God's wings 3rd

želám si len, aby sa Vám páčila :)..Janii

„Asi sa nemusím pýtať či sme dobre.“ zasmiala sa Michelle.

„Asi nie.“ odpovedala som jej. Pred arénou bolo toľko jačiacich fanúšičiek, že by ich počul aj hluchý. Žeby boli naozaj takí slávni ako sa písalo na nete?

„Poď!“ Michelle ma doslova zdrapila za ruku a niekam ťahala. Drali sme sa tým davom škriekajúcich ľudí, teda prevažne dievčat a snažili sa neprísť o sluch. Davom však nešiel len krik, ale niesla sa aj nejaká pesnička. Keď som sa lepšie započúvala, nebola to žiadna iná ako práve Michellina obľúbená, WMYB. Ona si to však asi nevšimla, pretože stále ma len niekam ťahala a niečo hľadala. Nakoniec sme sa dostali k veľkým dverám, kde stál obrovský chlap v čiernom a v uchu mal akýsi čierny štuplík, z ktorého viedol tenký káblik. Vysoký SBS-kár akoby vlastným telom chránil čiernu pásku s nápisom VIP, ktorá nedovoľovala len tak hocikomu prejsť cez dvere, ktoré očividne viedli do haly samotného koncertu.

„Dobrý deň.“ snažila sa milým pozdravom oslniť Michelle.

„Vstup len pre VIP, ak nemáte lístky neunúvajte sa s presvedčovaním.“ povedal to úplne ľahostajným až nahnevaným tónom.

„Ha.“ zasmiala sa Michelle. „My náhodou VIP vstupenky máme, aha.“ podala mu dva lístky, ktoré zatiaľ chránila aj ona vlastným telom, ale pred ostatnými dievčatami v útrobách svojej kabelky.

„Môžete vojsť.“ po dôkladnom preštudovaní dvoch malých papierikoch, nadvihol pásku a my sme sa mohli dostať do budovy.

„A kam teraz?“ zastonala som.

„Ach.“ povzdychla si Michelle a pravým ukazovákom mi ukázala tabuľku so šípkou, ktorá nám ukazovala smer do VIP zóny. Len som pokrčila ramenami a s ospravedlňujúcim výrazom utekala za ňou. Prešli sme malou chodbou a nakoniec sme vošli do haly. Už v nej bolo dosť ľudí, ale my sme ďalej pokračovali až pred pódium. Naša, akoby VIP časť, bola od tej ostatnej v strednej časti oddelená zábradlím. My sme mali miesto tesne pod pódiom, ale keďže sme prišli už pred začatím koncertu, až úplne na kraj sme sa nedostali. Museli sme sa uspokojiť s trošku väčšou vzdialenosťou do samotného diania. Michelle sa to veľmi nepáčilo. Stále vyzerala či by sme nemohli ísť bližšie a jej prosby boli vyslyšané. Dve dievčatá, ktoré stáli tesne pod javiskom zrazu odišli, netuším prečo, dúfam, že nebolo jednej z nich zle alebo niečo také. Michelle situáciu hneď využila a o pár sekúnd sme už boli na 'dostrel' samotných umelcov.

„Som zvedavá. Toto je môj prvý koncert.“ zakričala som Michelle do ucha, pretože pre krik by ma normálnym tónom a intenzitou hlasu nepočula a nerozumela.

„A hneď akých hviezd.“ zasmiala sa. Napravila som si tielko a svetrík a ako som zodvihla svoj zrak na pódium, zbadala som ako sa na veľkej obrazovke začalo čosi premietať.

„Už sa to začína. Čítala som, že majú takéto akoby vstupné upútavky.“ stihla mi povedať Michelle. Už som jej neodpovedala, bolo by to aj tak zbytočné, nepočula by ma. Mňa viac zaujímali tí, ktorých na tej obrazovke ukazovali. Každého ukázali zvlášť ako nastupujú do nejakého auta, teda skôr minivanu, akoby niekam cestovali. Pri mene mali aj čo majú radi a ešte niečo, ale to som si už nestihla všimnúť. Viac ma zaujímali ich fotky. Louis išiel ako prvý, pretože auto šoféroval. Musela som sa usmiať, bol iný ako naživo, v skutočnosti vyzeral starší. Potom prišiel na rad Zayn, Niall, Liam a nakoniec Harry. Práve ten Harry, o ktorom mi Michelle stále mlela, že je voľný. Teda aj Niall, ale po upútavke ma zaujal hlavne Harry. Nechcela som sa však veľmi zamýšľať, pretože by mi unikol celý koncert. Zrazu vybehli na pódium. Také ovácie som v živote nezažila. Každý kričal, vrieskal, skandoval. Foťáky cvakali o prietrh a ako náhle začali spievať všetci spievali s nimi. Každého jedného som pozorovala a pozorne počúvala. S Michelle sme sa smiali, tancovali a keďže slová sme nepoznali, teda až na Michelle, ktorá WMYB ovládala perfektne, aspoň sme si hmkali a tvárili dôležito. V tej chvíli mi všetky obavy a zlé myšlienky akoby odfúkol vietor. Zabávala som, užívala si každú jednu minútu. Potom sa šli chalani prezliecť a v sále ostalo trošku tichšie.

