God's wings 28th

nová časť :) dobre sa mi písala, dúfam, že sa bude aj dobre čítať :) za príp. gram. chyby sa ospravedlňujem :)...Janii

„Naozaj si nemusel ísť.“ snažila som sa ho presvedčiť ešte posledný krát.

„Už si mi to sľúbila a...už mi to nemôžeš zakázať ako naposledy. Dnes ťa v tom nenechám samú. Ide predsa viac o mňa ako o teba.“ stisol mi ruku a naznačil, aby som už konečne zazvonila. Dvere, ktoré mali viesť do srdca môjho domova sa o pár sekúnd otvorili a v nich stála moja prekvapená mama.

„Ahoj.“ pozdravila som ju. Len na sucho preglgla, ale viac ako mňa si všímala Harryho. „Môžeme ísť ďalej? Máme pre teba prekvapenie.“ v rukách som držala malú klientku, v ktorej sa ukrývalo drobné Božie dielo. Mama vždy túžila po mačiatku alebo nejakom inom domácom zvieratku. Vravela však aj to, že nemá čas starať sa oň, keďže má dve deti. Teraz, keď už má iba jedno, ak nerátame ocka, ktorý je dieťaťom furt, má čas a môže sa naplno venovať Piškótovi.

„Dobrý večer.“ pozdravil ju rovnako Harry a vyčaril ten okúzľujúci úsmev, pod ktorým sa všetky fanúšičky vrátane mňa topíme, ale s mojou mamou to ani nepohlo. Vďaka Bohu, že sa za ňou objavil ocko.

„Och Emma.“ usmial sa, prešiel bližšie a hneď ma objal. „Harry.“ usmial sa a potrasením ruky sa zvítal aj s Harrym. „Poďte predsa ďalej, nebudete tu stáť ako cudzí.“ zasmial sa a pozval nás dnu. Mama odišla do kuchyne a ja s Harrym sme sa v predsieni vyzuli a ja som si vyzliekla tenkú mikinu, keďže v dome bolo teplo.

„Priniesli sme darček.“ usmiala som sa a pozdvihla malú klientku, v ktorej sa ako na rozkaz ozvalo slabé mňauknutie.

„To nie.“ zasmial sa otec a uviedol nás do obývačky. Cítila som sa akoby som bola úplne v cudzom dome a nie doma. Aj keď domovom ostane navždy Manchester. „Tak, ako sa máte?“ pýtal sa ocko už v obývačke. „A ty Harry? Počul som, že vaša kapela je viac než slávna, vlastne...“ otočil sa nabok a na malom konferenčnom stolíku začal niečo hľadať. „Aj som čítal.“ zasmial sa a hodil pred nás časopis, kde na titulke nebol nikto iný ako Harry so všetkými s chlapcami. Len som sa usmiala a Harryho pohladila po stehne. V tom však k nám vrazila mama, a tak som ruku rýchlo schovala.

„Ehm...a kde je Matt?“ opýtala som sa na brata.

„Má futbalový tréning.“ odvrkla mama.

„Možno sa ako škola konečne dostanú na olympiádu základných škôl, a tak cvičia ako o dušu.“ doplnil ju ocko s pohľadom plný hrdosti a lásky.

„Je čas na darček.“ usmiala som sa a zohla sa po klietku, ktorá ležala na zemi. „Mami, viem, že si po tom vždy túžila a vlastne teraz spravíš aj dobrý skutok...budeš záchranca.“ malé dvierka som pomaličky otvorila a s úžasom čakala, kedy sa ten malý tvor odhodlá a ukáže sa nám. No, malý ako malý, piškót bol dosť...povedzme bacuľatý. Netrvalo to dlho a po chvíli jeho malé chlpaté nožičky pocítili hebkosť koberca. Hneď sa povystieral.

 Harry ho s úsmevom sledoval, ale ja som sledovala reakcie mojej mamy. Ako náhle ho však uvidela, jej očká sa rozšírili a zaplnili radosťou. Je šťastná.

„J-ja nemám čo povedať...Emma.“ hneď sa zohla a ryšavého kocúrika si zobrala do rúk.

„Volá sa Piškót a je to dosť rozmaznaný kocúr.“ zasmial sa Harry. Mama si ho však nevšímala. Bolelo ma to, to akým spôsobom ho ignoruje a tvárila sa, že tu nie je, že neexistuje a že v mojom živote nehrá takú veľkú rolu ako v skutočnosti má. Bola som šťastná pre tento okamih, ale zároveň nešťastná pre celú situáciu.

