God's wings 30th

prepáčte, že tak neskoro :/ kto ešte nečítal moju jednodielovku 'Vampire Game' (klik sem!) tak šup-šup a ja už vám len prajem príjemné čítanie a pekný zvyšok nedele :)...Janii

Niall

„Tak, toto je ten híík, známy dom chlapcov híík, z One Direction?“ pýtala sa ma Lola, snažiac držať akú takú rovnováhu. Pri jej stupni opitosti a topánkach s poriadnym opätkom, to bola riadna výzva.

„Nie, Lola. Toto je kostol.“ zasmial som sa, keďže sme ešte stále boli v centre Londýna. Harry s dievčatami odišiel a ja som sa mohol len smutne pozerať na zdesenie v Michellinej tvári. Kedy to dievča pochopí, že mi na nej záleží viac, akoby malo? Je taká chladná.

„Vy híík, bývate v kostole, híík?“ rozosmiala sa na celé hrdlo a ja som sa len otáčal a snažil zistiť, či nás niekto nevidí. Naozaj ťažko by sa táto situácia vysvetľovala.

 „Nie, nebývame.“ len som odvrkol a chcel nájsť riešenie. To, že toto dievča po mne ide, bolo viac než zjavné, ale ja som s ňou mal len jeden plán. Odprevadiť ju domov a to čím skôr. „Kde bývaš?“ spýtal som sa.

„Chceš ísť híík, ku mne?“ očká sa jej rozžiarili. Asi si myslí, že u nej sa niečo stane. Nialler, drž sa toho!

„Ehm, a čo iného si myslíš.“ jej hra, ale moje pravidlá. Ťarbavým krokom prišla ku mne a zakvačila sa mi okolo krku. Ťahalo z nej ako z fľašky omočenej v popolníku, fuj!

„Si taký híík, sladký.“ zavrela oči a s našpúlenými perami mierila ku mne. Našťastie som sa stihol uhnúť, a tak jej 'sladký' bozk skončil na mojom líci. Thank God!

„Asi by sme už mali ísť...dračica.“ zasmial som sa. Mali sme šťastie, okolo išiel taxík, ktorý som stopol.

„Dobrý večer, kam to b...Niall Horan?“ šofér na mňa prekvapene zízal. Len toto mi chýbalo. Nejaká upišťaná 'fanúšička'. Lola ma však zachránila a s pomocou citoslovce 'híík' nadiktovala svoju adresu. Obaja sme sa usadili na zadnom sedadle. Chcel som si oddýchnuť a dúfal som, že Lola možno  'zalomí', ale opak bol pravdou. Natiahla sa a za krk si ma k sebe opäť pritiahla.

 Musel som vynaložiť všetky sily, aby ma nepobozkala. Predsa, bola naozaj krásna a ja som chlap(ec), ale..proste ma nepriťahovala. Ja som chcel inú. Krkolomne som sa jej vymotal z náručia.

„Necháme si to na neskôr.“ nahovoril som jej a keď sa spokojne usadila a potichu driemala, bol som len rád.

„Dali by ste mi podpis.“ zrazu ma z ticha vyrušil taxikár, ktorý ma sledoval v zrkadle. „Moja dcéra je vaša veľká fanúšička, prosím.“ bez toho, aby sa otočil a prestal sledovať vozovku, mi podal malý kúsok papiera aj s perom. Zobral som ho a pero chytil do ľavej ruky.

„Ako sa volá?“ opýtal som sa potichu, aby sa Lola náhodou nezobudila.

„Michelle.“ povedal mi taxikár sledujúc cestu. Zoširoka som sa usmial a mysliac na 'moju' Michelle začal písať.

 „For most beautiful person in the wolrd. Never forget that you are amazing Michelle. Lots of Love Nialler.“

„Tak poď kočka.“ ťahal som Lolu k jej domu.

„Už sme tu?“ vravela z polospánku.

„Kde máš kľúče?“ namiesto odpovede mi podala len kabelku. Začal som v nej pátrať ako 'detektív' a zároveň preklínal fakt, že ženy mávajú v kabelkách milióny vecí. Nakoniec sa mi kľúče podarilo nájsť. Otvoril som dvere a asi aj s 'nadpozemskými' pomocami, doviedol Lolu do domu. Išiel som rovno a snažil sa nájsť obývačku. Dom bol podobný ako ten náš, takže som mal šťastie. Opatrne som ju položil na gauč.

„Hmm, predohra?“ povedala so zavretými očami.

„Len spi.“ pohladil som ju po vlasoch, zakryl dekou, ktorá ležala obďaleč a potichu sa vytratil z bytu. Stihol som jej ešte na malý papierik napísať odkaz.

 „You are a very nice person, but I love someone else. Niall“

„To je dosť! Kde si bol?“ prepadol ma vo dverách rozospatý Harry. To je tak, keď si človek zabudne kľúče a musí v noci zvoniť.

