P.S. musím sa pochváliť, včerajší koncert Bacil & Rakby v klube bol..mňam!!! Luss ;)
yours Janii!!!
Emma
„Ty si sa zbláznil?!“ neverila som vlastným ušiam a musela
som sa zasmiať.
„Prečo?“ zasmial
sa.
„Ako si sa tam vlastne dostal?“ nechápala som.
„Ach, som predsa Harry
Styles. Dostanem sa všade.“ povedal ako samozrejmosť.
„Tomu verím, ale strecha Harry? Strecha našej školy? To nie
je dobrý nápad.“ opäť ten môj pesimizmus v každej chvíli.
„Čože? On je tu? Wohooo.“ Michelle za mnou si to očividne
užívala.
„Už sa toľko neboj a príď
hore.“ naliehal.
„Harry, toto nedopadne dobre. Na strechu máme zákaz chodiť.“
robila som si starosti.
„Emma.“ vzdychol
si. „Tým, že si porušila pravidlá si ma
spoznala. Čo tak v tom pokračovať?“ použil správne slová.
„No dobre, tak..hneď som tam.“ zložila som.
„On je vážne na streche?“ krútila hlavou Michelle. „Ten sa
teda nezdá.“ smiala sa.
„No..ale to bude prúser.“ vzdychla som si.
„Žiaden prúser. Na..“ jemne ma objala, symbolicky ma Emma 'popľula'
a vyslala ma na strechu.
Potichu som vyšla na chodbu, skontrolovala či ma
niekto nevidí a vybehla na najvrchnejšie poschodie. Raz sme sa sem s Michelle odvážili ísť, ale to bolo asi len v prváku.
Potom sme už nemali dôvod sa tam trepať. Raz to bola sranda, ale ináč to bola
nuda. Otvorila som veľké plechové dvere, ktoré viedli do malej chodby, na
ktorej konci bolo malé okno. Zhlboka som sa nadýchla a prešla k nemu.
Opatrne som ho otvorila a prehupsla vonku. Zrazu sa mi naskytol bezchybný
pohľad.
Vonku sa už zmrákalo, vlastne už bolo skoro tma a Harry
len tak ležal na hŕbe akýchsi diek a pritom na streche môjho internátu. Sen?
„Ahoj.“ povedala som, ešte stále vyvedená z mieri. On
sa postavil a zamieril ku mne.
„Ahoj Em. Tak čo? Môže byť?“ zasmial sa a čakal na moju
reakciu.
„Že či m..Harry!“ jemne som ho buchla po ramene. „Ak nás
načapú budeme...“
„Nikto nás nenačape. Myslíš si, že som nejaké béčko? Všetko
je naplánované a zariadené.“ vytiahol sa.
„To ti tak verím.“ sarkasticky som odvrkla.
„Zase ten tvoj pesimizmus. Ten sa už konečne musí vytratiť.“
pokrútil hlavou a zobral ma za ruku.
„Kam ma to ťaháš?“
„Hádam tu nebudeme len tak stáť. Povedal som, že mám predsa
všetko naplánované.“ len dúfam, že to
nebude prehnaná romantika, aj keď Harry...pri ňom asi ťažko, alebo?
„A čo? Vari si zaobstaral aj padanie asteroidov alebo niečo
také?“ smiala som sa, keď sme si sadali na asi tri deky naukladané na sebe. On
sa však zatváril zvláštne.
Harry
Ach, pri nej človek
nemôže byť ani romantický, haha. Povedal som už, že je iná? Ak áno, tak to
opakujem. Je lepšia ako ostatné. Spoznala ma za taký krátky čas..ale pozná ma
dobre.
„Vieš čo.“ odul som dolnú peru a ruky si skrížil na
hrudi. Emma to zbadala, najprv asi nevedela, či som sa naozaj nahneval alebo..dobre trepem, hneď vedela, že som sa
nahneval, ale asi ešte spriadala plán ako ma dostať.
„Dúfam, že nebudeš plakať Harry. Vreckovky vo výbave nemám.“
prstom mi šťuchla pod rebrá a ja som sa chtiac či nechtiac musel zasmiať. „Tak
sa mi to páči.“ čarokrásne sa usmiala. Kebyže som nesedel, isto by sa mi
podlomili kolená. Hazza zas?
„Mne sa páčiš ty..teda vlastne tento výhľad.“ no, to si teda poriešil, v duchu som
si nadával. Emma sa však tvárila akoby nič, a to ma ešte viacej ubíjalo.
„Bola som tu len raz, na strechu máme chodiť ZAKÁZANÉ.“
schválom posledné slovo dosť okato zvýraznila.
„Ale ty toto slovo asi ani nepoznáš.“ pokrútila hlavou.
