England, London, Love 33rd

ahojte pašovia :* viem, že ELL nejako často nepridávam, ja sa snažím, ale teraz mám plnú hlavu niečoho (ehm niekoho), takže sa mi píše fakt ťažko..nehnevajte sa na mňa, budem sa snažiť pridávať častejšie :) :*

Hope u like it!!...only yours Janii :*

Niall

„Ouu..“ počul som jej ston a vzápätí som bol pri nej. V ruke držala malý kalendárik a tvárila sa vystrašene.

„Tak...predsa?“ nevedel som aké slová mám použiť.

„Tak predsa..“ povzdychla si a ja som už cítil ako sa mi kútiky úst dvíhajú do úsmevu. „Si budeme musieť na tým Horanovcov ešte počkať.“ dodala a tentoraz sa usmiala ona.

„Takže nie si tehotná?“ moja eufória z malého, samozrejme ešte nenarodeného drobca, sa rozplynula.

„Nie, Niall, našťastie nie som tehotná.“ ukázala mi kalendárik, v ktorom mala ružovou vyznačené jej dni, ktoré sú ešte ďaleko.

„Hm, našťastie.“ zamrnčal som a smutný si sadol na posteľ.

„Ale Niall.“ kalendárik odložila a prisadla si ku mne na posteľ. „Hádam len nie si smutný? Mali by sme byť radi.“ prihovárala sa mi.

„Ja som rád, ale bol by som možno ešte radšej keby si bola tehotná.“ povedal som jej presne to, čo som si myslel.

„Už sme sa o tom rozprávali.“ pohladila ma po vlasoch. „Sme ešte príliš mladí a..“ nedokončila vetu a znovu bežala na záchod. Opakovala sa tá istá scéna ako možno z pred desiatich minút. Utekal som za ňou a snažil jej aspoň trochu pomôcť pri tejto žalúdočnej nočnej more.

„Toto sa mi naozaj nepáči. Zavolám lekára.“ vravel som jej, keď sme opäť sedeli na chladných kachličkách v priestrannej kúpeľni.

„Myslím, že to nebude potreb..aúúúú.“ chytila sa za bruchu a v kŕči sa snažila ako tak obsedieť.

„Sophii, toto sa mi naozaj nepáči.“ zobral som ju na ruky a odniesol do postele. Natiahol som sa za  telefónom a vytočil recepciu. Po krátkom telefonáte, v ktorom ma poslíček uistil, že lekár k nám dorazí až ráno, keďže teraz je noc, som veľmi nadšený nebol.

„Sophii?“ prihovoril som sa mojej kráske.

„Hmm.“ hlavu natočil na mňa, ale oči nechala zatvorené.

„Lekár príde až ráno. Je neskoro, ale ako ťa tak vidím ideme na pohotovosť. A nie že nie?“ musím predsa nejako zakročiť.

„Niall, ale..“ snažila sa ma prehovoriť.

„Žiadne ale.“ pomohol som jej posadiť sa na posteľ. Keďže mala na sebe stále tie krásne červené šaty, pomohol som jej prezliecť sa a ja som si tiež vymenil tričko. O pár minút sme už nastupovali do taxíka a šoférovi som nadiktoval smer najbližšia nemocnica.

„Je to otrava z jedla.“ vysvetľoval mi lekár po asi hodinovom vyšetrení celej Sophii. „Slečna mi hovorila, že pred obedom jedla nejaké mušle, ktoré jej ponúkol istý pán v reštaurácii. Ak neboli dostatočne pripravené a uvarené môžu mať opačný účinok ako chceme. V tomto prípade sa to slečne stalo osudným. Nie je to však nič závažné. Túto noc si ju tu necháme na pozorovanie a potom môže ísť kľudne domov a nejaké tri dni odporúčame suchú stravu a žiadne dlhé túry, proste odpočinok.“ dopovedal, potľapkal ma po pleci a pustil k Sophii do izby.

„Zlatko.“ prisadol som si k nej.

„Prepáč.“ pohladila ma po líci.

„Za čo sa mi ospravedlňuješ?“

„Za to, že som sa dala oklamať nejaký týpom v reštaurácii.“ zosmutnela.