„A nebude nikomu chýbať?“ opýtala sa hladkajúc jeho hebkú ryšavú srsť.

„Ak by ste sa ho neujali, utratili by ho. V útulku nemajú miesto a takého veľkého kocúra si už asi nikto neadoptuje. Väčšinou sú žiadané mačiatka a nie 'odchovanci'.“ vysvetlil jej Harry. Silno som ho stisla za ruku a keď sa naše pohľady stretli len som letmo prikývla, aby som mu dala najavo, že všetko je v poriadku a nemusí sa báť.

„Tak v tom prípade.“ začala mama a Piškóta vyzdvihla do výšav. „Vitaj v rodine.“ zasmiala sa, ale hneď si ho opäť pritúlila a my sme sa všetci zasmiali. „Idem ti nájsť misku.“ vyrapotala a stratila sa v kuchyni. Moja šanca.

„Chlapi, trochu vás nechám. Preberte nové športové novinky a...veď viete.“ zasmiala som sa, Harrymu prehrabla vo vlasoch a išla za mamou.

„Mami?“ ozvala som sa, keď som vošla do kuchyne. Akurát hľadala v linke nejakú nádobu, do ktorej by tomu hladošovi mohla dať aspoň vodu, keďže granule ešte nemáme. Otočila sa a spýtavo sa na mňa pozrela. Toto, ten jej prístup 'a lá nič' ma mrzel najviac. „Zmenilo sa niečo?“ položila som jednoduchú, ale pritom dosť ťažkú otázku.

„Akceptovať ho budem, ale stále si myslím svoje. Nezmeníš to Emma, viem, že nie je pre teba ten pravý. Ani pre chodenie a tobôž nie pre hlbší vzťah.“ jej slová ma ranili ako tisíc nožov prebodávajúcich moje srdce a slzy v očiach doslova štípali. „Robíš chybu, ale ja sa na to môžem len pozerať.“ vzdychla si.

„Sedí len pár metrov od teba, mami. Je to ten najlepší človek akého poznám, prečo mu nedáš šancu?“ snažila som sa.

„Pretože mi zobral dcéru, preto! Len kvôli tomu tupc...len kvôli nemu si nás opustila. Opustila si rodinu.“ stále to nechápe.

„Ja som vás nikdy neopustila, len som sa posunula ďalej.“ prešla som k nej a chytila ju za ruku. „Stále som tvoja dcéra a vždy ňou budem, či budem s Harrym alebo nie.“ ruku som jej jemne stisla.

„Ublíži ti a ja sa budem len pozerať ako budeš trpieť, ale teraz, keď ti radím, aby si to ukončila skôr, nenávidíš ma. Jeho vidíš ako ideál, ako niečo čo som ti vždy zakazovala. Emma, ja som chcela len, aby si bola šťastná, ale tento chlapec to úsilie...všetko to zničí.“ slzy sa mi predrali na povrch.

„Tak veľmi ťa ľúbim mami, ale toto neznesiem počúvať. Ty, len ty si vždy tvrdila, že treba ľuďom dať šancu, ale jednému človeku, na ktorom mi tak veľmi záleží a ktorého ľúbim z celého srdca nedovolíš, aby si ťa získal. Nedáš mu šancu.“ chrbtom ruky som si zotrela slzy zanechávajúce slané kanáliky na mojich lícach a bez povšimnutia sa vrátila do obývačky, kde sa Harry s ockom rozprávali.

 „Mali by sme ísť.“ usmiala som sa, ale ako náhle sa mi Harry pozrel do očí, vedel čo sa stalo.

„Tak skoro? Nepočkáte na Matta?“ nechápal ocko.

„Je čas ísť.“ pokrčila som ramenami. Harry sa rozlúčil s ockom, ja som ho pevne objala a pobozkala ho na líce

„Ona to pochopí.“ pošepkal mi ocko, pohladil ma po líci a odprevadil nás s Harrym až k jeho autu. Vonku začalo poprchávať, tak sme sa tam dlho nezdržiavali. Ešte posledné slabé objatie a zmizli sme v tme, ktorú husté dažďové oblaky donútili spadnúť a pohltiť tým celý Londýn.

„Čo sa stalo?“ Harry ma jemne hladil po stehne, ale pozeral sa na vozovku, ktorá bola slabo osvetlená.

