God's wings 6th

čo dodať?
1. mám sa dobre :) aj keď nič nestíham
2. viem, aj jednodielovka je v pláne
3. Live while we're young (klik, je to odkaz!!)..Janii

Me & Luss

„Kto že ti to len písal?“ vyzvedala Michelle, keď som hodila svoj mobil na posteľ a snažila si dobaliť ešte nejaké zvyšné veci.
„Tri krát hádaj.“ zasmiala som sa.

„Takže Harrold sa už ozval?“ opýtala sa natešeným tónom.

„Prečítaj si.“ v rýchlosti som otvorila zložku prijaté správy a podala jej mobil do ruky. Michelle s iskričkami v očiach stlačila tlačítko otvoriť a začala čítať.

„Honey!“ prečítala prvé slovo a už na mňa žmurkla. “We saw u on TV, u were beautiful, I look forward to you, pick up at the station! Mum xx„ dočítala a chvíľu nič nevravela, potom zodvihla svoj pohľad na mňa a škaredo zazrela.

„To si mi nemohla hneď povedať, že ti mamča písala?“ spýtala sa pohoršeným tónom a mobil položila na poličku pri nej.

„Prepáč, ale chcela som vidieť tvoj výraz!“ zasmiala som sa a a konečne dokončila balenie. Je síce sobota, ale do školy sa vraciam až v pondelok večer a mám dosť vecí na pranie. Rozlúčila som sa s Michelle a zobrala si taxík na železničnú stanicu, z ktorej mi pôjde vlak priamo domov.

„Ahoj zlatíčko.“ vítala ma mama na vlakovej stanici u nás v Manchestri.

„Ahoj mami.“ pevne som ju objala a po tom, ako som si zobrala všetky veci, som ju nasledovala do auta.

„Aká bola cesta?“ výsluch sa začína, pomyslela som si, ale s úsmevom jej odpovedala.

„Veď vieš, že vlakom cestujem rada. Pustila som si hudbu a len tak uvažovala.“ vravela som jej pokiaľ sme prechádzali veľkým parkoviskom.

„A nad čím si tak usilovane premýšľala?“ samozrejme, že bola zvedavá, veď zvedavosť sa iným slovom povie aj mama. Vieš mami, celou cestou som premýšľala nad jedným chalanom a stále dookola si prehrávala udalosti minulých dní. Počnúc úteku z internátu až po samotnú návštevu toho môjho 'princa na bielom koni'.

„Veď vieš, nad všetkým. Nad školou a tak.“ snažila som sa, aby z môjho hlasu nevytušila, že nehovorím až takú pravdu. Aj keď, aj nad tým som premýšľala. Možno minútu...

„A prišla si na niečo?“ nedalo  jej nespýtať sa, keď sme už sedeli v aute.

„Mami, viem na čo narážaš, ale nie.“ myslela hlavne na moju budúcnosť. Som v maturitnom ročníku a je len na mne, či pôjdem ďalej študovať alebo si moju cestu životom predstavujem inak. „Ešte nie som pevne rozhodnutá, ale viem aj to, že už nemám veľa času. Niečo mi však hovorí, že teraz ešte nie je tá doba na veľké rozhodnutie. Cítim, že On to už má premyslené, do tých najmenších detailov a ja mám len čakať, kedy mi ukáže cestu. Naozaj, cítim to tak.“ usmiala som sa len tak pre seba.

„Verím ti. Ak to tak cítiš, ale Emma maj na pamäti, že niektoré rozhodnutia ťa proste počkajú, nevyhneš sa im a čím dlhšie máš na premyslenie tým lepšie. Ja len chcem, aby si bola v živote šťastná.“ ľavou rukou ma pohladila po stehne a ďalej sa venovala šoférovaniu. Ja viem...

„Ahooooj.“ bola som v dome ešte len jednou nohou, ale môj brat Matt sa mi už stihol hodiť okolo krku.

„Bro.“ rozosmiala som sa a silno ho objala. Chýbal mi...

„Videl som ťa v telke, bola si kočka, ešte aj Mikeovi si sa páčila.“ žmurkol na mňa. Mike je Mattov spolužiak a myslím, že niečo ako Best friend. Skoro všetok voľný čas sú spolu a Matt mi už viac krát dával návrhy, že by so mnou chcel Mike chodiť. Vždy som sa z chuti zasmiala nad tou mladou, ešte len 12-ročnou zamilovanosťou.

„To som rada.“ uškrnula som sa a prešla do kuchyne pozdraviť ocka. „Ahoj daddy.“ prešla som k stolu kde zaujato čítal noviny.

