Best friends, part B (by Janii)

ahojte drobce :* je tu druhý a zároveň posledný, ehm boli až dva :D part z mojej jednodielovky :) dúfam, že sa vám bude páčiť :) poprosila by som dole nejakú odozvu, aby som vedela či mám v jednodielovkach pokračovať..ďakujem :* :* (nejdem ohraničovať počet komentárov, ale takých 6-7 wuáá :*)

Hope u like it!!..vaša Janii

V nasledujúci dňoch, dokonca až týždňoch, sme sa s Niallom dosť odcudzili. Ráno som ho už do školy nevozila, chodil s Mindy, v triede sme už spolu nesedeli. Niall si vždy sadol dozadu a ani ma nepozdravil. Už sme spolu vôbec netrávili čas. On ho trávil zväčša s Mindy. Dali sa dokopy a na škole tvorili ten najkrajší a najpopulárnejší pár. Každý o nich vravel a ja som len vtedy pocítila samotu. Nemala som nikoho komu by som sa vyžalovala s mojimi trápeniami, kto by pochopil moju zvláštnu povahu, rozveselil..proste nijakého priateľa. Po dome som chodila ako bez duše a všimla si to aj mamka.

„Alex, môžem?“ v škáre otvorených dverí sa zjavila hlava mojej mami.

„Jasné.“ posadila sa ku mne na posteľ a hladkala mi vlasy.

„Zlatko čo sa deje? A nepovedz, že nič.“ už ma pozná. Posadila som sa a nalepila na ňu.

„Chýba mi Niall. Vykašľal sa na mňa. Proste ma opustil a vymenil ma za tú, ehm.. Mindy.“ pred mamou žiadne nadávky!

„Ale zlatko. Ste najlepší kamaráti už od detstva. Stále si s ním niekam utekala a robila susedom zo života peklo. Možno je to len chvíľkové pobláznenie. Neboj, on sa vráti. Všetko bude ako predtým.“ pobozkala ma do vlasov.

„Práveže nebude.“ malá slzička sa skotúľala po mojom líci. „Už nič nebude ako predtým. Všetko som skazila.“ plaču som sa už neubránila.

„Vždy je šanca na zmenu. Stále máš priestor niečo zmeniť. Zavolaj mu, povedz, že ťa to mrzí.“ dohovárala mi a ja som len vzlykala. „Povedz mu pravdu, že ti chýba a že..že ho máš rada. Možno ho aj ľúbiš.“ pozrela som sa na ňu.

„Ľúbim? Toho nemotorného blondiačika s krivými zubami? Toho krpca, ktorý sa vytrel do potoka a týždeň behal s modrinou na zadku? Toho tupca, ktorý mi stiahol sukňu pred celým sprievodom, toho..“ vtedy mi to došlo. J-ja ho ľúbim.

„No vidíš. Stačilo ťa iba postrčiť.“ znovu ma pobozkala do vlasov a potichu odišla. Osamela som. Len ja a tie čudné myšlienky v mojej hlave. Vlastne nie len to..aj motýle v bruchu a spotené dlane. Ľúbim môjho najlepšieho priateľa a teraz, keď som si to konečne uvedomila je už neskoro. Chodí s Mindy a ja som oproti nej nič. Posadila som sa na parapetu môjho jediného okna a dumala som čo spravím. Odrazu som z Niallovej izby začula zvuk gitary. Hráva len keď je príšerne šťastný alebo príšerne nešťastný. Čo vo mne vyvolalo mnoho otázok. Ak je príšerne šťastný tak z toho, že chodí s Mindy alebo, že ma už nemusí mať na očiach? A ak je príšerne smutný tak z toho, že sa rozišiel s Mindy alebo mu chýbam ja? Dosť! Rozkázala som si. Namiesto týchto mojich smiešnych samomluvných otázok čo tu splietam by som mala ísť za ním a porozprávať sa. Niekedy bol zvuk gitary signál, že sa potrebuje rozprávať. Môj bol zase nahlas pustená pesnička od Biebera, ktorého som neznášala. On ho naopak miloval a preto ku mne vždy naklusal. Zišla som teda z parapetnej dosky, hodila na seba čisté tričko a šla naprieč môjmu strachu z odmietnutia. Nechystám sa mu povedať, že ho ľúbim..teda, najskôr sa musíme porozprávať, urovnať to všetko. O láske..možno časom. On isto necíti to čo ja, a ja nechcem pokaziť naše priateľstvo. Zaklopala som na dvere rodiny Horanovcov. Otvorila mi Niallova mama.