„Prosím ťa, prestaň Sophii. Nemôžeš za to a už na to nemysli. Teraz si ťa tu nechajú, ale ráno môžeme ísť naspäť k nám. Neboj budem tu s tebou.“ letmo som ju pobozkal.

„Niall, pokojne sa vráť na chatku. Si unavený a potrebuješ sa vyspať.“ dohovárala mi.

„Nechcem nič počuť Sophii. Ostanem tu, aj keby si ma vyháňala.“ usmiala sa a zatvorila oči. O pár sekúnd som počul len pravidelné dýchanie a úsmev na jej perách.

O 4 dni

„Dobré ráno.“ na posteľ som položil tácku s ovocím.

„Aj tebe.“ usmiala sa a slabúčko ma pobozkala.

„Čo dnes máme na pláne, madam?“ pýtal som sa, keď som jej podával pohár s pomarančovým džúsom .

„Potápanie!“ zvolala a očká sa jej nebezpečne zaiskrili.

„Takže, teba to ešte neprešlo?“ pokrútila hlavou a zahryzla sa do jahody. „Ach.“ zasmial som sa a jednu jahodu som si tiež ukradol.

„Héééj! To sú moje raňajky.“ zazrela po mne.

„Tvoje? Takže tvoje?“ tácku som v okamihu položil na zem a zvalil sa na Sophiu. Prisal som sa na jej pery a odmietal sa čo i len pohnúť. Bozkami som prešiel na jej krk a prstami už hľadal odhalenú pokožku, na ktorejkoľvek časti jej tela.

„Teba to ešte neprešlo?“ posmešne sa ma pýtala tentoraz ona.

„Ty ma neprejdeš nikdy.“ skonštatoval som a znovu sa prisal na jej pery. Sophia nezaháľala a pomohla mi s vyzliekaním trička. To jej už bolo dávno dole a keďže spáva len v tričku a nohavičkách, mal som vyhraté. Navzájom sme sa zbavili posledných zvrškov oblečenia a vznikli ohňostroje. Nie však na oblohe, ale v našich telách.

Sophia

Po krásnom ráne je čas vrátiť sa do dovolenkovej reality. Dnes som nám naplánovala potápanie v mori. Niall sa do toho moc nemal, radšej by sa opaľovať alebo sa celý deň prevaľoval v posteli (so mnou), ale ja chcem zažiť aj niečo iné. Požičali sme si skafandre a všetko čo je potrebné na potápanie a už nám nič neprekážalo v poznávaní podmorského sveta.

„Vážne sa neutopíme?“ pýtal sa môj strachoprd už asi po 1Ox.

„Nie, vážne sa neutopíme.“ odpovedala som mu so smiechom, za čo som si vyslúžila nepekný pohľad. Vyplazila som mu jazyk a nastúpila do malého člna, ktorý nás odvezie do zátoky, kde je pre potápanie najlepšie miesto. Pár minút plavby malou loďkou nás doviezol k malej zátoke, ktorá vynikala svojou pestrosťou. Všade navôkol boli krásne farebné kvety a vzduch bol čistý, bez žiadnych škodlivých pachov.

„Tak, nasaďte si okuliare, kyslíkovú bombu...“ vysvetľoval nám inštruktor. Počúvala som ho naozaj pozorne. Neviem do akej hĺbke sa budeme potápať a nechcem riskovať, že sa už nevynorím. Nie po tom, čo som sa vysmiala Niallovi z jeho prehnanej opatrnosti. Spravili sme všetko, čo nám ten pán povedal, vypočuli sme si aj pár rád, ako si potápanie ešte viacej užiť. Poprial nám pekný zážitok a spoločne sme sa všetci traja ponorili do ríše rýb a vodných živočíchov. Čo som videla pod morskou hladinou bol skutočne zážitok. Všade samé koraly, malé aj väčšie rybičky, ktoré sa predbiehajú v plávaní, alebo aj lenivé raky, ktoré sa len tak pohybujú zo strany na stranu, akoby sa uspávali. Očkom som kukla aj na Nialla a ten si to užíval rovnako ako ja. Myslím, že sa mi za tento zážitok ešte poďakuje. Nasledovali sme nášho inštruktora a prešli sme ešte pár metrov. Oblek bol dosť ťažký, ale voda má skvelú tendenciu nadľahčovať, takže som nemala žiadny problém. Prešli sme akoby k malému útesu, kde sme videli opäť rôzne druhy rýb alebo iných živočíchov. Život v mori je naozaj fascinujúci. Hlavne pre nás ľudí. Kyslík je pre nás to najdôležitejšie a tieto malé potvorky ho k životu skoro vôbec nepotrebujú. Výnimkou sú samozrejme cicavce, ale tie sú na takýto život patrične prispôsobené. Pod morskou hladinou sme strávili možno ešte nejakých 1O-15 minút, myslím, že na prvý krát to bolo aj dosť dlho. Inštruktor nám spravil aj fotku, svojím špeciálnym fotoaparátom a to som už ja bola naozaj šťastná. Spoločne sme sa rozlúčili s podmorským svetom plnom tajomstiev a vyplávali znovu na hladinu. Niall mi pomohol naspäť do loďky a konečne som si mohla dať dole tie veľké okuliare a kyslíkovú bombu. Zhlboka som sa nadýchla a ďakovala za čistý kyslík. S úsmevom na perách som sa otočila na Nialla.