„Nebudem klamať. Dostať sa sem a ešte dotrepať aj deky
nebolo najjednoduchšie, ale...poviem to tak, mám tých najlepších bratov, takže
všetko je možné.“ musel som sa pousmiať nad tým, ako sme sa sem trepali.
Doslova som sa škriabal hore niečím takým ako je odkvapová rúra a Zayn, samozrejme, že som musel zobrať BadBoy-a,
veď ako by to bolo, mi asi na 1Ox vyhodil veľký tašku s dekami. Ach, má to on ale mušku.
„Tak toto ti naozaj verím, ale..veď si si to sám vymyslel.“
pokrčila ramenami.
„Počkaj..takže ty si sem vážne nechcela ísť alebo si sa len
vyhovárala?“ nevedel som čo si mám myslieť.
„Nie teda..veď ma poznáš, všetkého sa obávam, ale ja som
rada s tebou. Veď si predsa môj kamarát a s tým je človek vždy
rád.“ kamarát...
„Emma ja..“ všimol som si ako ju striaslo. „Je ti zima?“
„Nie..možno trošku.“ priznala. „Počkaj, aj na toto som
pripravený.“ žmurkol som na ňu a otočil sa. Za sebou som mal tašku, v ktorej
neboli len deky, na ktorých sedíme, ale ešte jedna, trošku tenšia, ktorá je
priam stvorená pre tento okamih. „Teraz ti bude teplo.“ usmial som sa a prehodil
ju cez ňu. „Ale vlastne...“ ' zablikalo' mi.
„Na čo si prišiel tentoraz?“ opýtala sa.
„Telesná teplota je najlepšia.“ povedal som úplne vážne.
„Hmm, takže ty ideš na mňa so základnými pravidlami
prežitia.“ zasmiala sa. „No dobre, teda...odhliadnúc od toho, že nie sme niekde
v lese alebo v divočine, máš tak či tak pravdu.“ Kúsok deky odkryla a ja
som sa posunul k nej a pravou rukou som ju jemne objal okolo pliec. „A
vlastne, načo sme tu?“
„Uvidíš o chvíľu.“ tváril som sa tajnostkársky. Sedeli
sme tam možno 1O minút. Emma mi hovorila ako bolo v škole, ja som jej
spomínal čo som robil ja, až na to, že toho veľa nebolo. Pýtala sa ma aj na
včerajšok, ale k tomu som sa radšej nechcel vyjadrovať. Svedomie sa síce
hrýzlo, ale viacej by ma mrzelo, ak by sa to dozvedela, aj keď sa dokopy nič
nestalo. Zrazu náš rozhovor niečo prerušilo.
„Harry, Harry!“ Emma bola v momente na nohách. „Videl
si to? Tá hviezda spadla. Juuuj, nikdy som nevidela padajúci hviezdu.“ tešila
sa ako malé dievčatko na Vianoce.
„Ha, viem. A želala si si niečo?“ postavil som sa tesne
za ňu.
„Vlastne ja..zabudla som.“ povedala sklesnuto. Bolo mi
smiešne, ale nechcel som sa smiať.
„Neboj, dnes ich má padnúť ešte pár..pár desiatok. Hádam
nabudúce nezabudneš.“ utešil som ju.
„Ale aj tak to bolo krásne. Ona len tak...jeden moment
svietila jasne na oblohe, niekomu možno dodávala silu, možno ju niekto
považoval za malé svetielko, za nádej a zrazu len tak spadne. Prestane
jasne žiariť, dávať silu.“ zosmutnela. Podišiel som bližšie, jemne si ju k sebe
otočil a opatrne chytil za skrehnuté ruky.
„Neprestala dávať nádej. Dala nám možnosť želania, prosby.“
chcel som opäť vidieť ten jej úsmev.
„A ty si si niečo želal?“ opýtala sa ma.
„Áno, želal.“ priznal som.
„Aj by som sa ťa opýtala, že čo, ale viem, že povieš, že
potom sa ti to nesplní.“ usmiala sa.
„Ak chceš ja ti to poviem, teda..“ pravou rukou som jej
jemne prešiel po líci a hodvábne vlasy zastokol za uško. „E-Emma? Môžem ťa
pobozkať?“ nechcel som riskovať odmietnutie a opýtať sa, sa mi zdalo ako
najlepší nápad.
„Harry, ja neviem sme predsa priatelia.“ očný kontakt som
nechcel prerušiť.
„Ja už nechcem byť len kamarát, chcem..chcem teba.“ už som
nečakal. Naklonil som sa k nej a jemne spojil naše pery. Necítil som
ohňostroje, cítil som ako mi v mojom vnútri doslova vybuchla jadrová bomba
šťastia a zaplavila celý svet. Ak
toto spravila len jedná jemná pusa, čo bude keď..
