God's wings 8th

HI SLOVAKIA! toho írskeho blondiaka milujem každým dňom viac a viac, MY FUTURE HUSBAND BITCHEZ!! :D :D xx..Janii

Harry

„Prinesiem vám ešte niečo?“ našťastie nás vyrušila čašníčka. Emmu trochu myklo a rýchlo mi pustila ruku.

„Nie, ďakujem.“ odpovedala jej s úsmevom.

„Tak.“ nahodil som úsmev aj ja. Čo si to nahováram? Som slabý ako čaj! „Kde sme to skončili? Aha, už viem. Ako zvládaš mladšieho brata?“ spýtavo som sa na ňu pozrel.

„No tak...nie je to ľahké, ale musím povedať, že máme dobrý vzťah. Teda, aspoň sa obaja snažíme, aby sme to spolu vydržali.“ zasmiala sa. Ďakujem, že hráš moju hru. „A hlavne mamka s ockom.“ dodala.

„Ja som vždy chcel mať mladšieho súrodenca. Hlavne sestru, aby som ju mohol chrániť. Ale ani staršia nie je na zahodenie.“ spomenul som si na Gemmu.

„To vravíš teraz, že ochraňoval.“ pokrútila hlavou a odpila si z Latté. „Isto by si si z nej robil len srandu a napokon ti liezla na nervy.“ premerala si ma pohľadom.

„Hej! To nie pravda.“ zazrel som a rovnako si odpil z načatej kávy.

„P-počkaj, takže ty máš sestru?“ asi si na moju vsuvku o staršej sestre spomenula len teraz.

„Áno, volá sa Gemma a...sme si naozaj blízki.“ dodal som s miernym smiechom. Chcel som sa totiž napojiť k jej vyjadreniu.

Dosť dlho sme sa rozprávali naozaj o všetkom. Porozprával som jej ako sme s chalanmi založili kapelu. Spomínala mi, že si už o nás niečo prečítala na internete, ale z prvej ruke je to predsa len iné. Pospomínal som jej rôzne zážitky, ktorých s chalanmi máme neúrekom. Nezabudol som ani na pár trápnosti, pri ktorých sa z chuti nasmiala.

Kávu sme vypili skutočne rýchlo, a tak sme si objednali ešte každý jednu čokoládu, aby sme aspoň mali čo držať v rukách. Rovnako mi aj ona rozprávala o ich škole, že to naozaj nie je také hrozné miesto ako každý tvrdí. Naozaj som mal predsudky voči takýmto školám. Hovorila mi o svojej rodine, o Michelle, o tom ako mali zle, keď sa vykradli z internátu. Vtedy som sa smial naopak ja. Naozaj sme si dobre rozumeli a ja som si bol každou sekundou istejší, že Emma je naozaj výnimočný človek. Bola krásna, to áno, ale to nebolo podstatné. Vyžarovala z nej taká pozitívna energia, že pri nej človek zabudol na všetky problémy.

„Takže si už nevieš predstaviť život bez viery?“ opýtal som sa jej po tom, ako mi hovorila, že od útleho malička bola vedená k láske k Bohu. Som pokrstený, ale v Boha veľmi neverím. Niekedy však len tak ďakujem do prázdna za taký skvelý život. Aj keď Savannah...

„Úprimne?...Nie!“ očká jej žiarili a úsmev na perách nepoľavoval.

„Aspoň vieš, že ťa nikdy nepodvedie.“ vetu, ktorú som si chcel povedať len pre seba, som nechtiac vypustil von a Emma hneď vedela na čo narážam.

„Harry, ja viem, že ťa niečo trápi. Nebudem ťa nútiť, aby si mi to povedal, ale možno sa ti uľaví.“ chytila ma, dnes už po druhý krát za ruku a pohľad, ktorým ma prebodávala mi akoby videla až na dno duše. Už som sa jej chcel zveriť s mojimi trápenia, ale kde si za mnou som počul hlasy akýchsi dievčat.

„Myslíš, že je to naozaj Harry Styles? Nemá brčkavejšie vlasy?“ ani som sa neotáčal, len som rýchlo konal. Po tom všetkom som nechcel riskovať ďalšie nezrovnalosti alebo nebodaj problémy.

„Dobre...ale nie tu. Poďme niekam inam. Na krajšie miesto.“ na stolík som hodil pár libier a aj s prekvapeným výrazom na Emminej tvári sme opustili kaviareň.

„Harry, ale ja sa musím vrátiť do školy.“ ostala stáť na chodníku.

„Neboj, je to len kúsok, ale prosím už poď, nechcem riskovať fotku na titulnej strane. Hlavne pre tvoje súkromie.“ zdrapil som ju za ruku a viedol za roh, kde som mal odparkovaného môjho sršňa.

 „Páni, to je tvoje?“ ostala v nemom úžase.