„Tak čo hovoríš?“ opýtala som sa ho.

„Prepáč, že som o tomto výlete pochyboval. Fakt to bolo super. Ďakujem.“ tiež sa usmial a a pobozkal ma.

„Hej zaľúbenci.“ romantickú chvíľku nám prerušil inštruktor.

„Ehm.“ odkašľala som si a venovala svoju pozornosť len jemu.

„Ďakujem vám, za to, že ste využili naše služby. Teraz sa vrátime späť na breh. Fotku vám môžem kľudne poslať na mobil alebo aj na email a tým sa naša dnešná „plavba“ končí.“ obaja sme prikývli a ešte lepšie sa usalašili na malej loďke.

„Je to super fotka.“ smiala som sa, keď som ju pozerala na notebooku v našej chatke.

„Si na nej sexi.“ prišiel ku mne Niall a využil, že môj krk bol odhalený. Začal ho jemnúčko bozkávať a ja som úplne zabudla na celú fotku. Všetku svoju pozornosť som venovala jeho dotykom. Dlho som mu však jeho obľúbenú časť môjho tela nenechala. Rýchlo som sa otočila a našla jeho pery. Prisala som sa na ne a Nialla pomaly tlačila smerom ku gauču. Myslím, že to ráno mu nestačilo. Pomyslela som si, ale na to som už cítila ako sme obaja padli na gauč. Niall sa len zasmial, ale jeho šikovné ruky už stihli blúdiť po rôznych, hlavne zakázaných častiach môjho tela. Vychutnávala som si to ako najviac to šlo. Naša dovolenka je už v polovici a chcem mať z nej ešte veľa pekných spomienok. Pomaly som mu nadvihla lem azúrovo modrej košele, ktorá sa vyzliekla akoby sama. Niall si robil tiež zálusk, a to na moje šedé tričko s potlačou. Ani som sa nenazdala a tiež bolo preč. Zatiaľ sme si vymenili polohy. Teraz som ja ležala na gauči a Niall sa nado mnou skláňal. Gauč bol dostatočne veľký, povedala by som ako taká menšia posteľ. Dosť však veľká pre nás oboch. Navzájom sme si pomohli s dolnými časťami oblečenia a ostali sme iba v spodnom prádle. Myslím, že sa nikdy nenabažím pohľadu na Niallove dokonalé telo. Proste sa toho nedá prejesť. Akokoľvek by som chcela, vždy ma rozvášni. Jeho dotyky, bozky, to ako vie byť v jednej chvíli nežný, ale hneď na to vášnivý, ale stále jemný a ohľaduplný. Rozopol mi podprsenku a vydal sa prebádať už dávno preskúmané. Moje prsia zasypával desiatkami bozkov a ja som od slasti nevedela čo robiť. Vzdychala som a on mi láskal celé moje obnažené telo. Pravou rukou som sa naťahovala za jeho boxerkami, ale keďže som bola ešte stále mimo, dal si ich dole sám. Rovnako ako aj moje nohavičky. Už nám nič nebránilo spojiť naše telá. Jeden ladný pohyb a ocitla som sa v nebi. Možno v hriešnom nebi, ale na tom nezáleží. Pár minút, pár pohybov správnym smerom a intenzitou a už sme obaja ležali zadychčaní a celí upotení. Predýchavali sme krásny, ale hlavne spoločný zážitok, ktorý vieme vytvoriť len my dvaja. Dnešný deň bol naozaj nabitý a tak sa nečudujem, že som hneď zaspala. Úsmev na perách mi však nezmizol.