„Dcérka.“ usmial sa a pomaly sa staval, že ma objíme. Ja som bola v momente pri ňom a silno mu jeho objatie opätovala. „Tak čo, ako v škole?“

„Poznáš to.“ pokrčila som plecom a prešla ku chladničke. Horná priehradka bola určená pre jogurty a iné mliečne výrobky a ani tentoraz nesklamala. Môj obľúbený jogurt Termix tam doslova žiaril. Rýchlo som ho zobrala a doslova s ním utekala hore, do vlastnej izby.

„Nikdy sa nezmeníš.“ zasmiala sa mame, keď ma videla ako doslova bežím so svojou korisťou. „Tašku!“ stihla zakričať, aby som si svoje veci nenechala na prízemí, ale aby som si ich pekne sama vyniesla k sebe.

„Veď hej.“ povedala som akože urazene a aj s vecami zdolávala schody na poschodie. Dvere do mojej izby boli pootvorené, ako vždy, pomyslela som si a keď som vošla naskytol sa mi krásny pohľad na Matta ako leží na mojej posteli.

„Som dobre v MOJEJ izbe?“ to 'mojej' som schválom vyslovili s dôrazom.

„Len ti ju zahrievam.“ vyplazil mi jazyk.

„Ty jeden.“ tašku som hodila na zem, jogurt položila na stolík a zvalila sa na neho. Začala som ho štekliť, robiť mu zle, všetko len preto, aby nabudúce nemal takú guráž len tak, sliediť v mojej izbe. Ktovie čo robí, keď tu nie som.

„Prestáááááň.“ kričal, ale pri tom sa strašne smial.

„Priznaj sa, že sem chodíš, keď som v škole.“ doberala som si ho a so šteklením som prešla na chodidlá, kde je asi zo všetkých miest šteklivý najviac.

„Niééééé.“ snažil sa ma uchlácholiť, aby som prestala. „Prosíííííím.“ prosíkal a ja, keďže som mala na stolíku jogurt, som sa nad ním zľutovala a prestala. On sa ešte chvíľku smial a preberal, ale nakoniec sa posadil, oprel o čelo postele a pozorne si ma premeriaval.

„Čo je?“ začudovane som sa na neho pozrela a konečne si otvorila jogurt.

„Si nejaká iná.“ môj brat ma pozná zo všetkých najlepšie. Dobre, má len 12, ale máme naozaj dobrý vzťah a vo veľa veciach mu dôverujem. Nemôžem povedať, že si hovoríme všetko, predsa, je to 12-ročný chlapec, ale väčšinu áno. Hlavne to, čo chápe alebo môže vedieť.

„Ako iná?“ na um mi prišla myšlienka či by mohol tento malý 'anjelik' vyčítať, že už nie som taká nevinná ako keď som minulý týždeň odchádzala do Londýna. No dobre, jeden útek nie je neviem čo, ale pre mňa je to dosť a hlavne, keď som sa zoznámila s...

„Halloo, Emma?“ kýval mi pred tvárou oboma rukami a uškieral sa.

„Neširmikuj mi tu s tými rukami, ešte mi strčíš jogurt.“ vražedne som sa na neho pozrela, ale malo to opačný účinok ako som očakávala. Namiesto posunutia o pár krokov dozadu alebo možno rýchleho úniku z 'bojového poľa' sa ten malý Donovan začal len smiať. Kým on sa smial a v tom stave sa hodil na posteľ, ja som dojedla jogurt a začala si vybaľovať svoje veci. Najskôr mobil na stolík ako aj všetky najdôležitejšie veci, potom som prešla k moje taške, z ktorej som začala po jednom vyťahovať špinavé prádlo alebo iné veci, ktoré ostanú doma a naspäť do Londýna so mnou už nepôjdu. Všetky špinavé veci som hodila do prádelného koša a ešte si stihla zapnúť aj notebook. Keď som sa presvedčila, že brat nenazerá, naťukala som svoje heslo, predsa, treba mať nejaké súkromie, a klikla na prehliadač. Ako som písala heslo na sociálnu sieť, môj mobil hlasno zavibroval a zasvietila mi na ňom prijatá správa. Mobil som mala od seba len pár centimetrov, ale kým som sa za ním stihla natiahnuť, už nebol na stolíku, ale v rukách môjho brata.

„Matt!“ okríkla som ho.“Okamžite mi daj ten mobil.“ snažila som sa použiť ešte milý tón, pretože viem, že u neho je podobrotky lepšie.

„Niečo za niečo.“ vyplazil mi jazyk a vyskočil na posteľ.

„Matt, no tak. Vráť mi ho!“ predsa, bolo už neskoro. Inokedy by som sa až tak za tým mobilom nehrnula, ale možno to bude Harry.