„Prepáč, ja...“ Emma sa však odtiahla.
„Spravil som niečo zle?“ dúfam,
že som všetko nepokazil.
„Nie Harry. Ty..ty si skvelý. Si ten najúžasnejší chlapec a ja
vôbec netuším ako sa môžeš zahadzovať so mnou. Byť tvojou kamarátkou bola pre
mňa tá najúžasnejšia vec, ale..“
„Žiadne ale Emma. Pozri..“ chytil som ju za obe ruky. „Nie
ja, ale ty si tá najdokonalejšia bytosť. Už viem, že nechcem byť s nikým iným.
Viem, že chodiť so mnou má veľa nevýhod, ale ak budeme držať spolu, ak..ak ma
budeš mať rada, všetko bude dobré.“ už sa
jej nemôžem vzdať!
„Nikdy som s nikým nechodila, ja neviem ako..neviem či
to zvládneš so mnou ty. Nie som ako iné dievčatá. Vieš, že mojou prioritou sú
iné veci.“
„Práve to, že nie si ako iné, práve to na tebe zbožňujem.
Emma, prosím..prosím, daj mi šancu. Daj nám šancu. Nechcem, aby to vyzeralo ako
z nejakého gýčového filmu ale proste..aha, vyšiel som kvôli tebe odkvapom,
myslím, že si zaslúžil aspoň šancu, hm? Give me a chance.“ zasmiala sa.
„Tú už máš dávno.“ usmiala sa a ja som sa opäť mohol
vrátiť k činnosti, ktorá mi ide najlepšie. Samozrejme, hneď po speve. Znovu som sa nahol a pobozkal ju,
teraz už dlhšie a s väčším nasadením. Emma mi bozky oplácala, čo ma
tešilo najviac. Rukami som ju objal okolo bokov, ale zrazu som cítil ako je vo
vrecku vibruje mobil. S nechuťou som sa odtiahol a počkal kým to
zodvihne.
„To je Michelle, musím to vziať.“ vysvetlila mi.
„Jasné.“
„Ahoj, čo sa deje?..ou jasné, dobre, už ideme..ďakujem.“
rýchlo zložila.
„A že si všetko zariadil.“ smiala sa. „Musíme ísť, sestry
kontrolujú izby.“ nebola vystrašená čo sa mi páčilo. Ja som bol však sklamaný,
že som nemohol byť s ňou dlhšie.
„Niečo som zariadil ale niečo..vlastne ako sa dostanem dolu?“
zabrzdil som sa.
„Ach, ty rozum.“ buchla sa po čele. „Skákať hádam nejdeš, no
tak..poď so mnou a niečo cestou vymyslíme.“ buď bola uvoľnená pôsobením
mojich bozkov alebo neviem čo sa jej porobilo. Takúto optimistickú a bez starostí
ju nepoznám.
„To beriem, ale ešte..“ schytil som ju za boky a opäť prisal
sa jej na pery. Bozkávala tak dobre, jej pery boli hladké a s tými mojimi
sa pohybovali v jednom rytme. „Na toto by som si zvykol.“ podotkol som.
„To sme dvaja.“ Emma si zahryzla do pery a radšej dvíhala
deky. Chytila ma za ruku a po jednom sme prešli malým oknom do akejsi chodby.
Ja som sa skoro 'sprplil', ale vykryl som to.
„Deky nechám tu.“ vravela mi, keď sme boli na najvyššom
poschodí. „Zajtra ich zoberiem.“ len som prikývol. Bežali sme po akýchsi
schodoch až na koniec chodby. „Dobre, z tadeto sa dostaneš na zadný dvor a z tade
cestu už poznáš.“ vravela mi Emma pri malom okne. Ach, zase budem preliezať? Nemá na to rifle!
„Dobre, ale ešte sa chcem rozlúčiť.“ nebezpečne som sa
pozrel a priblížil sa k jej perám.
„Hohoo pán Styles. Len, aby sme to nepreháňali.“ smiala sa,
ale ja som vedel, že si ma iba doberá. Naklonil som sa a znovu pocítil
chuť jej bozkov.
„Tak čo, už?“ vtrhol mi do izby Zayn.
„No, čo ti poviem.“ tváril som sa tajnostkársky.
„Harry! Trepal som sa tam s tebou mám právo..“
„Pobozkali sme sa, teda nie raz, ale..ešte neviem či je to oficiálne,
ale dnešok bol úžasný.“ v mysli som si prehrával každý detail.
„Tak gratulujem bráško, dúfam, že vám to vydrží.“ smiešne
zasalutoval a nechal ma samého. Keďže som nemal čo robiť a sms Emme
na dobrú noc som už poslal, zapol som si Ipad a pripojil sa na internet.
