som si už stihol 'nabrúsiť' všetky prsty. Tie sa 'rozbehli' po hladkej čiernej klávesnici a napísali tri slová, ktoré som si nikdy nemyslel, že môžem použiť v jednom spojení. Arcibiskup, Adele, oslava.

Vyhodilo mi niekoľko odkazov, ale jeden z nich bol pridaný akurát z pred hodiny. Celý nedočkavý a už s veľkou štipkou nádeje som naň klikol. Naskytol sa mi pohľad na stránku akejsi dievčenskej cirkevnej školy práve tu v Londýne. Ani som len netušil, že tu takú školu máme. Text, ktorý zahŕňal návštevu arcibiskupa a vystúpenie samotnej Adele som si naštudoval, ale stále som nenašiel nejakú zmienku o Emme. Prečo tam bola? Študuje tam? V pravom hornom rohu bola rubrika Maturanti, bez zvláštnych pocitov a očakávaní som na ňu klikol. Objavila sa tam fotka samotnej Emmy a pod ňou fotky ostatných študentiek, samozrejme vrátane Michelle. Očné zreničky sa mi okamžite rozšírili a netrvalo dlho, už som bežal aj s papierikom s adresou v ruke, k hlavným dverám.

„Kam sa chystáš?“ pýtal sa ma Louis kým som sa obúval.

„Nájsť šťastie.“ odpovedal som s úsmevom a už ma nebolo. No dobre Styles, ale čo teraz?

Emma na oslave

Michelle

Harry ako 'googluje' (viem, Lux tam byť nemá, ale lepšiu fotku som nenašla)

 opäť ostáva to staré, 1O vašich komentov a nová časť :) a poprosila by som komentár aj čo si o tom myslíte, nie len niečo ako 'ďalšiu' aj keď vlastne, aj to ma strašne teší :)