England, London, Love 35th/2

cukerlíky moje :* je tu druhý part mojej časti :) dúfam, že akceptujete vývoj ELL a nehneváte sa na mňa veľmi :) včera sme s Luss robili TC až večer, ale mali sme až 73 kukanov :D som neverila vlastným očiam, ale keďže to prekročilo hranicu 5O ľudí musela som si spraviť TT, tak som tam s nickom @Janii_Believe

Hope u like it!!..yours Janii

„Mrzí ma to, dobre?! Všetko!“ zvolal a konečne ma pustil. Prešiel ku stolu a rovnako ako ja, pred pár minútami, tvár si zložil do dlaní a snažil sa zabudnúť na celý svet. Viem, že som bola na odchode, ale pohľad na trpiaceho Zayna a ešte kvôli mne, ma prinútil ostať. Vrátila som sa na svoje miesto k stolu a snažila sa tváriť, že včera sa nič nestalo a ja len tak sedím s mojím kamarátom Zaynom v ich kuchyni. Nič viac, nič menej.

„Čo sa to s nami stalo?“ povzdychla som si.

„Písal som ti.“ Zayn sa asi rozhodol, že ten včerajšok treba prebrať.

„Viem.“ vybrala som mobil a ukázala mu jeho vlastnú správu. Ani neviem prečo. Mala som tú potrebu.

„Ver, že ma ten včerajšok mrzí, hlavne kvôli tebe. Ale na druhej strane som rád, že konečne vieš čo cítim.“ usmial sa a chytil ma za ruku. Aj keď som sa pozerala do tej dokonalej tváre, ktorá patrila Zaynovi, v tej chvíli som tam potrebovala vidieť sedieť len jediného človeka. Nialla. Slzy si zase zmysleli, že jedny Niagarské vodopády nestačia a drali sa na povrch.

„Sophii.“ Zayn prešiel ku mne a silno ma objal. „Nič sa nemení na tom, že sme priatelia a môžeš mi všetko povedať. Všetko.“ ľavou rukou ma hladil po chrbte a ja som cítila ako sa topím.

„Mamka...je v umelom spánku. Je to nádor Zayn. Nádor. A Niall, ten..“ na viac som sa nezmohla a Zayn to očividne pochopil. Ešte silnejšie ma objal a dookola opakoval, že všetko bude v poriadku, len mám veriť. Viera, to jediné mi ostáva. Ľudia sklamú, očakávania sa nevyplnia, nakoniec ostávame na všetko sami.

„Better?“ opýtal sa ma, keď sme pili čaj a ja som bola už oveľa pokojnejšia.

„Ďakujem.“ s úsmevom som prikývla. „Už pôjdem.“ pomaly som vstala a mierila, dnes už po druhý krát, k hlavným dverám.

„Počkaj, odprevadím ťa.“ Zayn mi spravil garde až k dverám, za čo som mu bola naozaj povďačná. Vlastne za celý dnešok.

„Zayn, ani nevieš ako ti za všetko ďakujem.“ usmiala som sa a chcela ho na rozlúčku objať.

„Sophii?“ zadíval sa mi priamo do očí. „Viem, že by som nemal. Nemám na to právo, ale môžem ťa pobozkať? Last time?“

„To asi nebude dobrý náp..“ ani som nedokončila. Len som ucítila jeho jemné a zároveň plné pery na tých mojich. Kabelka mi spadla na zem a ja som si stále opakovala len jedno. Nesmieš..Môj mozog bol však otupený bolesťou a strachom z budúcnosti a neuvažoval triezvo. Naopak moje srdce a telo túžilo po láske. Potrebovala som cítiť, že ma má niekto rád. Že v týchto ťažkých časom nie som sama, že pri mne niekto stojí. Hovorte si čo chcete, preklínajte ma. Za svoje rozhodnutia si beriem plnú zodpovednosť.