„Radšej to nechajme tak. Treba tomu čas, aj keď ja už nedúfam.“ vzdychla som si. Počasie malo asi rovnakú náladu ako ja, keďže sa pustil veľkú dážď. Harry jazdil pomaly, vlastne on zastal. Áno, zaparkoval na kraji vozovky a vypol motor.

„Viem, čo ti vyčarí úsmev na tvár.“ žmurkol.

„Tak to si ani netrúfnem hádať.“ chcela som sa usmievať, ale tá ťažoba na srdci mi to proste nedala. Harry nič nepovedal. Rýchlo vystúpil a bezhlavo skočil do dažďa. Len som na neho nechápavo hľadela. Rýchlo obišiel kapotu auta a keď otvoril moje dvere, prešiel mnou mráz. Vonku nebolo najteplejšie, ale to nebol ten dôvod. Niečo som tušila. Doslova ma vytiahol z auta, pričom som pristála v jeho náručí. V sekunde som bola celá mokrá. Dážď si našiel aj tú najmenšiu časť môjho tela, ktorá ešte nebola mokrá, ale mala byť. Harry hlasno zabuchol dvere na strane spolujazdca, chytil ma za ruku a niekam viedol. Nepýtala som sa, nechcela som. Kvapky mi stekali po šatách, vlasoch, vlastne po všetkom. Cítila som sa voľná, akoby všetky problémy stekali s nimi a padali na zem, kde sa vysušia a jednoducho sa na ne zabudne. Raz a navždy. Harry ma ťahal stále rovno a zastal až pod pouličnou lampu, ktorá nás osvecovala. Postavil si ma naproti. Jemne ma hladil po kontúrach líca a bruškami prstov prešiel až na kľúčnu kosť, ktorá bola vďaka premočenému tričku, keďže mikina ostala v aute, odhalená.

„Ľúbim ťa.“ zvolal, aby som to cez kvapky, ktoré drsne narážali na všetky povrchy, počula. Ani som mu nestihla povedať, ako veľmi ho ľúbim ja, už si ma za pás pritiahol bližšie k sebe a spojil naše pery.

 Dážď nám obom lemoval telá, dopadal na odhalené časti, ale aj keď bol chladný, ja som horela. Harrymu som sa doslova topila v náručí. Ruky som mu obmotala okolo krku a prsty zaplietla do vlasov na temene. On ma jednou rukou držal za pás a druhou ešte stále hladil líce a prechádzal na uško. Striaslo ma, keď mi chladnou rukou nadvihol lem trička a dotkol sa odhalenej pokožky. Sústreďovala som sa však viac na bozky. Sladko som sa mu pohrávala s jazykom, láskala ho, ale zároveň pociťovala ten najlepší pocit. Harry prešiel druhou rukou z môjho líca, hladil mi chrbát a zastal na zadočku, ktorý následne pevne chytil a odmietal pustiť. Zasmiala som sa a tým prerušila tento vzácny okamih.

„Vždy som to chcel zažiť.“ šepol. Len som sa na neho nechápavo pozrela. „Bozk v daždi s dievčaťom, ktoré ľúbim viac ako svoj život.“ vydýchol a znovu sa mi prisal na pery.

O pár dní neskôr

„Tak je to tu.“ vpálil k nám do ateliéru Josh aj s fotkami v rukách. „Je to lepšie ako som očakával.“ doslova jasal.

„Charlotte, Lola, odviedli ste naozaj veľmi dobrú prácu.“ mojim dvom 'kolegyniam', ktoré už mali čo-to z modelingovej brandže 'odžité', podal fascikel s fotografiami, ale mňa si akoby ani nevšímal. Asi naozaj nemám predpoklady na modeling...veď som to len skúsila.

„Emma.“ otočil sa zrazu na mňa. „Nezmýlil som sa.“ usmial sa a podal mi fascikel s mojimi fotografiami. So zatajeným dychom som ho otvorila. Uvidela som veľa fotiek, veľa krásnych fotiek, ale jediné čo ma mrzelo, že Harry nemôže byť teraz so mnou. Pri fotení mi tak pomohol...

„Neboj zvládneš to.“ vravel mi, keď sme cestovali na 'pľac'. „Budeš úžasná.“ rýchlo ma pobozkal do vlasov a ďalej sa venoval šoférovaniu.

„Tak Emma, ideš rovno na líčenie, potom do šatne a až nakoniec samotné doplnky.“ vychŕlil na mňa Josh hneď z príchodu. Keďže ostatné modelky boli už na mieste, musela som si pohnúť. Poslúchla som ho na slovo a dala sa na premenu z káčatku na...možno labuť.

