God's wings 5th

náš blog má aj FanPage na Facebooku, pozor je to len informatívne, ak chcete pridajte sa :) Janii http://www.facebook.com/Imaginestoriessblogspotsk

Emma

„Emma, prosím ťa.“ oslovila ma sestra Margareth, keď oslava výročia našej školy bola v plnom prúde.

„Áno.“ otočila som sa s úsmevom.

„O päť minút ťa aj s Michelle čakám v mojej pracovni, musíme sa porozprávať. Prosím nemeškajte.“ povedala s kamennou tvárou a odišla. Pri vete 'musíme sa porozprávať' prídu človeku na um všetky zlé veci, ktoré v poslednej dobe spravil, ale ja som sa len v duchu modlila, aby to nebol tento dôvod. Išla som teda hľadať Michelle. Našla som ju pri švédskych stolov ako sa snaží 'kontrolovať' počet kúskov nakrájaného ovocia. Len sa tak zalizovala, keď som ju vyrušila.

„Michelle poď, sestra Margareth sa s nami chce o niečom porozprávať.“ povedala som jej potichu, aby to nikto nepočul. Nemyslite si, aj táto škola má uši a oči všade.

„Ale prečo? Nevidíš že strážim.“ zazubila sa a pohľadom skĺzla ku stolom, ktoré sa pod váhou tých dobrôt doslova prehýnali.

„To ja neviem, proste tam máme ísť.“ potiahla som ju za ruky a ťahala smerom do útlej pracovne. Ešte som si všimla, že si stihla 'ukradnúť' malý kúsok ananásu, ktorý ona doslova zbožňuje. O pár sekúnd, možno to bolo aj pár minút sme už stáli pred veľkými drevenými dverami a očami sa dohadovali, ktorá z nás vstúpi ako prvá. Michelle nahodila svoj typický zázer, a tak som klopala a vošla prvá, ako vždy ja.

„Sme tu.“ oznámila som s úsmevom.

„Posaďte sa.“ povedala rázne a rukou ukázala na dve malé stoličky pred jej stolom. V jej kancelárii som už bola mnoho krát, ale nikdy som sa necítila tak nesvoj ako dnes. Niečo mi hovorilo, že tento rozhovor nebude o mojich úspechom alebo naopak Michelleniných neúspechoch, bude to niečo čo sa týka nás oboch. Ale veď to môže byť len ten včerajší...

„Ako prvé chcem povedať, že naša riaditeľka do tejto záležitosti nebola zapletená a dúfam, že ani nebude.“ začala vážne a ja som sa cítila akoby som sedela na ihlách a nie na stoličke. Jemne som pootočila hlavou na Michelle, ale tá bola v úplnom kľude. Má problémy skoro stále, takže na pocit, keď nevieš čo máš čakať alebo naopak čakáš na trest, si už stihla zvyknúť. „Viem o tom včerajšku.“ povedala sestra už s mierne zvýšeným hlasom.

„O čom to hovoríte?“ zastarela sa Michelle, ale ja som vedela, že z tohto sa už nevymotáme.

„Slečna Blackwood, ak už musím takto formálne, netvárte sa, že o ničom neviete.“ vyká nám, to je zlé. „Chcem len povedať, že ma vlastne nezaujíma kde a s kým ste boli, ale fakt, že ste porušili isté pravidlá je neodpustiteľný.“ tvárila sa až priveľmi vážne. Jej vždy vysmiata tvár bola teraz ako na nepoznanie.

„A-ale my..“ snažila som sa obhajovať, ale ani ma nenechala dohovoriť.

„Emma, od teba som takéto správanie naozaj nečakala. Alebo mám hovoriť slečna Donovan?“ pozrela na mňa s otáznikmi v očiach. Zmohla som sa len na pokývanie hlavou. Tykanie u sestry Margareth bolo akýmsi symbolom, že je s vami akoby v priateľskom vzťahu a nie ako učiteľ alebo nadriadený ku svojím žiakom.