Ruky som ovinula okolo jeho krku a bozk zintenzívnila. Nechcela som nič hovoriť, len sa nechať unášať vášňou. Zabudla som na všetko, na Nialla zvlášť a oddala sa tomuto okamihu.  Zayn ma chytil okolo bokov a pomaly so mnou cúval smerom do obývačky. Nedbala som a radšej sa venovala jeho perám a dotykom. Už mi nestačilo len to také detské bozkávanie, a tak som jazykom vkĺzla k tomu jemu a začala sa s ním trošku hrať. Cítila som ako sa pousmial, ale to len na okamih, pretože to sme už stáli v obývačke a malými krôčikmi sa približovali ku gauču. Ja som si však ešte chcela ukradnúť pár bozkov takto, v stoji. Zayna som pevne chytila za vlasy a donútila, aby ešte počkal. Po pár sekundách, kedy som usúdila, že už naozaj stačí som sa podvolila a skončila na gauči. Na dlho však nie sama. Zayn si taktiež prisadol a perami hľadal tie moje. Nepáčilo sa mi kŕčovito sa otáčať, tak som zvolila jednoduchší spôsob „komunikácie“. Prehupsla som sa a obkročmo sa posadila na tie tenké, čiernymi rifľami zahalené, nohy. Tie moje som profesionálne obkrútila okolo jeho bokov a už mi nič nebránilo v ďalšej „komunikácii.“ Niečo však predsa. Môj mozog si zmyslel, že je čas zakročiť a začali sa vo mne akoby lámať dva póly. Jeden chcel pokračovať a možno sa pomstiť Niallovi za jeho chyby, ale hlavne za jeho nezáujem, ale ten druhý mi v pravidelných intervaloch posielal výčitky a povedzme si, šlo mu to dobre. Keď som už malá plné zuby všetkých mojich pocitov a mala som na mále, aby som s plačom neodišla, Zayn mi podal pomocný prst.

„Ľúbim ťa.“ zašepkal a ja som mihnutím oka zabudla na všetky moje JA a na všetkých ostatných. Svet zmizol, ostali sme len my dvaja. Ja a Zayn. Prstami mi jemne nadvihol lem na mikine a ťahal ho smerom nahor. Pomohla som mu a mikina už ležala na zemi vedľa nás a ja som ostala iba v tričku. Na teraz sme s vyzliekaním prestali, pretože sme boli až veľmi zaujatí vzájomnými dotykmi a pohybmi pier. Ako náhle mi horúcou dlaňou prešiel po odhalenej pokožke na krížoch, vzdychla som si a cítila ako sa mi červeň rozlieva po celej tvári a zimomriavky po celom tele.

„Vedel som, že si si to pamätala.“ zasmial sa a bozkami mi obsypával krk.

„Hm?“ na viac som sa nezmohla, pretože kľúčna kosť je moja „čerešnička na torte“.

„Tá párty. Ten bozk.“ zahundral a opäť sa vrátil k svojej predošlej činnosti. Ako veľmi by som chcela, prepočuť som to nemohla a moja zvedavosť sa prejavila aj v takejto chvíli.

„Aký bozk?“ chytila som ho za plecia a donútila, aby sa mi pozeral do očí. Ja som sa v tých jeho čokoládových strácala viac ako v Niallov..teraz nie!

„Nemusíš sa už tváriť.“ zasmial sa a opäť sa vrátil ku kľúčnej kosti a bozkávaním nej.

„O akom bozku to dopekla hovoríš?!“ z nášho spoločného objatia som sa vymotala a postavila sa.

„Na tej párty čo bola u nás. Pobozkala si ma. V izbe a bola si naozaj vášnivá.“ opäť sa zasmial a rukou mieril k môjmu tričku.

„Klamal si ma! Nepovedal si mi celú pravdu! Zayn ja som sa ťa na druhý deň pýtala čo sa stalo a ty si ma nechal, aby som si myslela, že sa nič nestalo.“ rýchlym krokom som prešla k dverám a zo zeme zdvihla moju tašku. „Vtedy to bola možno náhoda alebo alkohol, ale toto...toto bola moja osudová chyba.“

„Sophii! Počkaj!“ rýchlom som si otvorila dvere a bez zbytočných starostí zo zatvárania sa rozbehla ani neviem kam. Len som bežala a bežala. Nechcela som počuť ani hovoriť. Len vrátiť čas a napraviť chyby. Oči ma pálili, v boku ma pichalo a hriechy ťažili. Ja som však len utekala, akoby som chcela utiecť pred skutočnosťou a vlastnými prešľapmi. Keď som minula si tri ulice zastala som a poobzerala. Vôbec som netušila kde sa nachádzam. Túto časť Londýna som nepoznala, bolo mi chladno len tak v tričku a zrazu sa ma premkol strach, že som sa stratila. Šťastena však stála na mojej strane a oproti išiel taxík. Mávnutím ruky som ho zastavila a nadiktovala adresu vlastného bytu. Už som neplakala. Len som si dookola prehrávala udalosti z dvoch dní. 48 hodín mi prevrátilo život naruby. Ale úplne. Z tašky som vytiahla mobil, kde som si našla správu.