Išiel som na twitter, kde ma však čakalo nemilé prekvapenie.
ostaneme tak, pri tých 11+ okej? Janii :*
jééééééééj!!krásna♥
OdpovedaťOdstrániťďakujem :) :) som rada, že sa páči :)
OdstrániťEhmm.. no je to super..
OdpovedaťOdstrániťAle čo by ! je to úúžasnéé.. konečne som sa dočkala toho svojho ! :D naozaj, teším sa, už na ďalšiu časť, aby som vedela, čo sa stane.. som zvedavá.. proste milujem tento blog, každý jeden príbeh na ňom, vás blogerky, teda teba Jani a Klaudi :) a všetko na tomto blogu.. akurát ste dosiahli 56.000 zobrazenia blogu..:) Gratulujem :) a ktomu príbehu.. je to super, naozaj... čakala som na to už dosť hodnú dobu a konečne :) to, ako to Hazza preciťoval, všetko.. tie bozky ááw, strecha joj no proste Láska :) a romantika..:) Teším sa na ďaľšiu časť a porsím aby tu bolo čo najškôr 11 komentárov :) Laura.
jééj moja, taká som rada, že sa ti to páči :) ani nevieš ako ti ďakujem :*
Odstrániťnádherné to je :) teším sa na ďalšiu ?)
OdpovedaťOdstrániťTakto to zakončiť ? ochh :D nech je rýchlo ďalšia :) Tato časť bola S-u-p-e-r :))
OdpovedaťOdstrániť:D čo už ďakujem :)
OdstrániťJanii ja som na tvojom bolgu a na blogu Luss častejšie jak na fb :D a k časti: no konečne sa pobozkali, ale vážne už keby teraz sa nepobozkajú, tak už neviem kedy :D ale tak Harold to super naplánoval :) a krásna predstava je to, ako sa škriabe po odkvapovej rúre :D a potom späť cez to okno :D a tie padajúce hviezdy to muselo byť krásne :) a takto to ukončiť, ty nás tu čím ďalej tým viac zabíjaš (v dobrom slova zmysle :)) tak čakám na ďalšiu časť a dúfam, že bude čoskoro :)
OdpovedaťOdstrániťno veď vidím :D my si na FB toho napíšeme :D obrovský odstavec za 2 týždne :D ďakujem, že sa ti to páči :)
OdstrániťJe to super :) šup šup ďalšia :)
OdpovedaťOdstrániťBest! :O
OdpovedaťOdstrániťďakujem :)
Odstrániťúžasne ako vždy!;)
OdpovedaťOdstrániťďakujem :)
OdstrániťÁáááááááááááááááááááááááááááááááááá..Teraz sa těším ja ako malí dieťa!! :D Neverím, že sa konečně pobozkali :D
OdpovedaťOdstrániťA ta veta sa mi páčí: „Tým, že si porušila pravidlá si ma spoznala. Čo tak v tom pokračovať?“ použil správne slová.
Že velmi, a neskutečně prenajperfektnějšá čásť!!
Len nech už je dalšia :)
PS: Good job ;)
ááá ďakujem :D :D a tá veta, hm :D :D
Odstrániťamazing !! :D rýchlo ďalšiu !! :) proste genialnaaa !! :* *:
OdpovedaťOdstrániťďakujem :)
OdstrániťGREAT!!! Skvelé! Rýchlo next please!!!! :))
OdpovedaťOdstrániťďakujem :)
OdstrániťJoooooj, tak to je jakože dokonalý! :') Takový milý :) Jen tak dál! ♥ :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem :)
Odstrániťkrasny, moc se mi to libi a tesim se na dalsi :-)) Sims
OdpovedaťOdstrániťJanii..ako viem, komentujem až teraz, ale nejako som nestíhala včera..jediné čo ti na toto dokážem napísať je WÁU..proste keď si toto predstavujem moje srdce nebije, nedýcham a po celom tele mám také zimomriavky ako sa patrí..keď si predstavím, že som namiesto Emmy tak mi ide srdce vyskočiť..proste ja nemám slov na teba..nebudem to tu rozpisovať nejako extra..
OdpovedaťOdstrániť..ešte k tomu venovaniu..o máj gád ty ma chceš zabiť? ty si toto dokonalé dielo venovala mne? proste a ešte ten popis..omg..fakt, že wáu..síce si nemyslím, že si zaslúžim len to najlepšie lebo ja niesom nejaká extra dobrá, ale presne viem na čo narážaš..Hrold..:/ ale aj tak..stále si budem vravieť svoje a to je Just imagine..:/ nevadí..no proste..no comment viac..ja nemám slov vôbec na teba..:)
Ďakujem, že si :) bez teba by som ani zďaleka nebola tam, kde som teraz :)
zlato nemám slov, ďakujem ti za všetko :* :)
Odstrániť