„Wau.“ otočila som sa na Michelle.

„Počúvam.“ našpúlila pery a tvárila sa dôležito. Viem presne čo chce počuť.

„Michelle, ďakujem.“ vyslovila som najhlasnejšie ako sa dalo a silno ju objala. O chvíľu sa k nám chlapci vrátili a ja, aj keď som si nechcela všímať len jedného, alebo sa nebodaj pristihnúť, že by sa mi jeden z nich páči, som sa stále musela pozerať práve na Harryho. Tie brčkavé vlasy mi prišli strašne zlaté, také ako mávajú malí chlapci. Svoj pohľad som upriamovala na jeho úsmev a pri jeho sólach som nestačí žasnúť ako môže mať niekto taký talent. Je to dar od Boha, som si tým istá. Ak by to aj niekto popieral ľahko ho presvedčím, že sa mýli. Žiadny človek ani nič iné by nebolo schopné dať do hrdla taký prenádherný hlas ako má on a samozrejme aj ostatní. Všimla som si, že Zayn je strojcom tých výšok, ktoré mi spôsobovali a stále aj spôsobujú zimomriavky. Liam ten skoro vždy pesničku začínal a jeho hlas je zamatový, ale má viac foriem, môže byť aj drsnejší. Louisov hlas je zvonkohra pre uši. Nikdy som nikoho nepočula spievať s takým citom. Pri Niallovi som sa trošku obávala, pretože som si nemyslela, že z takého malého chlapčiatka môže byť spevák. Lenže hlboko som sa mýlila, Niall je spevák s veľkým S a jeho spev sa nedá s ničím porovnať.

Neskôr si posadali na gauč, nejaký chlap im doniesol maketu ohniska a oni začali spievať covery známych skladieb. Tu som si zaspievala aj ja, pretože som všetky piesne dôverne poznala. Občas sa mi aj zdalo, že sa Louis pozrel naším smerom a usmial sa, ale pochybujem, že nás pre tie svetlá a reflektory vôbec videl, teda naše tváre. Chalani sa šli opäť prezliecť a opäť spievali. Neskôr odpovedali na otázky, ktoré im položili fanúšičky práve na koncerte, bolo to prostredníctvom sociálne siete Twitter, ale naozaj som nepochopila ako je to možné, že vedeli ešte aj kde sa nachádzajú. No nechcela som nad tým veľmi uvažovať, radšej som sa venovali samotným chlapcom. Ani neviem ako rýchlo to prešlo, ale po dospievaní pesničky I want sa všetci postavili na kraj pódia a spoločne sa poklonili. Hala sa ozývala všakovakými pokrikmi, a keď sa človek otočil na fanúšičky videl, že mnohé mali v rukách nejaké transparenty s rôznymi nápismi. No mne by sa to držať nechcelo.

„You guys.“ slova sa chopil Liam. „ Are amazing. You are absolutely incredible and unbelievable fans and we love you so much. Massive thank you for you guys.“ všetci sa tvárili ako s tým súhlasili ešte raz zakývali a potom bežali preč, do zákulisia. Celou O2 arénou sa ozývalo slovné spojene One Direction a ten pocit, že ste toho súčasťou je naozaj krásny. Ani sme sa nestihli nabažiť toho skvelého pocitu alebo možno donútiť samotných členov tohto fenoménu, aby sa vrátili, SBS-kári nás už vyháňali. Ako prví išli diváci z horným radov, potom stred a nakoniec my, VIP.

„Skvelý koncert.“ zahlásila som, keď sme sa pomaly 'odlepovali' z miesta, kde sme po celý čas stáli.

