God's wings 32nd

prepáčte za ten koniec, ale...tak to má byť...pekné čítanie, Janii :)

 

„Zlatko, ak sa na to necítiš, nemusíme tam ísť.“ vravel mi Harry, keď som si balila posledné veci.

„Je to moja práca, Harry...a ty si tam ideš po ceny, nie?“ usmiala som sa na neho.

„Ak vyhráme.“ pokrčil ramenami.

„Ak?“ pokrútila som hlavou. „Pri vás nemá nikto iný ani len šancu.“ zasmiala som sa a prešla k nemu. Sedel na posteli a hypnotizoval ma pohľadom.

„Všetko bude v poriadku, sľubujem.“ ruky mi skryl do svojich dlaní a palcami mi hladil hebkú pokožku.

„Nebojím sa. Mám predsa teba a vôbec...čo sa má stať, stane sa, nie?“

„Nič sa nestane.“ upokojil ma a stiahol si ma na kolená. „Ochránim si ťa.“ tvár si zaboril do mojich čerstvo umytých a ešte stále mokrých vlasov.

„Ľúbim ťa.“ šepla som. Zdvihol hlavu, najprv sa mi vpíjal do očí, ale nakoniec ma sladko pobozkal. Prehodil si ma na posteľ a stále vášnivo bozkával. Prsty som si zaplietla do jeho brčiek na temene a nakrúcala som si ich na prsty. Bože, ochraňuj jeho.

„Josh ma bude čakať na letisku v Amerike.“ povedala som Harrymu na ceste na naše, londýnske letisko.

„Takže, hneď mi ťa ukradne?“ zosmutnel.

„Žiaľ áno. Fotenie sa presunulo, takže ma potrebujú už dnes, ale to je dobre nie? Zajtra môžem ísť na odovzdávanie cien s tebou..teda ak chceš.“ sklopila som pohľad. Harry ma silno chytil za ruku a donútil, aby som sa na neho pozrela.

„Bez teba by to nebolo ono.“ usmial sa. Zvyšok cesty sme boli ticho, každý mal plno vlastných myšlienok. Ja som musela stále myslieť na ten list. Harry mi dal prečítať aj ten prvý. Musím však priznať, že tento druhý bol ešte hrozivejší. Vyhrážať sa niekomu len preto, že niekoho miluje alebo pracuje ako modelka, je viac než hrozné. Plač sa mi zdal v tej chvíli ako najlepší variant, aj keď nevyriešil vôbec nič. Harry bol pri mne celú noc a upokojoval ma. Bol taký zlatý. Milujem ho každým dňom viac a viac a včera ma presvedčil, že pri mne bude stáť v každej situácii.

Po príchode na letisko nás čakal obrovský dav fanúšikov. Nahodila som široký úsmev, aj keď som bola unavená a spolu s Harrym som pár ľuďom spravila radosť fotkou alebo podpisom. Išla s nami aj Pezz, ktorá robila to isté spolu so Zaynom. El a Dan sa k nám pripoja iba zajtra, pretože mali ešte nejaké povinnosti a nemohli ísť s nami. Michelle, tá sa ešte necítila na niečo takéto, tak radšej ostala doma. S Harrym sme jej nepovedali, vlastne nikomu, že viem o tých listoch. Bude to tak lepšie, časom sa na to aj tak zabudne.

Let trval dlho, ale využila som čas. Pospala som si. Harry ma zakryl dekou a pritúlil si ma k sebe. Spalo sa mi ako na obláčiku a aspoň na chvíľu som na všetko zabudla. Mala som nejaký zlý pocit, akoby sa malo niečo stane. Nechcela som si to priznať, ale žalúdok sa mi celý chvel a spotené dlane som si nemohla nevšímať. Prečo?

„Emma, zlatko.“ šepkal mi do ucha Harry a ja som sa pomaly začala zobúdzať.

„Hm?“ pretrela som si rozospaté oči a snažila sa zorientovať.

„Už sme tu. Budeme pristávať.“ povedal mi. Len som prikývla a povystierala sa.

„Kto sa nám to tu práve zobudil?“ počula som za sebou Louisov hlas.

„Aj tebe dobré ránko.“ len som sa zasmiala a vychutnala sa pristátie. Nasledovalo vystúpenie z lietadla a tradičná 'naháňačka' za kuframi. Harry si svoju tašku stihol 'odchytiť' ako prvý a aj s mobilom pri uchu si chodil po letisku ako pán.

 Ja som za ním pomaličky cupkala a snažila sa nájsť Josha, ktorý by ma mal čakať. V hale som ho nevidela, tak som začala hľadať mobil. Skôr ako som ho našla som však počula len krik.

„Och.“ vzdychol si Harry. Najprv som nechápala, ale keď som za sklenenými dvermi videla dav ľudí, došlo mi to.

„Ideme zadným východom?“ pýtal sa za nami Niall.

„To nebude pekné.“ odpovedal mu Liam.

„Nechcem, aby Perrie išla s nami. Môže jej niekto ublížil.“ hovoril Zayn, pričom Perrie si v automate kupovala čokoládu. Chce ju chrániť rovnako ako mňa Harry.