„Čo je to tu za hluk?“ do izby vošla mama nie zrovna s najvľúdnejším výrazom. „Matt?“ otočila sa na brata, ktorý ešte stále stál na mojej posteli a v ruke statočne zvieral môj mobil. „Nemal si ty už náhodou spať? Neznela dohoda tak, že sa zvítaš s Em a napochoduješ do postele?“ a opäť ten nemilosrdný pohľad a lá 'každá nahnevaná mama'.

„Prepáč mami.“ Matt sklonil hlavu, rýchlo zoskočil z postele a podal mi mobil. To už však s vyplazeným jazykom a s naznačením, že si to vyriešime neskôr. Len som sa zasmiala a postrapatila mu jeho tmavé vlásky.

„Dobrú noc zlatko, oddýchni si.“ pobozkala ma mama a nechala ma samú. Rýchlo som sa prebrala a odblokovala si mobil. Ešte stále tam svietila prijatá správa. S dušičkou, že by to tentoraz už naozaj mohol byť Harry, aj keď bolo už neskoro, ale on isto nechodí spať so sliepkami, som klikla na tlačítko otvoriť.

„Hi, I am just want to send to our photo :) I am not liar, good night! xx H.“

V prílohe bola naša fotka z ich koncertu. Michelle tam bola naozaj krásna a isto sa bude tešiť, keď jej ju pošlem. Mňa však teraz netrápila tá fotka, ale už len fakt, že Harry sa ozval a že si ešte aj pamätá pod akou 'zámienkou' sa za mnou vybral. Všetko mi to prišlo strašne milé a musela som sa usmiať. Bola som v akoby tranze menom 'Harry' a vôbec som si nevšimla, že som v izbe už hodnú chvíľu nebola sama.

„Čo ťa tak upútalo?“ spýtal sa potichu ocko, ale mňa vyhodila akoby mi v strede detskej vybuchol granát.

„Ou, oci.“ rýchlo som zablokovala mobil a tvárila sa, že nič.

„Je normálne ak chceš mať tajomstvá.“ pozná ma.

„Ja ale žiadne taj..“

„Si dospelá a všetci majú svoje tajomstvá. Ja len nechcem, aby si si myslela, že tým, že si na cirkevnej škole očakávame, že budeš ako mníška. Užívaj si, si mladá. Sama vieš čo je správne a čo nie.“ ani ma nenechal odpovedať, odišiel tak rýchlo ako prišiel. Užívaj si, si mladá!  Stále som si opakovala tieto slová a s úsmevom na perách opäť zobrala do ruky svoj mobil.

„Hi Harry! Thanks for photo :) It' s a very nice pic w beutiful memories :) I'll send it to Michelle, she will be suprised, good night 2 u 2! xx E.“

Fotku som si hodila do PC aj s presvedčením, že zajtra ju musím poslať Michelle, ktorá sa bude isto tešiť. Prešla som do kúpeľne, ktorú máme samozrejme spoločnú, aj keď sa už dlho uvažuje, že by som jednu mohla mať len pre seba. Miestnosť hneď vedľa mojej izby je voľná a bola by ideálna buď pre šatník alebo kúpeľňu. Ja osobne by som preferovala tú kúpeľňu, ale ani šatník nie je zlý nápad. Žiaľ, všetky realizácie našich návrhov sú ešte v nedohľadne.

Poriadne som sa osprchovala, natiahla na seba pyžamo a rovno sa zvalila do postele. Bola som skutočne unavená, takže som ledva stihla vypnúť notebook a zobrať si k sebe mobil. Chcela som sa len pozrieť koľko je hodín, ale keď som videla, že mi tam svieti nová správa na čas som úplne zabudla. Musela mi prísť, keď som sa sprchovala.

„I can' t sleep. Tmrw we have a concert and I am starting to be a little nervous. Do u know a solution?“ xx H.“

Aj keď som donedávna tvrdila, že chlapci ma veľmi nezaujímajú a že jediná láska, ktorú v súčasnosti potrebujem a som jej oddaná celý srdcom je tá Božia, tento chlapec ma aj cez sms-ky dostával 'do kolien' a musela som nad ním sústavne premýšľať. Nevedela som čo mu mám na to odpísať, tak som aj cez veľkú únavu zapojila všetky vnemy a chcela napísať niečo zrozumiteľné. Nakoniec sa to aj podarilo.

„Remember how u dreamed 2 be a singer? and now, it's ur job. So, why do you nervous? U r perfect singer and now, it's your life.“

S úsmevom na perách som sa oddala snom.

Em na stanici

Matt

opäť to necháme na tých 10 komentov okej? záleží len na vás :) Janii