„Že či.“ zasmiala sa Michelle. „Skvelý je slabé slovo. Toto bolo áááá.“ začala mi tam pišťať a skákať. Nemohla som sa nesmiať, bola taká zlatá. Pripadala mi ako pubertiačka, ale moje vnútro bolo na tom podobne, takže som radšej nič nevravela.

„Hej!“ začula som niekoho za mnou. Myslela som si, že je to len nejaký chlap a chce nás posúriť, aby sme si švihli. „Hej ty!“ počula som druhýkrát, a tak mi nedalo neotočiť sa. Zbadala som ako sa k nám blíži Louis a hneď na to krik dievčat, ktoré boli s nami vo VIP zóne a ešte nevyšli von.

„Ahoj.“ pozdravila som sa mu a drgla do Michelle. Tá hneď očervenela ako paprika a radšej nič nevravela. Louis sa k nám predieral, ale dievčatá ho doslova ovešali a nepustili bez podpisu alebo fotky.

„Už je dosť hodín.“ pošepla som Michelle hľadiac na malé hodinky na mojej ľavej ruke.

„Neboj stíhame a Emma?“ zvážnela.

„Áno? Deje sa niečo?“ preľakla som sa.

„Nie, len.“ na chvíľku sa odmlčala čo mi spôsobovala muky. „Nehovorme, že chodíme na cirkevnú, dobre? Nechajme si to ako tajomstvo. Proste sme len dve obyčajné baby.“ v tej chvíli mi zo srdca spadol asi aj Mount Everest.

„Ok, ako chceš, aj keď je to obyčajná vec, ale ako vravím. Bude po tvojom.“

„O čom tak horlivo diskutujete?“ prerušil nás Louis.

„Len tak, babské reči.“ zasmiala sa Michelle.

„Čo hovoríte na koncert? Páčil sa vám?“ spýtal sa s nádejou v hlase.

„No, čo ja viem.“ odmlčala som sa a tvárila, že premýšľam. „Čosí, jasné, že sa páčil. Ste skvelí speváci, wau. A tie fanúšičky by vás aj zjedli.“ zasmiala som sa.

„Naši directioners sú tí najlepší fans na celom svete.“ zoširoka sa usmial. „Takže už by si sa chcela so mnou dofotiť?“ opýtal sa čím mi pripomenul naše netypické zoznámenie.

„S tebou vždy, ale nemáme foťák.“ pokrčila som ramenami.

„Ja mám.“ ozvalo sa za Louisom, alebo nebolo vidno kto to povedal. Odrazu sa z tmy vynorila blonďatá hlava a ja som periférne videla ako sa Michelle zachvela. Á, Niall.

„Dobre, že ideš Niall. Aspoň ťa predstavím.“ povedal Louis a ja som sa snažila potlačiť smiech. Ani on sám nevedel ako sa voláme a nie ešte nás predstavovať niekomu inému. „No, ale.“ poškriabal sa na hlave. „To by som najskôr musel vedieť ako sa vol..“

„Som Emma a toto je Michelle.“ radšej som prerušila jeho trápnu chvíľku a ruku podala hneď Niallovi. Ten ju prijal jemne ňou potriasol a to isté urobil aj s tou Michellinou.

„Tak čo, ideme sa fotiť alebo nie?“ odrazu prišiel Zayn a za ním Harry spolu s Liamom.

„Neviem či dámy budú chcieť, bro.“ zazubil sa Louis.

„Ešte sa mi nestalo, aby sa so mnou nechcel niekto odfotiť.“ povedal Zayn a narovnal sa.

„Len, aby sa ti to fotenie nestalo osudné. Veď vieš, aby si po meste nevisel na plagátoch 'Hľadaných'.“ zasmiala som sa načo sa pridali aj ostatní. Najviac asi Niall, ktorého smiech je ale už iný level.

„Toto mu nesmieš hovoriť, na svoju osobu je veľmi háklivý.“ pošepkal mi Liam. Ako som nechcela musela som stále pozorovať Harryho. Na javisku bol vysmiaty od ucha k uchu, ale teraz bol vážny, až smutný a vôbec sa nezapájal do debaty. Jediné čo spravil je, že mi podal ruku, keď sme sa zoznamovali a letmo sa usmial. V očiach som mu videla smútok a naozaj veľký. Vždy vycítim, keď sa niekto trápi a na ňom to bolo ešte aj vidno. Všimla som si ako mu Liam niečo šepká a Harry sa potom snažil nasilu usmievať. Možno mu povedal, aby sa aspoň tváril, ako to robil celý koncert. Mne ho však bolo naozaj ľúto a keď sa Michelle s ostatnými chytila do reči, musela som zájsť za Harrym, ktorý stál opretý o zábradlie.

