piatok 24. augusta 2012

England, London, Love - epilóg


„Každý má svoj sen, a keby len jeden. Aspoň ja som mala a samozrejme aj mám aspoň tisíc takých. Ten pocit, keď sa sen zhmotní a stane sa skutočnosťou je neopísateľný. Už od detstva ma strašne bavili jazyky a hlavne ten anglický. Anglicko ako také ma priťahovalo neidentifikovateľnou silou, proste na mňa vysielalo signál, že tam budem šťastná. A stalo sa...“
(ELL 1st)

„Sammy, zlatko, poď, už musíme ísť.“ kričala som na nášho už trojročné chlapčeka.
„Idééém“ počula som len jeho jemný hlások z obývačky.
„Ešte máme čas.“ počula som jeho hlas a už som len cítila ako ma pobozkal na ucho.
„Pán Horan, vy máte vždy čas.“ zasmiala som sa a otočila som sa k nemu tvárou.
„Ste všetko čo chcem, pani Horanová. Už sa nemám kam ponáhľať.“ uškrnul sa a spojil naše pery v krásny bozk. O pár sekúnd k nám pribehol Sam. Obliekla som mu tenkú bundičku a spoločne, všetci traja ako rodina, sme kráčali do parku.
„Tím Horanovcov práve dorazil.“ privítal nás Lou aj s malou Lily zakvačenou okolo krku. Malá 5 ročná princezná je ako anjelik, teda, pri otcovi. Keď je len sama s Mimi, je to čertík s veľkými rožkami.
„Hlavne, že ty máš všetko pod kontrolou.“ zasmial sa Niall a myslel tým fakt, že malá Lily práve Louisovi obliala milované papučky akousi omáčkou.
„Híí..“ vykríkol Lou a snažil sa zachrániť čo sa dalo.
„Ahojte.“ prisadla som si k Mimi a k Dan, ktorá na rukách držala malú, ešte len dvojmesačnú princeznú Hayley.
„Ako to vidíš?“ opýtala sa ma sestra a pohľad upriamila na moje vypuklé bruško. Bola som už v polke deviateho mesiaca, ale naše tradičné sobotňajšie stretko som si nemohla nechať ujsť.
„Dúfam, že ešte chvíľku počká, aj keď Niall sa už teší na ďalšieho hráča do tímu.“ podotkla som a Dan sa zasmiala.
„Takže to bude isto chlapček?“ spýtala sa namiesto pozdravu Nicol.
„To ešte nevieme, ale viete aký je Niall. Do futbalu zapriahne nakoniec aj mňa.“ všetky sme sa začali smiať čo si všimli aj naši chlapi.
„Čo je také smiešne, zlatko?“ podišiel ku mne Niall a pobozkal ma do vlasov.
„Nič, pán tréner.“ povedala Dan a všetky ostané sme si len vymenili úškrnové grimasy.
„Horan, nechaj ich. Babské reči.“ zakričal Lou. „Zahráme si.“ spoza chrbta vytiahol futbalovú loptu a bolo jasné čo bude nasledovať.
„Larry, poď sem, zlatko.“ kričala na už takmer dvojročného syna Nicol. S Harrym nie sú svoji, u nich by to ani nepasovalo, ale synček ich spojil putom, ktorý žiadny sobáš nemôže prekonať.
„Konečne sme tu.“ vzdychla si Sarah a prisadla si k nám. Zayn hneď odišiel ku chalanom a svoju snúbenicu zveril do rúk nám, podľa nich, klebetným babám. Všetky sme sa zvítali jemnými objatiami, veď v mojom stave sa ledva pohnem, a začali pripravovať piknik.