„Každý má svoju slabosť.“ pokrčil som plecom a otvoril jej dvere. Rýchlo som prebehol na pravú stranu, ešte skontroloval či nás náhodou niekto nesledoval a napokon sa posadil za volant.

„Môžem byť počas únosu aspoň pripútaná?“ zavtipkovala.

„Nie že môžeš, ale musíš.“ naštartoval som, zaradil som rýchlosť a uháňal po londýnskych cestách. Chvála Bohu sme nechytili žiadnu kolónu a na mieste sme boli o pár desiatok minút.

„Vystupovať!“  zahlásil som a sám si odopol pás.

„Na taký vážny zločin si mohol vybrať aj škaredšie miesto.“ zasmiala sa a rovnako ako ja vystúpila z auta.

 „Harry...wau.“ rozhliadla sa a na tvári sa jej vyčaril úsmev od 'ucha k uchu'. Zaviezol som ju na oje obľúbené miesto. Možno by niekto tipoval, že vždy vyhľadávam rušné prostredia, ale opak je pravdou. Nie je nič lepšie ako si v pokoji oddýchnuť od všetkých problémov a hlavne od sveta 'tam vonku'. Pre takéto prípade som si za mestom našiel malé miestečko len pre seba. Londýn je veľmi rušné mesto, a tak každý potrebuje malý kúsok len pre seba. Ja preferujem prírodu, a preto je mojím 'útočiskom' práve zabudnuté jazero na juhu Londýna. Zobral som Emmu za ruku a viedol k malej lavičke.

„Chcel som ťa zobrať na turistiku, ale nie si vhodne oblečená a hlavne obutá.“ povedal som čo najvážnejšie a očami skĺzol k jej čiernym balerínkam.

„No isto, sa pozri na svoje obtiahnuté nohavice! Myslím, že by sa ti nedalo ani poriadne vykročiť.“ začala sa smiať a ja som pocítil trpkú príchuť prehry v 'hecovaní'.

„Prečo ma vždy niečím prekvapíš? Furt si nájdeš nejakú odpoveď, to je hrozné.“ krútil som hlavou a pozeral na ligotajúce sa jazero.

„Asi si si ešte nevšimol, že nie som ako rovnaké dievčatá. Chybou je asi to, že sa pri tebe 'neroztápam'.“ zazubila sa a napravila si klobúk.

„Na teba aby si človek dával naozaj bacha, vieš prekvapiť. A že cirkevná škola, pché. Tam sú iné nepodarky.“ v momente mi lakťom pichla medzi rebrá a tvárila sa, že ona nič. Tvár som skrivil bolesťou a začal som akoby plakať.

„Au, to bolelo. Budeš mať na svedomí stratu člena svetoznámej skupiny.“ plačlivo som jej povedal.

„Nebuď bábovka Harry a zase, nefandi si s tou svetoznámou.“ sako si potiahla nadol a už nič nepovedala.

„Človek, aby sa pri tebe aj urazil alebo čo horšie, zranil. Ach.“ zasmial som sa a rovnako ako ona, som sa odmlčal. Vedel som čo príde teraz, už bolo dosť žartovania. Je iný dôvod prečo sme sem prišli. Emma chce vedieť pravdu, teda skôr príčinu môjho smútku. Viem, že jej môžem dôverovať. Je to kamarátka, cítim, že nás spája zvláštne puto. Cítim akoby som ju poznal roky a mohol jej vo všetkom dôverovať. Zveriť sa jej, ale hlavne byť k nej úprimný.

„Tak, povieš mi to už?“ nepovedala to výhražne alebo nebodaj vysmievajúco. Priam naopak. Opýtala sa to s citom, ale hlavne so záujmom.

„Len chcem, aby si vedela, že ak by som ti nedôveroval nepovedal by som ti to. Pretože sú to naozaj osobné veci a jediný kto o tom vie sú chalani a ešte moja rodina, inak nikto. Do bulváru sa síce niečo dostalo, ale náš manažér to vybavil tak, aby im postačila trošku prikreslená verzia.“

„Harry, ja to chápem a naozaj som ti vďačná, že mi takto dôveruješ. Ver, že tvoje akoby tajomstvo je  u mňa v bezpečí a ak bude treba, budem sa ti snažiť pomôcť.“ zapozerala sa mi do očí a ja som prikývol.

„Volala sa Savannah. Bola obyčajným dievčaťom, možno len s výnimkou, že bola z dosť bohatej rodiny. To som sa však dozvedela až neskôr, keď sme už spolu chodili. Začalo to normálne, stretli sme sa na jednou večierku. Hneď mi padla do oka, vyzer...prepáč, nechcem ťa zaťažovať jej opismi proste len...“

„Povedz mi všetko čo chceš. Som tu a budem počúvať pokiaľ mi nepovieš všetko čo ťa trápi. Na to sú predsa kamaráti nie? A ja si myslím, že my dvaja nimi sme.“ znovu ten úsmev.

