Skryté tajomstvá :) 10.kapitola

„Tak to je asi fakt prúser. Čo chceš teraz robiť?“ opýtal sa ma Harry. „ Čo najskôr sa dostať domov. A je mi to jedno ako. Myslím že sa musíme rozlúčiť. O chvíľu mi ide metro.“ Povedala som a už už som sa chystala na odchod keď ma Harry zastavil. „ Počkaj! Tu za rohom mám auto odveziem ťa.“ Navrhol mi „Ak ti to nebude vadiť. Tak veľmi rada pôjdem ale musíme si švihnúť!“ popohnala som ho a už sme kráčali k jeho autu. Čakala som obyčajné malé autíčko ale ako som mohla zabudnúť on je super hviezda nedalo sa čakať nič iné ale ja občas zabúdam na to kým je. Milujem takéto autá. Predo mnou stál obrovský čierny Land Rover. „ Tak nasadni!“ povedal Harry a otvoril mi dvere . Otvorila som ústa a vypleštila oči. „ To ako fakt? To myslíš vážne? Nemám sa báť , že si to auto niekde ukradol? Že nie si nejaký mafián ?“ zasmiala som sa „Nie neboj. To auto je moje. Vari sa ti nepáči?“ opýtal sa ma už aj štartoval. „Že či sa mi nepáči. Ja takéto autá zbožňujem.“ Keď som si sadla na predné sedadlo cítila som sa drobnulinká. „Tak to sme dvaja.“ zasmial sa a zastal na červenej. „Tak kam to bude mladá dáma?“ opýtal sa ma a ja som si spomenula prečo som s ním sadla do auta. Nadiktovala som mu adresu a dodala „ A hlavne rýchlo.“ Harry to očividne zobral doslovne a poriadne šliapol na plyn. Tá rýchlosť ma zatlačila do sedadla a už sme sa rútili ulicami Londýna.

HARRY

Sadla si do sedadla a asi nečakala ,že je až také hlboké a jemne ju to posunulo dozadu. Ako tam sedela zdala sa mi byť ešte menšia ako je a také krehká ,že len keby som sa jej dotkol....keby som sa jej dotkol tak by som ju už viac nepustil. Držal by som ju vo svojom náručí a chránil by som ju pred všetkým vrátane jej otca. Nedotkol by sa jej. Už nikdy viac. Pri spomienke čo jej urobil som sa otriasol od zlosti. Vyhodil som smerovku a pokračoval som po dlhej ceste. „Mám ti zastať tu alebo mám pokračovať až k domu?“ opýtal som sa jej keď sme došli na miesto kde minule poprosila taxikára aby jej zastal. „Nie, ďakujem. Tu to stačí.“ Povedala a otvorila dvere, chytil som ju za ruku a povedal „ Zavolám ti a dohodneme sa kedy sa znova stretneme.“ Jemne prikývla a vystúpila z auta. Rýchlo mi zakývala a rozbehla sa po chodníku až k ich domu. Díval som sa až pokiaľ nezmizla za dverami domu. Len dúfam ,že nebude mať prúser kvôli tomu, že trochu mešká. Veď je len 18:09, tých desať minút si nikto nemusí všimnúť. V hlave sa mi preháňalo kopec myšlienok , modlil som sa aby sa jej nič nestalo. Sedel som v aute ďalších desať minút a keď sa nič nedialo , naštartoval som a vyrazil domov.