„Deje sa niečo? Niečo ťa trápi, ja to vidím.“ povedala som a postavila sa k nemu.

„Nie, všetko je v poriadku. Si fanúšička už dlho?“ snažil sa zmeniť tému, ale ja som ho prekukla už skôr.

„Nemusíš o tom hovoriť. Vidím, že je to čerstvé a ešte si sa s tým nestihol vyrovnať, ale mysli len na dobré veci. Neboj sa všetko bude v poriadku. Verím, že všetko sa vyrieši. Pozri máš skvelých kamarátov a verím, že aj tvoja rodina ťa miluje a podporuje. Viem, že teraz sa ti zdá, že všetko sa možno rúca, ale ver, že nie. Boh ťa miluje zo všetkých najviac a on vidí ďalej ako ty. Má pripravené niečo lepšie alebo nejaké riešenie, ktoré ty, ale zatiaľ nevidíš.“ snažila som sa ho ubezpečiť, že sa všetko naozaj vyrieši.

„Nemyslím si, ale ďakujem.“ usmial sa, ale teraz prirodzene a tak dokonale. „Mnohí sa ma už snažili utešiť, ale ty Emma, ty si iná.“ znovu ten úsmev. Na chvíľu som sa akoby stratila v tých jeho krásnych zelených očiach, ale skôr než sa tak stalo dobehla Michelle.

„Emma, Emma, rýchlo, musíme odísť.“ vravela celá preľaknutá.

„Prečo, čo sa stalo?“

„Volala mi Kate, že z čista - jasna sa riaditeľka rozhodla, že skontroluje poriadok na izbách no a tým aj či sú všetci tam.“ vyrapotala mi.

„Čože, ale veď je len.“ pozrela som sa na hodinky, ale keď som zbadala, že je trištvrte na 10, len som zaklipkala očami.

„Áno, presne toľko.“ zašepkala Michelle a ťahala ma preč.

„Hej, kam ste sa vybrali?“ kričal za nami Louis, ale my sme utekali bez obzretia. Keďže bola noc taxíky často nepremávali. Michelle vytiahla mobil a zavolala do jednej nonstop taxi služby. Aby sme to stihli čím skôr, šli sme taxíku oproti a o pár minút sme sa už viezli smerom na intrák. Bolo okolo štvrť na 11, keď sme Kate klopkali na okno, aby nám otvorila.

„Máte šťastie. Na druhom poschodí má niekto zlomenú posteľ tak to teraz riešia.“ oznámila nám namiesto pozdravu a ja som si poriadne vydýchla.

„Dobre, ale prečo to kontroluje teraz, v noci?“ nedalo mi to.

„Vieš aký je riaditeľka pedant, asi už neviem čo od dobroty. No, ale utekajte.“ potichu sme sa prešmykli a ešte potichšie vybehli na tretie poschodie. Popri 'komisii' sme šli ako neviditeľné, ale našom chodbou sme utekali ako Bolt na olympiáde. Ako náhle sme prišli na izbu, hneď sme sa prezliekli a tvárili, že sme celú noc doma. O pár minút prišla riaditeľka aj so sestrami. Pozreli izbu, povedali, že si máme upratať a odišli.

„To bolo o vlások.“ povedala zadýchane Michelle.

„Tomu ver, ale stálo to za to.“ zasmiala som sa a prešla k nej na posteľ.

„Toto bola najlepšia noc vôbec.“ rozhodila rukami.

„Ever!“ zdôraznila som posledné slovo.

„Škoda len, že sme si nevymenili čísla alebo niečo také.“ zastonala Michelle.

„Hm, škoda. Ale spomienky sú krásne a nemáme čo ľutovať.“ skonštatovala som a bez toho, aby som sa presunula na vlastnú posteľ, som zaspala. Možno aj s myšlienkou na Harryho.

Nialler akko fotograf :) svedčí mu to :)

concert :)

a hýbeme sa :D

 aby som si bola istá, že novú časť chcete, chcem tu mať 10 vašich komentárov, kým tu nebudú nová časť nebude, som zlá? prepáčte!