„Emma je v tom nevinne.“ zahlásila Michelle a ja som sa na ňu otočila s vypleštenými očami.

„Je mi jedno koho to bol nápad alebo naopak kto koho nahovoril.“ prisunula sa bližšie k stolu, aby na nás lepšie videla. „Chcem vám len povedať, že zatiaľ si tento priestupok nechám pre seba. Ak by sa takéto niečo opakovalo, u hociktorej z vás budem nútená povedať to pani riaditeľke, samozrejme s oboznámením ako presne sa to stalo. A myslím, že úteku 'a lá vyskočme z okna' nebude veľmi nadchnutá.“ dodala s pochopením. Chcela som niečo povedať, ale predbehla ma. „Nechcem, aby ste si mysleli, že nerozumiem vašim potrebám alebo nechápem vek, v ktorom ste. Ja som bola rovnako mladá ako vy, ale musíte chápať aj vy, že máme za vás zodpovednosť a dúfam, že pravidlá budete dodržiavať a nie snažiť sa ich stoj, čo stoj porušovať.“ dokončila svoj monológ a kývnutím hlavou naznačila, aby sme odišli.

„Ďakujeme.“ povedala som potichu pričom sestra len letmo prikývla a odišli sme.

„Och.“ vzdychla si Michelle, keď sme už stáli v 'bezpečí' na chodbe.

„Čo ty. Ty si už zvyknutá, ale čo ja?“ vyhŕklo zo mňa.

„Buďme radi, že to nepovedala tej strige, ináč by sme mali pekne zle.“ skonštatovala Michelle.

„To máš pravdu. Radšej sa vráťme, aby si nikto nič nevšimol.“ uvažovala som s chladnou hlavou.

„Ale stálo to za to.“ vyslovila aj moje myšlienky Michelle a obe sme sa zasmiali. Harry na mňa už isto zabudol...

Harry

Brázdil som ulicami Londýna a GPS navigátor sa ma snažil uchrániť pred nežiaducim meškaním. Aj by sa mu to podarilo, keby Londýn nebol akoby domovom pre zápchy a rôzne kolóny. Dostal som do takej 'menšej ' asi 3-kilometrovej, a tak som si pekne počkal. Keď sa kolóna konečne pohla a ja som mal cestu skoro voľnú, pretože ako som zistil, na vine bola havárie, po ktorej odstránení bola cesta naozaj priehľadná a skoro prázdna, som s chuťou pridal na plyn a v mysli si už pripravoval čo poviem Emme, keď ju konečne uvidím. V ten deň som však asi stal ľavou nohou, pretože práve v tej najnevhodnejšej chvíli sa za mnou ozval policajný maják. Svojho 'tátoša' som odparkoval ku krajnici a modlil sa, aby to bola aspoň policajtka. Moje modlitby boli vyslyšané...

„Dobrý deň pán vodič, ste si vedomý, že ste prekročili maximálnu rýchlosť a tým porušili zákon?“ začala zostra.

„Áno som, ale...“

„Harry Styles? Ten známy spevák? Tak to sa mi asi sníva.“ začala sa smiať a podala mi ruku. S úsmevom som jej ňou potriasol.

„Asi to tak bude.“ dodal som.

„Moja dcérka je do vašej skupiny úplne zbláznená.“ smiala sa. „Hlavne do toho blondiaka, Har...Horana.“ opravila sa.

„Tak to ma teší a koľko má rokov?“ vedel som, že sa musím ponáhľať, ale snaha vykrútiť sa z prípadného platenia pokuty bola silnejšia.

„Akurát teraz v stredu mala 9 rokov a želala si tortu s vašou fotkou.“ povedala s pohľadom milujúcej a oddanej matky.

„Tak, že odkazujem všetko najlepšie!“ snažil som sa pôsobiť čo najviac prívetivo.

„Neviem či mi uverí, že som zastavila samého Pána Hazzu, ako vás volá ona.“ krútila hlavou a stále sa na mňa pozerala ako na zjavenie. Som si istý, že fanúšičkou nie je len jej dcéra...