KATIE

Ako náhle som vystúpila z auta , rozbehla som aby som veľmi nemeškala. Tesne pred dverami som zastala aby som sa aspoň trochu vydýchala a otvorila dvere. „Chvalabohu! Katie! Kde si toľko trčala?“ vyvalila na mňa otázky pochodujúca Lisy. „ Trocha ma zdržali v škole.“ Klamala som. Očami som ukázala na obývačku a perami som naznačila Jack. „ Jacka zdržali v robote. Nie je tu. Tento ráz máš šťastie. Už som sa bála , že to nestihneš.“ Usmiala sa na mňa „ To teda mám šťastie. Idem sa osprchovať.“ Vyšla som hore schodmi vyzliekla sa a išla do kúpeľne. Mala som neskutočné šťastie. Jacka by neskutočne rozčúlilo kebyže meškám. Pustila som na seba teplú vodu a nechala sa unášať krásnymi myšlienkami na dnešné stretnutie s Harrym. Ešte stále som cítila na svojich prstoch dotyk jeho pokožky, videla som jeho úsmev . ako na mňa hľadí tými svojimi úžasnými zelenými očami. Videla som ho pred sebou ako tam stojí a usmieva sa na mňa ako mi hlboko hľadí do očí a ja sa celá zapýrim. Predstavovala som si aké by to bolo keby sa jeho pery dotkli tých mojich, aké by to asi bolo keby ma držal za ruku a spolu by sme sa prechádzali po parku ako normálny mladý tínedžeri. DOSŤ! Nie, nie to nie je možné aby sa niečo také stalo. Veď on je super slávny a ja som nič. Nie je možné aby na mohol mať rád také dievča ako som ja. Je to proste nemožné. Ale čo ak je to možné , veď ako sa vraví nič nie je nemožné ,len treba veriť. Ach ! Moje myšlienky prerušilo klopanie na dvere a krik z poza nich. „ Katie, okamžite mi otvor. Aj ja sa chcem ísť kúpať. Nie je to len tvoja kúpeľňa na to nezabúdaj!“ kričala Ema „ Jasné, už idem.“ Zakričala som jej naspäť a vyšla som zo sprchovacieho kúta. „Ako by som mohla zabudnúť.“ Dodala som len tak pre seba a zabalila som sa do uteráka , vlasy som si zabalila do turbanu a vyšla zo sprchy. Keď som vyšla pred dverami poklepkávala nedočkavá Ema „ No končene. To ti to trvalo. Dúfam že si mi ešte nechala teplú vodu a len tak medzi rečou ocko už prišiel. A myslím že nebude rád ak sa dozvie, že si prišla neskoro domov. Ale tiež si myslím že sa do aj nejako vyriešiť.“ Kruto sa zasmiala a vošla do kúpeľne. Ja som tam len ostala stáť a civieť na dvere s otvorenými ústami. To hádam nie je možné. To malé decko, tá malá protiva mi robí zo života peklo. Ak to povie Jackovi tak je so mnou Amen. Ale ona ma určite nejaká plán na to aby nič neprezradila bude niečo chcieť odo mňa. Niečo za niečo. Som zvedavá čo to bude teraz. Minule to bolo to ako som mala s ňou ísť na reláciu s One Direction , no ak si to teraz uvedomím ani veľmi to neľutujem. Stretla som Harryho. A za to jej môžem byť jedine vďačná. Natrela som sa levanduľovým mlieko keď mi niekto zaklopal na dvere. Rýchlo som si obliekla svoj dlhý ,huňatý ,tyrkysový župan , ktorý mi bol až po zem a otvorila dvere. Stála v nich napoly bledá Sofia. „ Ahoj Katie. Ako sa máš?“ opýtala sa ma slabým hláskom. Preľakla som sa „Ahoj Sofi. Čo ti je ? Si v poriadku?“ rýchlo som sa jej opýtala , slabo sa na mňa usmiala. „Pravdaže. Nič mi nie je.“ Znova vykúzlila ten úsmev ktorý tak na nej zbožňujem. Ale nebolo to ono videla som , že jej nie je dobre. Ani som sa nenazdala a už mi klesala do náručia. Omdlela. „ Lisyyyy!!!! Rýchlo volaj sanitku!“ kričala som na Lisy. „Neboj sa. Všetko bude v poriadku. V poriadku. Nič sa ti nestane. O chvíľu prídu doktori a pomôžu ti.“ Hovorila som cez vzlyky skôr pre seba ako pre ňu. Jemne som hladkala Sofi po jej bledej tváričke, kučeravých vláskoch. Hore schodmi vybehla ustráchaná Lisy. Keď zbadala čo sa deje roztraseným hlasom povedala do telefónu „ Prosím ponáhľajte sa.“ A zložila. Kľakla si na kolená ku mne a ku Sofi , pohladila ju po vláskoch a povedala mi „ Katie, choď sa obliecť ja sa o ňu postarám.“ Netrebalo mi to hovoriť dvakrát. Opatrne som jej ju položila do náručia a rýchlo som zo skrine vytiahla sivý sveter uprostred s modrým srdiečkom a obyčajné rifle do vrecka som si strčila mobil a na hlavu som si nasadila sivú pletenú čiapku keďže som ešte mala mokré vlasy. Zišla som dole schodmi a všimla si , že Sofi už nakladajú na vozík. Pobehla som a spýtala som záchranára či môžem ísť s nimi. „Pravdaže.“ Povedal a povzbudivo mi stlačil plece. Pozrela som sa na ustráchanú Lisy a tá prikývla „ O chvíľu prídeme za vami. Neboj sa.“ Chytila ma za ruku a ja som nasadla dopredu ku vodičovi a zabuchla dvere. 



Dievčatá pridávam ďaľšiu kapitolu Skrytých Tajomstiev :)
Dúfam, že sa Vám páči a, že dole necháte nejaký ten komentár :)
Ak tu dáte 5+ komentárov pridám 11 :)
Btw práve idem pridať DTL takže do pol hodinky by mohla byť :)
*K