„Už odlietam. Neboj, všetko bude dobré, cmuk Mimi“

V byte som bola o pár minút a moje prvé kroky viedli do kúpeľne. Tvár som si opláchla vlažnou vodou a popri dverách sa zviezla na zem. Plač nedochádzal čo moje výčitky ešte zväčšilo. Cítila som sa akoby mi to nebolo ľúto, ale opak bol pravdou. Ľutovala som to tak strašne a intenzívne. Nakoniec som sa však rozhodla aspoň sa osprchovať. Pustila som si horúcu sprchu a nechala, aby sa moje skrehnuté telo uvoľnilo a možno na sekundu zabudlo, aj keď moja hlava mi všetko pripomínala. Po asi polhodinovej sprche, keď som viacej premýšľala, zabúdala a hrešila samu seba a nie umývala, som usúdila, že by aj stačilo. Účet za vodu bude už aj tak dosť vysoký. Prešla som do izby a natiahla na seba čisté veci. Mobil mi zazvonil a dal najavo, že má pre mňa novú správu. Ako som si všimla bolo ich viac. Dve od Zayna, že dúfa, že som v poriadku, a že ho to mrzí a bla bla a potom tam bola jedna od Nialla.

„Sorry, but it was your fault too, I‘ll pick up u at 4pm N.“    

Vtedy som sa cítila ešte horšie. Na tú hlúpu párty som však nechcela ísť tak či tak. Večer o 9 letím do Bratislavy a po všetkom čo sa dnes stalo sa moja, aj malá túžba tam ísť, úplne vytratila. Ručičky na hodinkách sa posúvali nezadržateľnou rýchlosti a keď boli 3 hodiny cítila som žalúdok až v krku.

V hlave som si pripravovala čo mu poviem. Stále som však ostávala pri rovnakom názore. Som tá najhoršia osoba na svete. Takmer som podviedla, vlastne istým spôsobom aj hej, moju lásku, chlapca, ktorého ľúbim najviac na svete a ešte k tomu s jeho najlepším priateľom. Vlastne s bratom. Spravila som chybu. Musím mu to povedať. Viem. Rozíde sa so mnou. Nakričí na mňa. Toto už nezrovnáme. Celý život sa mi rozpadá. Mama mi zomiera, sestra odišla za ňou a ja som posledné svetlo môjho života zahasila behom pár minút rozkoše. Alebo? Zrazu som dostala nápad. Riešenie, ktoré by možno nebolo také bolestivé. Teda pre Nialla nie. Rozídem sa s ním, ale nepoviem mu čo sa stalo. Ak mu to Zayn niekedy povie to už je jeho vec. Takto to bude lepšie. Jednoducho poviem, že to už nezvládam.  

Spokojná so svojou „verziou príbehu“ som si prešla do kuchyne po jogurt.

Presne o 4 sa spoza mojich dverí ozvalo klopanie. Podišla som otvoriť. Na Nialla som sa ani nepozrela, len som sa s chladnou hlavou vrátila sadnúť si na posteľ. Videla som len ako v ruke drží nejakú tašku a na tvári má zvláštny výraz.

 „Ahoj.“ zašepkal a letmo ma objal. V jeho náručí som sa vždy topila, ale teraz.. cítim takú vinu, že sa mu už nedokážem ani pozrieť do očí. Do tých azúrových oči, ktoré som milovala najviac. Stále ho milujem strašne, ale nechcem. On ma bude nenávidieť a ja sa zosypem. Ak ho už nebudem ľúbiť bude to ľahšie. Ale ako?

„Ten dnešok.“ povzdychol si a hodil rukou. Toto gesto ma ešte viac rozčúlilo. Je mu to jedno? No dobre!  

„Niall.“ zodvihla som hlavu a tvár skrivila do zvláštnej grimasy.

„Sophii, už to neriešme, všetko je fajn.“ vyceril zuby a pohladil ma po líci. Jeho dotyk mi len pripomenul pocit viny, že sa ma rovnako dotýkal aj Zayn.

„Niall. Nič nie je fajn. Všetko sa rúca.“ krútila som hlavou a slzy mi už voľne padali po hladkej tvári.

„Dobre, možno sme mali v poslednej dobe pár problémov, ale to sa všetko urovná. Bude to ako predtým, neboj. Neriešme to tu a teraz.“ chcel ma objať, ale ja som sa z jeho náruče  vymotala. Prešla som pár krokov a oprela som sa o skriňu pri stene. Je čas Sophii. Už nie je cesty späť.