„Vyzeráš úžasne...teda to ty vždy, ale dnes...wau.“ zvítal ma Harry, keď som bola hotová. Ja som sa zoznámila s ostatnými dievčatami, teda s dvomi, Charlotte a Lola, ktoré vyzerali milo. Rozprávali sme sa a zistila som, že nie sú nejaké namyslené slečinky, čo by človek aj očakával, ale sú to dve obyčajné a naozaj príjemné mladé slečny. Aj keď Lola, tá bola trošku komplikovanejšia.

„Dobre Emma, je čas na teba.“ povedal Josi po asi  hodine sedenia v Harryho lone, ktorý lačne, aj keď si myslel, že som to nevidela, pozeral na dve moje 'kolegyne'. To si vyriešime neskôr...

„Wish me luck.“ usmiala som sa. Namiesto zdvorilostnej formy ma sladko pobozkal. Zrazu som sa cítila ťažká a nebyť jeho záchrany, ostanem na zemi.

„No pohyb, pohyb, lebo Harryho nechám odviesť.“ smial sa Josh. Zaujala som svoje miesto a so stálym Harryho pohľadom, ktorý by som cítil aj cez niekoľko vrstiev šiat alebo make-upu som sa zahrala na modelku. Alebo sa na ňu zmenila?

„Toto je moja obľúbená.“Josh ukázala na jednu z mojich fotiek. Nedívam sa priamo do objektívu. Viem, že svoj pohľad upriamujem na Harryho sediaceho len  pár metrov za Joshom, ktorý fotil. „Ten tvoj pohľad.“ dodal Josh. Sledovala som Harryho, preto som v očiach mala lásku a nie strach.

 „Čo to pre nás znamená?“ prerušila nás Lola, ktorá prehodenou nohou cez nohu nervózne pokyvovala sprava doľava. Jej sýto ružové ihličky v tomto pohybe naháňali strach.

„No...“ Josh sa lepšie usadil. „Pre tento kontrakt, samozrejme po súhlase so všetkými zúčastnenými, vyberáme práve Emmu. Musíte uznať, že jej fotky sú naozaj skvelé a nová tvár bude ľudí fascinovať.“ srdce mi búšilo ako nabité, ale stále som si akosi neuvedomovala čo sa deje. Myslela som, že budem raz v jednom časopise, možno si ma ani nikto nevšimne, ale keď mi Josh povedal, že budem na každom billboarde v meste a vlastne všade, kde sa bude dať, len som nasucho preglgla.

„Gratulujem.“ objala ma Charlotte, keď som čakala pred budovou na Harryho, ktorý mal po nás prísť.

„Ďakujem.“ usmiala som sa.

„Šťastie začiatočníka.“ ozvalo sa za nami s ohlušujúcim klopkaním. Samozrejme to bola Lola. Krátka minisukňa jej vybiehala ešte vyššia, ale musím priznať, jej dlhé nohy vyzerali fenomenálne.

„Mám ťa zviesť?“ opýtala sa Charlotte.

„Nie, Harry by tu mal byť čím najsk..áá už je tu.“ ukázala som na bieleho 'tátoša', ktorého akurát zaparkoval pri chodníku. V aute však nebol sám. Na sedadle spolujazdca sa škeril Niall a vzadu sedela rovnako vysmiata Michelle.

„Nie je to...Horan?!“ zvýskla Lola. Mňa s Michelle len tak myklo. Len som prikývla a sledovala jej reakciu. Okamžite sa začala upravovať. Minisukňu si decentne potiahla nižšie, aj keď to veľa nezmenilo, prsia si vytiahla vyššie a husté vlasy prečesala na bok. Chalani spolu s Michelle vystúpili z auta a mierili ku mne. Charlotte medzi tým odišla, a tak som ostala len s Lolou.

„Tak čo?“ pribehla ku mne Michelle.

„Ehm...“ zatvárila som sa smutne, na čo sa Harry zamračil. „Mám to.“ zvýskla som a všetci ma objali.

„Som Lola.“ vyrušila naše objatie dlhonohá brunetka a vytiahla k sebe Niallera. „Som veľká fanúšička.“ zoširoka sa usmiala a ja som len pokrútila hlavou. To bolo však nič s porovnaním s Michelliným výrazom.

nová časť? 14+ komentov :) ako vždy..Janii