„Ach, ešte aj ty.“ len som pokrútil hlavou a bez zbytočných vysvetľovaní si to namieril rovno do svojej izby. Spadol som do perín a v momente som bol 'tuhý'.

Na druhý deň

 
„Idem po Emmu, vieš čo to znamená?“ vtrhol mi do izby Harry a vôbec ho netrápilo, že som mal 'svoju chvíľku'. No dobre, jedol som keksík, ale bolo to Oreo. Chápete, nie?

„Máme sa všetci vypakovať, že?“ pýtal som sa, aj keď odpoveď som poznal.

„Aj to, ale keďže Emma bude so mnou, Michelle bude u nich doma sama.“ nadvihol obočie.

„A?“ nechápal som.

„Bože Nialler, ty si tupec.“ zasmial sa Harry. „Choď za ňou a konečne jej povedz čo cítiš. Už nás to nikoho nebaví. Jeden z vás sa už musí konečne pohnúť a bolo by fajn, keby si to bol ty.“ pokrútil hlavou a odišiel. V hlave sa mi hneď zrodil plán, ktorý som musel do najmenších detailov premyslieť. Bude to chcieť romantiku, a kto je v tom najlepší? Rýchlo som vybehol na chodbu.

„Liaaaam!“ zakričal som z plného hrdla a čakal kým sa ozve.

Michelle

„... Niallera máš na predvoľbe 2 ako viem. Obľúbené číslo.“ žmurkla na mňa Emma, keď sa obúvala do vysokých čiernych ihličiek na romantickú večeru s Harroldom.

„Už padaj.“ radšej som ju vyhnala a zavrela za ňou dvere. Keďže v byte bol 'ohromný poriadok', do rúk som radšej chytila prachovku a začala upratovať.

Vonku už bolo naozaj šero a ja som v roztrhanom tričku, s drdolom v ruke a s miskou popcornu zakotvila na gauči a pustila telku. Prepínala som kanály a keď som usúdila, že tam asi nič dobré, pre mňa dobré, nenájdem, natiahla som sa za DVD-éčkami. Ako náhle som sa však postavila, začula som hrať akúsi hudbu. Poobzerala som sa po mobile, ale ten som mala pri sebe. Čo do čerta? Hudba sa niesla od dverí. Misku som položila na malý stolík pri gauči a s mobilom v ruke, pre prípad pomoci, som sa dala na 'obhliadku'. Pomaly som kráčala ku dverám a cez 'kukátko' som nazrela vonku.

Stál ta Nialler s gitarou v ruke. Usmiala som sa od ucha k uchu a v tej chvíli ma napadla len jedna vec. V rýchlosti som napísala krátku sms Emme a mobil hodila na gauč. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila dvere. Niall na mňa úpenlivo pozeral a k hre na gitare pridal aj anjelsky spev.

 „You'll never love yourself
Half as much as I love you.
You'll never treat yourself right darlin'
But I want you to.
If I let you know
I'm here ..... for you
Maybe you'll love yourself like I love you
Oh..“ spieval svoj part z pesničky 'Little Things', ktorú som poznala už spamäti. A nie len slová, ale aj akordy, ktoré hral. Možno to znie ako klišé, ale mne sa do očí skutočne hrnuli slzy. Bol to neopísateľný pocit. Ruky mi zmeraveli, v hrdle vyschlo, spotené dlane a tlčúce srdce. Na mňa sa usmieval ten najdokonalejší chlapec zo všetkých a ja som nevydala ani hláska.

„M-môžem ďalej?“ prerušil to hrozné ticho Niall.

„Jasné, prepáč.“ sklonila som zrak a pustila ho ďalej. „Vieš, chcela som len..“

„Nie Michelle, teraz ja.“ usmial sa, gitaru položil na zem a chytil ma za ruky. „Som pako, že som ti to nepovedal už dávno. Páčiš sa mi, naozaj sa mi páčiš. Si vtipná, krásna, úžasná. Uvedomil som si to už dávno, vlastne hneď ako sme spolu trávili viacej času. Čo keby sme...“ očká mu žiarili ako dieťaťu na Štedrý deň a ja som na tom isto nebola inak. Žiaľ, stále som v sebe mala ten pocit, že on bude len ďalší kto mi ublíži a bála som sa.

„Bojím sa.“ šepla som. „Nechcem stratiť priateľa.“

„Nestratíš, sľubujem.“ pohladil ma po líci.

„Nedáš si čaj?“ vedela som čo príde a keďže som nebola pripravená, radšej som sa zmenila plány.

„Dve kocky cukru, ďakujem.“ usmial sa. Už ma poznal a vedel, že sa necítim vo svojej koži. Rýchlo som prebehla do kuchyne a dala variť vodu. Dlane som mala ešte stále spotené a nemohla som uveriť. Práve mi Niall Horan vyznal lásku? Naozaj? Uštipnite ma niekto, lebo neverím, že to nie je iba sen. Z poličky som vytiahla dva farebné hrnčeky a do každého dala sáčok jahodového čaju. Do Niallovho som hodila dve kocky cukru, presne tak ako chcel. Ja si čaj nesladím, takže som už len čakala, kedy mi kanvica dá najavo, že voda je vriaca. Pri tom všetkom, som ešte aj stíhala 'špehovať' Nialla. Sedel na gauči a potajomky zobkal z môjho popcornu.