„Počkajte.“ nahol som sa do priehradky pri spolujazdcovi a vybral z nej nové podpis-karty. V utorok som ich zobral od Paula a pár som si nechal v aute, pre 'takýto' prípad. „Dajte jej ich.“ podal som jej ich s úsmevom. Jej oči sa doširoka rozšírili a ona s úsmevom poďakovala.

„Myslím, že toto predčí aj samotnú tortu.“

„Tak to dúfam.“ chcel som byť pokojný, ale už som naozaj meškal. „A čo sa týka toho priestupku..“ začal som, ale pani mama policajtka ma hneď prerušila.

„Z toho si nič nerobte. Máte odpustené, ale šoférujte podľa pravidiel, aby sa vám nič nestalo. A ešte raz ďakujem.“ povedala a s úsmevom odišla. Ešte som sa pozrel do spätného zrkadla či sa nebude chcieť nedaj Bože vrátiť a dať si ešte nejaký ten pokec, ale keď som videl ako nastúpila do svojho auta, mal som už naštartované a pomaly sa pohýnal vpred.

Nakoniec som sa dostal priamo pred cirkevnú školu, ktorú, podľa všetkého Emma navštevuje, ale keďže tam bolo áut ako na autosalóne, musel som zaparkovať o tri ulice ďalej. No Hazza, teraz buď múdry, iba tam napochoduješ a nič? Asi chodí na cirkevnú, to nebude dievča pre teba, ehm. Hovorilo mi to moje 'perverzné' JA, ktoré sa práve v tej chvíli naozaj nehodilo počúvať.

V spätnom zrkadielku som si napravil vlasy, skontroloval či sa pohľad na mňa dá zniesť a s veľkým nádychom vystúpil z auta. Vonku už bolo šero, čo bolo pre mňa viac než výhodne, naozaj by mi teraz nepadlo na úžitok stretnúť nejaké 'mad fans'. Prešiel som tými troma ulicami, až k samotnej škole. Bola naozaj krásne vysvietená a už z vonku sa dalo usúdiť, že sa v nej koná nejaká slávnosť. Stále mi vŕtalo hlavou čo spravím, nemohol som predsa len tak vojsť do budovy a prvého človeka, možno aj samotného arcibiskupa, sa spýtať, kde je Emma alebo či vlastne tam nejaká Emma aj má byť. Toto nie je nejaký romantický film Harry alebo diel nejakej romantickej story, kde hráš hlavnú postavu. Nestane sa nemožné a Emma nepríde za tebou a nehodí sa ti okolo krku. Trebárs vôbec nemá rada romantiku a fakt, že ju tu čakáš jej nepríde veľmi potešujúci. Alebo tu možno ani vôbec nie je a ty ju už v živote neuvidíš.

„Harry?“ v mojom bez - zmyselnom uvažovaní ma však niečo prerušilo. Zrazu som počul ako niekto za mnou potichu, ale dosť zreteľne vyslovil moje meno. S prosbou, aby to bola Emma som sa s úsmevom otočil.

Emma

Akurát som si pochutnávala na kúsku jahody, keď za mnou dobehla Kate a doslova na seba strhla celú moju pozornosť.

„Je tu!“ vyrapotala.

„Kto?“ nechápala som.

„No kto asi? Tipni si.“ snažila sa vo mne vzbudiť ukrytého zvedavca.

„Santa Claus to asi nebude. Ešte je skoro.“ zasmiala som sa.

„Harry Styles.“ vyhŕklo z nej. Ostala som stáť úplne nehybne. O našom včerajšku sme Kate všetko povedali, boli sme dobré kamarátky a aj keď 1D veľmi nepoznala mala rada tajnosti ,a keď sme jej ukázali klip na pesničku WMYB z chlapcov nemohlo odtrhnúť zrak. Teraz už do detailov vie, ktorý je ktorý.

„No to isto.“ povedala som ironicky.