Deň odchodu

 „Zlatko máš všetko?“ uisťovala som, keď sme obaja stáli v obývačke a kontrolovali či sme niečo nezabudli.

„Ty si tu, takže mám všetko. Nič viac mi netreba.“ nahol sa a sladko ma pobozkal.

„Hm, zase si objavil cukríky, čo?“ s previnilým pohľadom pokrčil plecami a spoločne sme opustili našu chatku.

„To budú krásne spomienky.“ povzdychla som si , keď sme sedeli v taxíku na ceste na letisko. Niall ma pevne chytil za ruku a ja som si hlavu oprela o jeho rameno. O pár minút sme už vystupovali pred letiskovou halou a Niall platil taxikárovi za cestu sem. Prešli sme všetkými potrebnými kontrolami a ani sme sa nenazdali, už sme sedeli v lietadle do nášho krásneho Londýna. Let bol krátky, akoby kratší ako keď sme tam šli. Veľa sme sa nerozprávali. Obaja sme boli ponorení vo vlastných myšlienkach a spomienkach. Ja som tiež spomínala. Na všetko. Nie len na dovolenku, ale na všetko s Niallom. Skutočne ho ľúbim a veľmi. S takouto myšlienkou som prečkala celý let.

Letisko v Londýne už nebolo také prázdne ako to v Španielsku. Verejnosť sa dozvedela, že dnes prilietame, tak nás v hale čakalo (ne)milé prekvapenie v podobe jačiacich fanúšičiek. Aj keď sme boli v budove, na oči som si dala slnečné okuliare a snažila sa pretrpieť ten zhon.

„Ahojte.“ zbadala som Harryho ako sa k nám prediera.

„Ahoj braček.“ pozdravil ho Niall a ja som ho tiež pozdravila a objala. Pomohol nám s kuframi a po pár fotkách a podpisoch sme už konečne sedeli vo veľkom čiernom aute.

„Skutočne nechceš ísť k nám?“ pýtal sa ma tentoraz Harry.

„Nie, som unavená a chcem ísť domov. Nebola som ta už dávno, väčšinu času som už iba u vás.“ zasmiala som sa.

„Ty vieš, že nám to nevadí.“ skonštatoval Harrold. Po dlhom presviedčaní a rovnako aj vypočúvaní čo sa stalo počas našej neprítomnosti, sa mi konečne podarilo, aby ma zaviezli k sebe domov. Dozvedela som sa, že Harry a Nicol sú ten najaktívnejší pár, ak viete čo tým myslím, a moja sestra s Louisom sú ako jeden. Čo mi pripomína, že sestra je tiež doma, takže o dôvod viac ísť k sebe.

„Budeš mi chýbať.“ šepkal mi Niall, keď sme sa lúčili.

„Aj ty mne.“

„Horan makaj!“ počuli sme ako Harry kričí z okna. Od Nialla si zaslúžil vztýčený stredný prst a my sme sa mohli konečne riadne rozlúčiť. Bozk bol sladký, ale vášnivý. Odtrhli sme sa od seba s veľkou nevôľou, ale Harry už trúbil a niečo stále bľabotal. Zobrala som do ruky môj kufor, Niall mi chcel pomôcť, ale to by ste mali vidieť ten Harryho face, a pomaly sa ťahala k sebe do bytu. Sestra je doma takže som bez zbytočného odomkýnania rovno vošla. Celá vytešená som vstúpila do vlastného bytu, ale keď som videla ako sestra sedí na posteli a po tvári jej stekajú slzy, moja eufória sa vytratila.

„M-Mimi, čo sa stalo?“ pribehla som k nej a silno ju objala. 

scuba diving :)

Niallerko :)

 a teraz poprosím koment!! vydieranie? tak čo tak 7 komentov? hmm? :D :*..Janii