 „Ja ťa vidím.“ hlesla som. V rýchlosti sa na mňa otočil a keď videl môj zázer radšej zvyšný popcorn, ktorý si schovával v dlani vrátil naspäť do misky. „Veď preto.“ zasmiala som sa a zaliala nám čaj. S hrnčekmi som prešla k nemu.

„Ďakujem.“ usmial sa, keď som oba položila pred neho.

„Bacha, páli to.“ zasmiala som sa.

„Čo si pozerala?“ opýtal sa po chvíľke ticha.

„Práveže nič, chcela som, ale vyrušil si ma.“ povedala som pravdu.

„Dáme horor?“ nadvihol obočie.

„Nebojíš sa?“ doberala som si ho.

„Mal by som sa?“ takže hra Nialler?

„No neviem. Vy v Írsku ste že vraj dosť veľkí strachoprdi.“ tvárila som sa vážne, aj keď mi kútikmi úst doslova trhalo.

„A to kto povedal?“ narovnal sa.

„Vraví sa.“ zasmiala som sa. Vyslúžila som si jeden nepekný pohľad a s rukami zdvihnutými na znak obrany som radšej 'odcupitala' do svojej izby. Hľadala som nový horor, ktorý som si len predvčerom požičala a niekde som ho založila. Prehľadala som všetky poličky.

„Neviem ho...“ chcela som dopovedať, ale prerušili ma Niallove pery, ktoré ma sladko bozkávali. Chytila som za rameno a on ma šikovne oprel o stenu hneď vedľa dverí.

Prsty som si zaplietla do jeho vlasov na temene a užívala si jeho bozky. Koľkokrát som do noci snívala o tom, aké by to bolo a teraz, keď to som to zažívala, nevedela som uveriť. Bolo to stonásobne lepšie a dokonalejšie ako som dúfala. Hebkými perami lemoval tie moje a ja som sa len nevládne, otupená ním, opierala o stenu a nebyť jeho pevného zovretia, už by som bola dávno na zemi.  Keďže pľúca potrebovali nádych, museli sme sa od sebe na chvíľu odtrhnúť.

„O tomto som sníval.“ prstami mi jemne prešiel po kontúrach líca.

 „Môžem s určitosťou povedať, že naše priateľstvo je v háji.“ zasmiala som sa.

„Zase až taký blízki sme si neboli.“ dodal Nialler a môj smiech umlčal ďalším bozkom. Mal pravdu, boli sme priatelia, ale zase kamarátstvo na život a na smrť to nebolo. Boli sme viac menje priatelia s výhodami, aj keď našou výhodou nebol sex, ale doučovanie v rôznych oblastiach života. Moja hra na gitare je viac než výborná a ako tak pozerám, aj jeho balenie dievčat sa zlepšilo, v duchu som sa zasmiala, ale rýchlo sa vrátila do prítomnosti. Niall mi šikovne jazykom vkĺzol do úst a vyhľadal si ten môj. Sladko ho láskal a ja som sa prehýnala rozkošou. Za ramená som si ho pritiahla bližšie k sebe a ona ma pevne držal za boky. Zrazu ma rýchlo nadvihol a ešte viac pritlačil k stene. Nohy som si obmotala okolo jeho pásu a držala sa ho ako 'kliešť'. Takto, spoločne poprepletaní, sme sa posunuli k mojej posteli. O pár sekúnd som už ležala hlboko v perinách a skláňajúci sa Niall mi pusinkoval celú tvár. Užívala som si to, ako najviac to išlo. Prstami pravej ruky mi nadvihol lem vypratého trička a pohladil ma po horúcej pokožke. Obaja sme mysleli na to isté. Trošku si ten začiatok okoreniť.

Tričko som už mala vyhrnuté a Niall mi akurát bozkával brucho, keď nás vyrušil zvonček na dverách. Zľakla som sa a nechtiac sme sa s Niallom buchli hlavami. Zasmiali sme sa, ale obaja sme boli sklamaní.

„Kto teraz otravuje?“ šomrala som si popod nos, keď som kráčala ku dverám. Cestou som si napravila strapatý drdol a zostra otvorila dvere. Za nimi nestál nikto. Na zemi ležala len biela obálka. Zdvihla som ju a kráčala naspäť do izby za Niallom.

„Omyl?“ zdvihol svoj pohľad na mňa.

„Neviem, našla som toto.“ ukázala som mu obálku. Sadla som si k nemu na posteľ a otvorila ju. Ten mráz, ktorý som cítila, keď som čítala úhľadné čierne písmená vytvárajúce tú hrôzu, by som nepriala nikomu. Toto sa nesmie stať!

nová časť? 14+ komentov, už vážne bude skôr, sľubujem :)..Janii