„Už môžeme jesť.“ zakričala Nicol a Niall bol pri mne ako prvý. Nezmenil sa ani za tých 5 rokov, stále by len jedol a myslím, že malý Sam zdedil tento oteckov syndróm tiež. Spoločne sme strávili v parku ešte asi tri hodiny. Bolo leto a počasie v Anglicku bolo naozaj krásne. Slniečko svietilo a my sme sa hrali ne dekách len tak, v krátkych rukávoch. Nakoniec sme to všetko zbalili, rozlúčili sme sa ako sa patrí a každý išiel svojou cestou.
„Pomaly!“ kričala som na Sama, ktorý naháňal holubov a kričal na nich Kevin. Ach, tí strýkovia ho asi nenaučia nič dobré, pomyslela som, ale v duchu som ďakovala za takú skvelú rodinu a priateľov akými všetci isto sú.
„Zbožňujem tieto naše stretnutia.“ povedal Niall a ešte pevnejšie ma chytil za ruku. Len som sa na neho vďačne usmiala. Rozumeli sme si aj bez slov, tak to bolo vždy. Za našu druhú šancu ďakujem každý deň. Už si neviem predstaviť život bez Nialla a nášho syna. Každý deň vstávam s pocitom, že som tá najšťastnejšia žena na svete. Myslím, že aj Niall to cíti rovnako. Po tom, ako sa pred rokom rozhodli, že skupinu zrušia, veď už aj tak na ňu čas veľmi nemali, sa Nial venuje výlučne rodine a samozrejme mne. Prešiel na dráhu sólo speváka a na konte má už jeden vydaný album, ktorý v Anglicku, ale aj vo svete zožal veľký úspech. Rovnako aj chalani postúpili vo svojej kariére. Všetko bolo dokonalé a ja som si užívala moje najkrajšie obdobie. Z myšlienok ma vytrhol akýsi pán s diktafónom.
„Dobrý deň, pán a pani Horanovci, môžem vám položiť pár otázok?“ vyzeral byť milý, ale ja som novinárom v láske nemala.
„Prepáčte, ale naozaj sa ponáhľame.“ ospravedlnil nás Niall a ťahal ma preč.
„Bude to len pár otázok, prosím.“ dožadoval sa ten pán v okuliaroch.
„Zhrňte ich do jednej a možno sa dohodneme.“ Niall zjavne pristúpil na kompromis.
„Tak dobre.“ novinár sa odmlčal, ale po chvíle namieril diktafón priamo na mňa.
„Pani Sophia, ak by ste mohli povedať tri veci, tri úplne hocijaké veci alebo aj názvy, ktoré vám život zmenili alebo obohatili, čo by to bolo?“ skvelá otázka, pomyslela som. Otočila som sa na Nialla a stačil mi jeden pohľad do tých nádherných azúrových očí a vedela som čo povedať.
England, London, Love.“ vyslovila som ešte stále sa pozerajúc na Niallovu dokonalú tvár. On sa len usmial a aj keď som bola presvedčená, že novinár ostal mojou odpoveď prekvapený, my dvaja sme vedeli čo to pre nás znamená. Neradi spomíname na náš rozchod, ale presne tieto slová som vtedy označila za moje chyby. Teraz však viem, že to boli tie najlepšie veci, ktoré sa mi v živote stali. Novinár potichu poďakoval a so zmätenou tvárou odišiel. My sme rýchlymi krokmi dohnali nášho syna a pomaly kráčali domov, keď tu...
„Au..“ chytila som sa za brucho a ucítila som bolesť.
„Zlatko, čo sa stalo?“ Niall bol vystrašený viac než ja.
„Horan, m-myslím, že o chvíľu sa tvoj futbalový tím rozrastie o ďalšieho člena.“ usmiala som sa.
picnic time :)