„Dobrý deň, je doma Niall?“ jasné, že je doma. Ale nemôžem napochodovať hneď s tým, aby mi ho sem poslala.

„Ahoj Alex. Dávno si u nás nebola. Áno, Niall je vo svojej izbe. Prosím poď ďalej.“ dvere otvorila dokorán a ja som sa prešmykla dovnútra. Poďakovala som sa a vybehla hore schodiskom. Ich dom poznám ako svoju dlaň. Trávila som tu veľa času. Teda až na posledné týždne. Prešla som malou chodbou až nakoniec. Biele dvere a na kľučke zavesaná šatka, ktorá symbolizovala, aby ho nikto nerušil. Dvakrát som zaklopala.

„Kto je tam? Nevidíš, mám tam šatku.“ ozval sa.

„Niall. Ahoj, to som ja Alex. Môžem dovnútra?“ s dušičkou v hlase som sa spýtala. Počula som ako položil gitaru do púzdra, pomalé kroky a vŕzganie dverí.

„Ahoj.“ pokúsil sa o úsmev a rukou mi naznačil, aby som šla dnu. Sadla som si na posteľ a sledovala jeho reakciu.

„Niall..m-mne..je mi to ľúto. Prepáč.“ začala som. Hlas sa mi lámal pri každom slove, ale musela som sa ospravedlniť.

„Alex, veď ja sa na teba nehnevám ty trúba. Akoby som sa aj mohol na takého blázna. Poď sem.“ hodil sa na mňa a začal ma tam stískať. Pred nejakým časom by som ho možno začala štekliť, uťahovať si z neho, ale teraz som si každý jeho dotyk maximálne vychutnávala. Po chvíle sa odtiahol sadol si na zem do tureckého sedu a skúmal ma pohľadom.

„Čo tak čumákuješ?“ hodila som po ňom modrý vankúš.

„Len pozerám či si sa nejako nezmenila. Nenarástla ti hlava?“ začal sa smiať.

„Haha, ty si debil.“ prišiel na rad ďalší a ďalší vankúš až to skončilo pri vankúšovej bitke. Unavení sme ležali vedľa seba na posteli.

„Tak čo, ako vám to ide s Mindy?“ zazrel na mňa. „Nie, pýtam sa čisto len zo zvedavosti. Nemám žiadne bočné úmysly.“

„Je to fajn. Je síce niekedy dosť otravná, ale mám ju rád.“ pokrčil plecami. Otočila som sa na neho.

„Som rada, že si šťastný. Prepáč, že som o nej povedala, že..“

„To je v pohode. Už na to zabudnime.“ tiež sa dal nabok a zahľadel sa mi do oči. Zrazu sa ku mne približoval a ja som sa tiež ešte posunula. Boli sme len pár centimetrov od seba a Niall mi sústavne pozeral na pery. Chce ma pobozkať? Nepolemizovala som len som nechala veciam voľný priebeh.

„Alex..“ vydýchol.

„I am sexy and I know it..“  mobil mu začal hlučne vyzváňať. Niall sa rýchlo postavil a mieril k telefónu.

„Áno..Ahoj Mindy..jasné..modré?..dobre, kúpim..jasné..pamätám si..ahoj.“ zložil a vrátil sa ku mne. Ja som už medzitým stála a chystala sa na odchod.