„Bola presne môj typ a mala naozaj nádherné oči, ktoré ma doslova hypnotizovali vždy, keď sa na mňa pozrela. Dni, týždne, dokonca aj mesiace pomaličky ubiehali a ja som si ani nevšimol, že som sa do nej zaľúbil. Povedali mi to iba chalani, teda vlastne Louis. Ten ma pozná ako svoju dlaň a hneď si všimol, že som sa nejako zmenil. Najskôr som si z nich strieľal, že predsa ja nie som ten typ, ale nakoniec som to zistil aj sám. Miloval som ju a ona mňa tiež, teda aspoň to tak tvrdila, ale teraz viem, že o svojich citoch klamala. No, ale skrátim to. Raz som prišiel z turné skôr a našiel som ju s iným. Nikdy by som si ani len nepomyslel, že jedna minúta, jeden pohľad mi môže úplne prevrátiť život. Ona sa však nesnažila ani o nápravu. Poste mi bez mihnutia oka povedala, že ma už neľúbi. Ja..“ slzy ma doslova štípali a srdce bolo stále rozbité na milión kúskov. Stále to bolelo...

„Harry...“ objala ma.

„Viem, že to možno príde čudné, že dospelý chlap tu plače kvôli jednej holke, ale ja som si naozaj myslel, dúfal som, že by som aj ja mohol byť konečne šťastný. Vieš...mnohí si myslia, že mať peniaze je všetko. Že mať kariéru, koncertovať, byť slávnym sa hneď rovná byť šťastným. Som vďačný za svoj život, za môj splnený sen, ale chýba mi láska. Chýba mi rodina a naozaj som dúfal, že Savannah by to zmenila. Žiaľ, ona to ešte zhoršila. Už neverím na lásku, už nie, pretože...“

„Nehovor takto.“ moje uvažovanie sa jej očividne nepáčilo. „Viem, že teraz to strašne bolí, ale nesmieš byť taký pesimista. Verím ti každé jedno slovo, ale...si ľudská bytosť, je normálne, že cítiš, že ťa to bolí, ale bola by som naozaj nerada, ak by ťa tento incident poznačil na celý život. Naozaj.“ znovu ma objala a držala v náručí niekoľko sekúnd.

„Ďakujem.“

„Ja ti ďakujem Harry.“ lúčili sme sa pár ulíc od jej školy.

„Drž sa a pekne sa uč.“ ešte som si stihol rýpnuť.

„Tebe sa to poviem, keď už nemusíš chodiť do školy.“ zachmúrila sa.

„Nie, že nemusím. Ja mám na to ľudí, aby som vedel všetko aj bez školy.“ vytiahol som sa.

„No hej, kecy, kecy.“ zasmiala sa a pomaly sa ťahala z auta von.

„Zajtra ti zavolám, mohli by sme niekam skočiť. Na večeru alebo tak.“ navrhol som.

„Harry, nepozývaj ma na rande, prosím ťa. Povedz rovno, že chceš ísť niekam baliť nejaké dievky.“  mám z nej dosť!

„Máš ma prečítaného. Dobre, bežím už. Bye.“

„Ahoj.“ žmurkla a opatrne zabuchla dverami. Dostala totiž poučenie ako správne zaobchádzať s mojím fárom. Ja som rýchlo naštartoval, zaradil sa do správneho pruhu a 'trtúlil' domov. Tam ma už čakala 'delegácia'.

„Aha, kto sa nám uráčil prísť na večeru.“ zvozil ma namiesto pozdravu Lou, stojac v predsieni s prekríženými rukami na prsiach.

„Večera?“ z poschodia sa k nám doslova rútil Niall aj s rozžiarenými očkami.

„Bože Niall, dokazil si mi výhražný nástup.“ zaplakal Louis kým som sa ja vyzúval v predsieni.

„Hej, hej, tie tvoje večné nástupy.“ zamrmlal Niall a stratil sa v kuchyni.

„Tak už povieš s kým si bol a čo si robil?“ výsluch však pokračoval.

„Bol som s Emmou, stačí?“ tváril som sa tajnostkársky.

„Aháá, takže s Emmou.“ tváril sa akoby uhádol všetky čísla lotérie. „Takže ty a Emma, hej?“ neodpustil si otázku.

„Sme len priatelia.“ otočil som sa na prvom schode a obdaril ho zázerom.

„Isto, to vieš komu vrav. Harry Styles nemá kamarátky, len priateľky.“ stále bol neodbitný.

„Možno je čas to zmeniť.“ usmial som sa.

„Len dúfam, že vieš, čo robíš.“ počul som ako za mnou kričí, ale to som už bol na ceste do mojej izby. Z príchodu som sa hodil na posteľ a do ruky zobral mobil.

„Lou doesn't believe me that we are friends! He thinks I am a liar, xx H.“

„I am not suprised, Michelle thinks the same, but we ARE! xxE.“

ako vždy 1O komentárov :) ďakujem :* Janii