Best friends, part A (by Janii)

ahojte cukerlíky :* keďže som s ELL v hlbokosti :) pridám vám sem moju jednodielovku, ktorú už mám napísanú dlhšie a myslím, že teraz je pravý čas vyjsť s ňou na svet :*

Hope u like it!!...vaša Janii :*

„Niaaaall! Pohni tým zadkom!“ kričala som do okna izby môjho najlepšieho kamaráta. Videla som ho ako behá po izbe hore bez a niečo hľadá. Isto mu zase niekam zapadla sušienka alebo čo. On len v kuse niečo šrotuje.

„Minútku.“ nakukol z okna už celkom oblečený. Čakala som ešte pár minút a už sa aj s taškou na chrbte hrnul smerom ku mne.

„Ahoj Alex.“ zaklipkal na mňa.

„Niall, vieš, že na mňa to nepôsobí. Prosím ťa, kde toľko trčíš, hm? Prvú máme matiku a ja ešte nemám úlohu. Vieš aký je Smith vždy nervózny.“

„Sorry bro. Ťažké ráno.“ buchla som mu do chrbta a nasadla do Mini Coper-a. Niall si sadol na miesto spolujazdca a skontroloval svoj odraz v zrkadle.

„Niall, čo je to s tebou? Nejako sa len furt kontroluješ.“ začudovane som sa na neho pozrela.

„Ale netrep. Len si obzerám môj nový...strojček.“ vybafol na mňa.

„Híí. Ukáž.“ snažila som sa všimnúť si tú už dlho ospevovanú vec. Tenký drôtik na vrchných zuboch mu naozaj pristal. Aspoň bude mať tie zuby konečné rovné, a nie ako kláty do hrablí.

„Však som fešák?“ len som sa zasmiala a radšej sústredila všetky moje vnemy na šoférovanie. V škole sme boli o pár minút, ale moje miesto na parkovanie už bolo obsadené. Svojho strieborného tátoša tam zaparkovala tá krava Mindy. Typické dievčatko bohatého otecka. Kúpi jej čo jej na očiach vidí a ona je potom hviezda na celej škole. Myslí si, že jej všetko patrí a keďže je ešte aj kapitánkou roztlieskavačiek, chalani po nej doslova skáču. Niall bol v tomto smere iný. Nebol z nej úplne hotový a robil si z nej zväčša len srandu. Teda my obaja.

„Tá krava mi obsadila fleka.“ od nervov som buchla do volanta.

„Alex kľud. Tak zaparkuj tamto, veď je tu dosť miesta.“ snažil sa ma upokojiť. Vie, že keď sa rozčertím nie je so mnou konca.

„Nejde o to, že by som nemala kde nechať môjho sršňa. Ide o princíp. Vždy tam parkujem. Už celé dva roky ako mám auto. Každý vie, že je to miesto tej strelenej Parkerovej, ale zrazu si tá krava zmyslí, že dnes jej to miesto vyhovuje a je.“ už som bola vytočená. „Aha. Tam si ide. Suknička krátka ako jej myslenie a výstrih hlboký ako Mariánska priekopa. Á, krava jedna.“ Niall sa len smial a pomohol mi zaparkovať. Toto miesto sa mi až tak nepáčilo. Nie je tu tieň a keďže je leto, auto bude po škole riadne vypečená. Ach, nechám to už radšej tak. Obaja sme vystúpili a s pravidelnými šťuchancami a rehotmi sme išli smer škola. Zastavila náš však kráľovná Mindy.

„Ahoj Niall.“ nalepil sa na neho. „Ehm, Alex.“ ani som sa na ňu nepozrela. Bola som sekundu od výbuchu a vyškriabaní tých jej nakechlených očí a vytrhaní tej žltej slamy.

„Niall, čo by si povedal na to, ak by sme poobede skočili na koláč, hmm?“ stále sa mu len vnucovala. O Mindy sme sa už s Niallom pár krát rozprávali. Sme kamaráti už od detstva. Domy máme vedľa seba a okná akurát oproti. Niall vedel, že Mindy po ňom ide, ale nejako tomu nedával význam. Nikdy som sa na Nialla nepozerala inými očami ako kamarátskymi, ale ako sa na neho teraz pozerám, je naozaj zlatý. Vyrástol z neho úžasný človek. Z toho klbka nemotornosti sa zrazu stal chlapec s veľkým CH. Niall je naozaj dobrý kamarát. Je úprimný, ochranársky a vždy mi zo všetkým pomôže. Chodím za ním po rady so všetkým. Keď som prvýkrát, ako 13-ročná dostala menzes ako prvé som bežala za ním. Viem, čudné, ale doma nikto nebol a naozaj som sa zľakla. Teraz na to radšej nespomíname. Zamietli sme to pod koberec. Ehm, radšej.

„Rád by som, ale už niečo mám. Sorry.“ odmietol ju a rýchlym krokom ma dobehol.

„Hej? A čo také, Horan?“ drgla som do neho.

„Nechcela si náhodou pomôcť s..no vieš s tou vecou.“ vypúlil na ma tie nádherné modré okále.

„Aha, tak s tým. No do dobre.“ zasmiala som sa a mierila do učebne M23 na môj kríž matematiku. Niall sa po chvíli dočmachtal za mnou, vždy ide ako prvé v škole cikať. Už od prvej triedy. Fakt neviem čo robí doma. Aha viem, hľadá tričká a kontroluje si strojček.

„Tak skontrolujeme si domáce úlohy.“ hneď prvá veta pána Smitha.