„U-už idem Niall. Stretneme sa na plese, dobre?“

„Takže tam ideš.“ zostal prekvapený. Prikývla som a odišla z jeho izby.

Maturitný ples

Dlhé červené šaty mi obopínali krehké telo a pod sukňou boli skryté, moje obuté číny. Zase, odtiaľ potiaľ. Na ples ma pozval Josh. Celkom fešák, ale nič z toho nebude. Práve sedím pri stole a Josh mi išiel po drink. V rohu vidím Nialla s Mindy. O ničom horlivo diskutujú. Zakývala som mu, ale nevšimol si ma.

„Nech sa páči.“ položil mi môj dnešný partner koktejl priamo pod nos.

„Ďakujem ti.“ usmiala som sa, ale stálo som sústavne pozorovala Nialla a Mindy ako sa, teraz som si už bola istá, hádajú.

„Nechceš si ísť zatancovať?“ navrhol Josh.

„Neviem či to je ten najlepší nápad. Nie som práve super tanečník, ale za skúšku nič nedáme.“ zasmial sa a spoločne sme vykročili na parket. Našťastie zahrali dosť rýchlo pesničku, takže každý sa vlnil inak a bez nejakých pravidiel. Zodvihla som ruky a nechala sa pohltiť hudbou. Refrén som si aj zaspievala a bavila sa ako už dlho nie. Pri otočke som zbadala Nialla ako stojí sám, opretý o stenu a smutne pozerá do zeme.

„Idem na chvíľku za kamarátom. Hneď som tu.“ pošepkala som Joshovi.

„Dobre.“ povedal mi, ale to sa už na parket trepala Mindy a každý chalan už bol nalepený na nej. Josh nebol výnimka. Nechala som to tak, veď Niall povedal, že nie je až taká zlá, takže sa s ňou nebudem hádať, a išla práve za ním. Predierala som sa davom maturantov k môjmu najlepšiemu kamarátovi.

„Ahoj.“ pozdravila som ho.

„Hmm.“ nebolo mu veľmi do reči.

„Niall, čo sa stalo? Prečo nie si s Mindy?“ snažila som sa pochopiť túto situáciu. Nechcela som brať do úvahy, že tohto môjho tupca ľúbim. Teraz som sa chcela zachovať len ako kamarátka, ktorú teraz potrebuje.

„Rozišiel som sa s ňou.“ vyhapkal.

„Prečo? Vravel si, že je ti s ňou fajn, nie? Zmenilo sa niečo?“ nechápala som.

„Zistil som, že ju nemám rád. Ľúbim totiž iné dievča a už pár rokov.“  zahľadel sa mi do očí.

„Niall čo to tu spliet..“ nestihla som dopovedať. Pobozkal ma.

„Prepáč, že mi to tak trvalo.“ pohladil ma po líci.

„Ale ako?“ kedy?

„Tvoja mama. Pýtala sa ma či ja som ťa pozval na ten ples a či si mi teda už konečne povedala čo cítiš.“ ja tú mamu roztrhnem.

„Ou.“ dlaňou som si prešla po tvári.

„Nie, Alex. Ja som rád. Konečne mi došlo, že iba s tebou budem šťastný. Poznáš ma. Vieš, čo mám rád, čo ma naopak nahnevá. Bola si pri mne, keď som mal kiahne, ehm mala si ich aj ty. Rovnako aj keď som v prvej triede plakal, že som dostal prasa. Sedela si v prvom rade pri mojom prvom koncerte na gitare a..“

„Niall. Čuš a konečne z tadeto vypadnime.“ zasmial sa, zobral ma za ruku a vybehli sme za našou krásnou a hlavne spoločnou budúcnosťou. Nie však ako najlepší priatelia, ale ako zamilovaný pár...

                koment!!!..Janii :*