„Nie, toto sa už neurovná. Niall j-ja...“ nedalo sa mi nadýchnuť. Len som vzlykala a vzlykala. Rukou som si tlačila na hrudník a snažila sa upokojiť.

„Pššt Sophii.“ prešiel ku mne a hladkal ma po ramene.

„Nie Niall. Musím ti to povedať. Všetko.“ zhlboka som sa nadýchla. „Vieš niekedy si myslím, že Anglicko bolo mojou najväčšou chybou, Londýn tou najhlúpejšou a láska k tebe tou najsebeckejšou.“ musím stihnúť povedať všetko.

„Sophii, čo to tu splietaš? Už sa vymáčkni a prosím ťa, švihni si. Nemáme už čas. Isto nás už Paul očakáva. Prosím vysyp to.“ toto ma len posmelilo.

„Čas! Presne ten je náš najväčší problém Niall. Už skoro vôbec nie si so mnou. Keď som ti povedala, že moja mamka je chorá, že ma potrebuje odišiel si. Hlúpy koncert je ti vždy prednejší a je odpoveďou na všetky problémy.“ sila hlasu sa stupňovala.

„Hlúpy koncert?“ zasmial sa. „Je to moja práca, už to pochop!“ bol tiež nahnevaný.

„Niall, vôbec ťa nezaujímam. Potrebovala som ťa. Chcela som cítiť, že si tu so mnou, že ma ľúbiš a všetko sa vyrieši. Lenže ty si stále len s chalanmi alebo niekde úplne inde.“ teraz príde to najhoršie. Silu hlasu som znížila. „Dnes som ti chcela povedať všetko čo sa za posledné hodiny stalo, všetko o mamke, ale ty si ma tam nechal a nevrav mi, že si mal niečo dôležitejšie.“ osopila som sa na neho.

„Ale ja som vážne musel od..“

„Niall, to je teraz jedno. Nechal si ma tam samú. V kuchyni, úplne mimo a vôbec ťa nenapadlo ako sa asi cítim.“ bola som odhodlaná, že teraz sa s ním rozídem. Nechcela som povedať dôvod, ale on ma k tomu prinútil.

„Zase je všetko len a len moja vina. Typické.“ zasmial sa a prešiel k dverám. Čakala som, že odíde, ale on sa len oprel a z tašky pri jeho nohách vytiahol moju mikinu. Tú, ktorú som si dnes „nechala“ u nich doma. Do prdele.

„Toto som našiel u nás v obývačke. Neviem ako sa to tam dostalo, ale viem, že je tvoja.“ hodil mi ju na posteľ a ja som vedela, že toto už neuhrám.

„Tak predsa budeš počuť pravdu.“ zamrmlala som.

„Akú pravdu?“ ešte ma aj počul?

„Pravdu o tom, čo sa stalo.“ zmraštil čelo, ale to som si ja nevšímala. Jeden veľký nádch a spustila som „ Nechal si ma tam, v cudzom dome. Samú. Odrazu ku mne prišiel Zayn. Niall, ja som bola na dne. Plakala som, tak strašne. Zayn mi pomohol. Vyrozprávala som sa. Potrebovala som cítiť, že je tu niekto pre mňa. Bola som tam dosť dlho, čakala som na, že sa možno vrátiš, že sa porozprávame. Boli sme tam sami a ja som bola totálne zničená a Zayn ma tuho objímal a j-ja, my....pr-prep..“ hlas sa mi zlomil a ďalej som už nemohla.

„Chceš...“ plačlivo sa nadýchol. „Chceš mi povedať, že si sa..nedokážem to ani vysloviť. T-ty si ma podviedla s mojím najlepším..“ zdvihla som hlavu a videla ako mu slzy padajú po tvári a zmáčajú bielu košeľu. Bol mimo. Dolnou perou mu triaslo rovnako ako celým telom.

„Niall..“ zdvihla som sa zo zeme a mierila k nemu. „Nespali sme spolu.“ rukou som mu chcela pohladkať vlasy, ale on sa zrazu postavil a obdaril ma tým najhorším pohľadom aký dokázal vytvoriť.

„Nie. My dvaja sme skončili. Už ťa nikdy nechcem vidieť! Poviedla si ma! Si tá..“ pravou rukou si prekryl oči. Po chvíli našich vzlykov a plaču sa vyrovnal, posledný krát si ma premeral a odišiel. Nechal ma tam, celkom samú, s pocitom viny. Všetko som zničila...

taxi :)

bad boy :D

  ak tu budem mať. min. 10 komentov budem vedieť, že chcete pokračovanie, lebo toto koniec nie je!