„Shit.“ povedala som smerom k Niallovi. „Nestihla som to.“

„Slečna Parkerová? Je tu niečo s čím sa chcete podeliť s ostatnými spolužiakmi.“ celá trieda sa otočila na mňa a ja som cítila ako som očervenela ako paprika.

„Hm, j-ja len..“

„Aha. No tak čo keby ste mi ukázali domácu úlohu. Vidím, že máte čas na rozprávanie, takže ste na hodinu isto stopercentne pripravená.“ slizko sa zazubil a mieril ku mne.

„Viete, ja som ju mala, ale zjedol mi ju pes.“ áno Alex. SUPER výhovorka! Fakt uveriteľná!

„Takže pes. Viete čo vás čaká. Dnes ostanete po škole a tú úlohu si pekne napíšte. Nemal by to byť problém, keď ste ju už raz napísali.“ nasucho som preglgla a prikývla. Celú hodinu som sedela ako päť peňazí. Po zvončeku mi zo srdca spadol obrovský kameň, že už si môžem z chuti ponadávať a nikto na mňa nebude húkať.

„To je v riti toto. Po škole? Kde sme?“ tvár som si zložila do dlaní a preklínala domáce úlohy.

„Nejanči. Mohlo to byť horšie. Napíšeš to za chvíľu a potom tam budeš len kvasiť.“

 „No ty múdry a ako sa dostaneš domov?“ pýtala som sa Nialla, keď sme mierili na biológiu.

„Vidíš, asi poviem Mindy aby ma zviezla.“ tresla som mu po hlave. „Au.“ zaskučal. Prechádzali sme popri nástenke, kde bol obrovský plagát. Maturitný ples!

„Zase nejaká trápna udalosť pre namachlené slečinky a ulízaných chalanov.“ odfúkla som.

„Alex nebuď taká skeptická. Sme v poslednom ročníku a maturiťák je tradícia.“ pokrčila som plecami a radšej vošla do učebni. Celý deň sa ťahal strašne pomaly a fakt, že ešte ostávam po škole ma ťažil najviac. Zazvonilo na koniec poslednej hodiny a ja som s obrovskou nevôľou prešla do učebne M23, kde ma už čakal vysmiaty pán Smith.

„Slečna Parkerová. Prosím“ ukázal na lavicu hneď pred katedrou. „Môžete začať s domácou úlohou. A nebojte sa, nie je tu žiadny krvilačný pes.“ zasmial sa na vlastnom vtipe a pohrúžil sa do opravovania nejakých písomiek. Otvorila som teda učebnicu matematiky a začala počítať cvičenie 3. Keď som už bola skoro na konci celých výpočtov a koncový výsledok som už mala akoby na jazyku, pohľadom som zavadila o okno. Videla som ako sa pred školou rozpráva Niall s..s tou kravou Mindy. Neviem o čom sa rozprávali, ale Mindy sa len stále rehotala, ošahávala ho a pravidelne prikyvovala. Niall sa tiež smial a akoby ju balil. Rozčúlila som sa. Ale prečo? S Niallom sme len kamaráti. Už dlho a môže sa rozprávať a aj chodiť s kým chce. Žeby som žiarlila? Nie, nie.. Zahnala som tieto čudesné myšlienky a radšej sa znovu venovala príkladu. Už vypracovanú úlohu som položila na stôl pána Smitha a on po pozornom preštudovaní usúdil, že môžem ísť domov. S kyslým výrazom som mu poďakovala a utekala k autu. Prekvapilo ma, keď ma tam čakal Niall.

„Prečo si nešiel domov?“ opýtala som sa ho.

„Počkal som ťa.“ usmial sa a nastúpil.

„Niall, prosím ťa. Čakal si ma hodinu aj pol?“ viem, že klame.

„No dobre. Zakecal som sa s Mindy a keď som videl, že tvoje auto je ešte to, dobre mi padlo, že domov nemusím ísť pešo alebo preplneným autobusom.“

„Aha. A čo chcela Mindy? Si s ňou dáky kamarát, nie?“ pomaly som sa pohla z parkoviska.

„Nejako sme za zarozprávali. Nie je až taká zlá. Dokonca ma pozvala na ples.“ WTF?

„Takže je natoľko vtieravá, že ťa pozvala sama. Haha.“ naozaj som sa schuti zasmiala.

„Nehovor tak Alex. Len sa ma normálne spýtala či idem na ples a keď som povedal, že áno, navrhla mi, či by sme nešli spolu. To je všetko.“ objasnil mi to, však už so zvýšeným tónom v hlase.

„Niall ty nevidíš, že sa ti len vtiera a chce ťa dostať ako ďalšiu trofej z pekných a milých chlapcov.“ zaparkovala som pred naším domom.

„Je len moja vec s kým sa stretávam.“ nazlostene vystúpil. „Možno, keby si sa raz s ľuďmi porozprávala a neurobila si o nich obraz len tak zo svojej hlavy, mala by si ich rada a aj oni teba!“ tresol dverami a odišiel domov. Zostala som zaskočená. Takto sme sa nepohádali nikdy. So smutným výrazom som išla domov. Pozdravila som mamku a vycupkala do vlastnej izby. Chcela som sa s Niallom rozprávať cez okno, ale to jeho bolo zatvorená a žalúzie boli stiahnuté. Nechce ma ani vidieť. Pomyslela som si a ťapla si po čele. Pre vlastnú hlúposť a konšpirácie prídem o najlepšieho kamaráta. Som krava! Nie Mindy, ale ja som tá sprostá!

                     6 komentárov a bude part B už zajtra !!! 
                                                                                                       part B >>>