„No tak mi never.“ odula sa. „Ale stojí pred budovou a chce ťa vidieť.“ žmurkla na mňa a bez šance na otázky sa vyparila. Bežala som hneď za Michelle, ktorá do seba tískala jeden ananás za druhým. Samozrejme, hlavne nenápadne.

„Je tu Styles.“ vyrútila som sa na ňu, až jej zabehlo.

„Serious?“ nezmohla sa ani na vetu.

„Povedala mi to Kate, ona by isto neklamala. Vraj ma čaká pred školou.“ usmiala som sa. Michelle ma hneď vyhnala na prieskumy a ona sa držala samozrejme v tesnom závese za mnou. Zhlboka som sa nadýchla a šla som sa presvedčiť, či je to naozaj pravda. Doslova som však cítila ako ma na chrbte pália oči sestry Margareth, ktorá nás teraz bude asi kontrolovať aj na záchode. Poprosila som preto malú prváčku Suzi, aby jej šla povedať, že sa s Michelle len ideme nadýchať čerstvého vzduchu. Až keď som videla ako pri pohľade na mňa prikývla, vyšli sme s Michelle vonku. Bolo už šero, ale pri bráne bolo vidieť stojacu osobu. Podišla som bližšie.

„Harry?“ ozvala som sa potichu. Mal oblečenú polkošeľu, čierne obtiahnuté rifle a biele tenisky.

„Ahoj.“ švíhácky sa usmial.

„Č-čo tu robíš?“ ešte stále som mala v hlave zmätok.

„Mal som cestu okolo, tak som sa zastavil.“ povedal.

„Ale veď...“

„Včera ste ušli ako víchor a nestihli ste si zobrať ani fotky.“ prerušil ma, ale povedal to ako samozrejmosť.

„Takže ty si sem prišiel len preto, aby si nám dal naše fotky?“ čudovala som sa.

„Samozrejme.“ pritakal mi.

„No tak dobre, a kde sú?“ aj keď som tušila, že je za tým niečo viac, hrala som jeho 'hru'.

„Well.“ odkašľal si. „Pozri, dnes som náhodou zapol telku a akurát ťa ukazovali, tak som si povedal, že by bolo fajn znovu ťa vidieť.

„A?“ zamračila som sa.

„Vieš, ja vlastne...“ bolo mi ho ľúto, tak som situáciu zachránila pre zmenu ja.

„Harry, nepotrebujem vedieť čo sa dialo medzi tým ako si náhodou zapol telku a ako tu teraz predo mnou stojíš, čo, usudzujem podľa tvojich strapatých vlasov bolo dosť divoké. Som rada, že ťa znovu vidím, ale ak mi chceš niečo povedať, urob to rýchlo. Musím sa vrátiť.“

„Vlastne ani neviem. Len.“ z vrecka vytiahol mobil a podal mi ho. „Daj mi prosím tvoje číslo. Chcem byť s tebou v spojení.“ S prekvapeným pohľadom som si ho vzala a naťukala svoje telefónne číslo. „Viem, že je to gýčové, ale žiaľ, nemám pri sebe vizitku a pochybujem, že ty máš v týchto sexi šatočkách schovaný mobil.“ zasmial sa, ale po mojom prísnom pohľade prestal.

„A fotky?“ opýtala som sa, keď som mu mobil podávala naspäť.

„Vieš..“

„Už choď Harry a dávaj si pozor.“ usmiala som sa a bez ďalších formalít typu, dlhého lúčenia som sa vrátila do školy. Pri dverách ma už čakala Michelle, ktorej som v nasledujúcich chvíľach, aj spolu s Kate dopodrobna povedala a opísala čo sa stalo. Po oslave som sa vrátila na izbu a keďže mi večer išiel vlak domov, musela som si dobaliť niektoré veci. Na stolíku mi svietil mobil s prijatou sms-kou, ktorá bola od...

Police-woman

strapatý Harry vystupujúci z auta

waiting :)

 dúfam, že sa pridáte na Fcb a čo sa týka novej časti, chcem 11 vašich komentárov, ja viem, že to zvládnete :)