oni :)

POĎAKOVANIA!
Naschvál som nedala žiaden predslov, čo je u mňa asi aj dosť čudné :D. Chcela by som sa vám, moje čitateľky, za všetko poďakovať!, hlavne za to, že ste ma svojimi komentármi dokopávali k ďalšiemu písaniu :). Chcem sa ale špeciálne poďakovať Laure :*, ktorá ako úplne prvá čítala ELL a viem, že jej reakcia bola asi taká že "wau! okamžite si založ blog" :D to sa však hneď nestalo :D a to ma vedie k ďalšej osobe, ktorej chcem strašne poďakovať, a tou je moja Klaudia :* zlatko, pašo môj, ďakujem :* za možnosť písať ešte na tvoj blog a potom sa pustiť do spoločného :*! Ďalej ďakujem mojej Mimi, Luss aj všetkých vám, ktoré ste mi písali komentáre, ktoré mi vždy vyčarovali úsmev na perách :). Ďakujem Timi, Moni, Nickie, Veroo, Sarita, Zuzka, Dominika, všetkým anonymkám a aj úplne každému. :*vaša Janii :*

10 komentárov:

  1. Aj MY ďakujeme TEBE a netrpezlivo čakáme na ďalšiu tvoju skvelú poviedku!!! :* S ELL sme prežili skvelé časy (mňa najviac Niall štval v poslednom čase, až som sa reálne na neho hnevala) :D
    Pokračuj, lebo máš talent!! :* :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Janii, my ďakujeme Tebe! ;-) Teda ja určite, pretože som sa aspoň nenudila a mala čo čítať... :-) Vždy som netrpezlivo chodila číhať na stránku, či už nie je nová časť... :D Epilóg (ako aj celá story ELL) sa ti podaril! :-) ♥ Som rada, že som túto story našla takou náhodou, lebo patrí medzi najlepšie aké som kedy čítala! ;-) ♥ A dúfam, že budeš písať ďalší príbeh, pretože fakt máš talent! :-) Ešte raz... ĎAKUJEM! :-)
    Iva :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. dakujem :-* je to nadhernem, cely ten epilog si nas tak napinala nanho ale stalo to za to :) krasa, nadhera, uzas, nemam proste slov .. cela poviedka bola dokonala :) uz sa neviem dockat novej

    OdpovedaťOdstrániť
  4. WOW, to bol taký krásny epilóg :) ja keď čítam niečo od teba som ako zhypnotoizovaná a nemôžem prestať čítať :) bolo to dokonalé ako celá ELL :) a na konci ako si vystihla ten význam slov England, London, Love človek by povedal, že si to mala premyslené od začiatku :)(btw mala si??:) ) a tie ich rodinky :) a detičky :) ach mám rada, keď sa príbehy končia takto :) dokonca si tam dala aj Larryho :) btw ty vždy do svojich príbehov vymyslíš postavám také skvelé mená :) inak aj ja ti musím poďakovať, lebo si mi vždy vylepšila náladu, neskutočne dobre sa mi to čítalo :) teším sa na ďalší príbeh a dúfam, že aj na nejaké jednodielovky ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Janii, zlatko, já nemám slov! Slzy v očích a husí kůže! :) Bože, to je nádhernej epilog ♥ Jména dětiček, tým Horanů a to všechno.. úžas ♥My děkujeme TOBĚ, že si naše životy, sice jen imaginárně a na chvilku, obohatila o jednu krásnou povídku s příběhem života..nelituju toho, že jsem se do toho začetla, fakt se to vyplatilo! :) ELL se ti náramně povedla, tak doufám, že tvůj talent vložíš do další povídky, na kterou určitě všichni netrpělivě čekáme! :) Máš můj obdiv :*

    OdpovedaťOdstrániť
  6. WAU!!.. krásny koniec.. ja nemám ani slov... tie ich detičky a celá Horanovic rodinka.. och proste krásne... a to poĎakovanie nemalo chybu.. celé som si to prečítala si ešte desať krát a myslím že budem.. celá táto poviedka bola skvelá a som rada že som tzento blog navštívila a ptm navštevovala..:) vy obidve ste moje vzory v písaní :) Ďakujem že píšete obidve takéto príbehy :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Pašo neviem ako začať :) V prvom rade sa ti chcem poďakovať za to že som sa mohla objaviťv tomto skvelomm príbehu a ďalej ti chcem poďakovať za to, že som si mohla občasne prečítať niektoré časti vopred pretože som bola strašne nedočkavá. Budem sa tešiť na tvoj ďalší príbeh a verím, že bude ešte omnoho lepší ako tento ....aj keď to už asi nejde :) ..... with best regards yours

    ♥♥ MIMI ♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
  8. krasná :*...nemám slov :O :O...celé je to krásne :)...či už táto časť, alebo celý príbeh proste úžas :* ♥
    ...som veľmi rada, že som našla takýto suprový blog a tak našla aj priateľov (síce virtuálnych ale predsa :D)...aj keď som nekomentovala každú časť (sorry darling :*)..snažila som sa ...tak aspoň niektoré, ale určite toto celé bolo paradné.Vždy som si to predstavovala a tak to bolo oveľa lepšie...jednoducho B-E-A-U-T-I-F-U-L ♥♥♥
    *Veroo*

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Krásna poviedka máš talent :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Po douhé, dlouhé době jsem se uráčila se dokopat k přečtení ELL, a jsem za to ráda, protože..Táto povídka je tak úžasná :) Neměla jsem slov, i když mi to přišlo takový to, samí mazlení apod., ale potom ke konci ten zvrat..že páni! :) A teď jsem šťastná, že to neskončilo Sad-endem, tak jako GW :)
    Mám ráda ty nereálné štastné konce, ale samozřejmě i ty smutné mají něco do sebe :)
    Děkuji ti, za to, že tak krásně píšeš..A mrzí mě, že už nic nepíšeš/nepřidáváš na blog..Píšeš fakt úžasně a potěšilo by, kdyby si zase něco napsala, alespoň nějakou jednodílovku :)

    OdpovedaťOdstrániť