„Súhlasím so Zaynom.“ povedal po chvíli Harry a stisol mi ruku. „Je ich oveľa viac ako v Londýne. Nemôžeme to riskovať.“

„Ale nemôžeme ich ani sklamať.“ podotkol Liam pravdivo.

„Harry, ja ostanem tu. Josh tu má byť už o pár minút a odídeme, keď sa to upokojí.“ povedala som mu.

„Nie! Nenechám ťa tu samú.“ pozrel na mňa prísne.

„Dosť hádok.“ pristúpil k nám Paul. „Načo sú nám bodyguardi, nie?“ zasmial sa. „Nebudete sa podpisovať, len sa na chvíľu postavíte pred budovu, rozdáte pár úsmevom a všetci rýchlo nastúpime do áut. Bude to kompromis. Dobre?“ Paul sa otočil na Liama, ktorý len prikývol. Ja som však stále pohľadom hľadala Josha, ktorý tu už mal byť. Harry si to všimol.

„Zavolaj mu, že sa stretnete v hoteli.“ navrhol mi.

„Ale my sme sa..aha, tam je.“ ukázala som prstom pred seba, kde stál Josh aj s nejakým chlapíkom.

„Takže mi už ideš ujsť?“ sklopil pohľad Harry. „Ako ťa ochránim, keď nebudeš so mnou, hm?“

„Už sa toľko neboj a mimochodom...večer ma budeš mať len a len pre seba.“ žmurkla som na neho.

„To sa mi viac než pozdáva.“ uchechtol sa a rýchlo ma pobozkal.

„Pred fotením ťa čaká ešte menší rozhovor.“ povedal mi akoby nič Josh, v aute na ceste do štúdia.

„R-rozhovor?“ len som prehltla. „Prečo?“ som fotomodelka, nie rečníčka.

„Len pár otázok Emma, neboj sa. Si predsa hviezda a oni chcú konečne počuť, z kade si spadla.“ zasmial sa, ale ja som mala zimomriavky po celom tele. Zvyšok cesty som si len v hlave prehrávala čo sa za posledný čas stalo, čo mám povedať a čo naopak nie. Koho spomenúť, o kom pomlčať. Aj tak sa to bude točiť okolo Harrolda, v duchu som sa zasmiala.

Vystúpila som pred neveľkou budovou a nasledovala Josha, ktorý sebavedome kráčal po schodoch k veľkým dverám. Zrazu som sa ocitla na recepcii. Nevedela som či som v nejakom hoteli alebo firme. Nepýtala som sa, len som poslušne kráčala za svojím manažérom. Výťahom sme sa vyviezli na piate poschodie.

„Budeme tu dlho?“ to bola moja jediná otázka.

„Neboj Emma, nebudeme. Dnes ťa čaká ešte fotenie, takže toto bude len pár minútová záležitosť. Pár otázok a potom sa vyvezieme úplne hore, kde budeš fotiť.“ vysvetlil mi Josh. Výťah vydal svoj tradičný zvuk a my sme zastali. Dvere sa otvorili a my sme jedným krokom stáli v bledej chodbe, z ktorej viedlo veľa dverí. Josh otvoril prvé v pravo a ja som kráčala za ním.

„Rebecca.“ objal útlu pani vo fialovom kostýme.

„Nepribral si?“ zavtipkovala a pohladila ho po mierne vyčnievajúcom brušku. Len som sa tlemene zasmiala.

„Netáraj.“ mávol rukou Josh. „Chcem ti niekoho predstaviť.“ ukázal na mňa. „Toto je Emma Donovan.“ letmo som sa usmiala a podala jej ruku.

„Veľmi ma teší, Emma.“ zvítali sme sa. Ukázala na malú stoličku vedľa nej, na ktorú som si sadla.

„Len pár otázok a môžeš ísť.“ ubezpečila ma.

„V poriadku.“ s trémou v hlase som súhlasila.

„Máme tu priateľku Harryho Stylesa a pritom uznávanú fotomodelku, ako ste to všetko stihli?“ začala zostra.

„Ani sama neviem. Šťastie si ma jednoducho našlo.“ usmiala som sa.

„A vy ste sa ho chytili.“ zasmiala sa. „A teraz otázka na odľahčenie.“ zatvárila sa tajnostkársky a ja som sa bála čo sa opýta. „Sú naozaj tie jeho brčky také...prírodne?“

„Áno.“ zasmiala som sa.

 Zvyšok rozhovoru som si užila, pretože, ako neskôr vysvitlo, Rebecca je skutočne úžasný človek.

„Ľahký make-up, potom sa pôjdeš obliecť a fotíme. Dnes to musíme stihnúť, lebo Mike odchádza do Španielska.“ ukázal na mladého fotografa, ktorý si pripravoval aparatúru. Len som prikývla a utekala do miestnosti, kde ma už čakal tím, ktorý sa so mnou trošku pohrá. Mala som rada, keď ma maľovali. Taký komfort by som brala každý deň. Pomaličky som driemala, keď som zacítila vo vrecku vibrujúci telefón. Vytiahla som ho a skúmala obrazovku.

„Good luck! Call me when u r done. I love u! H xx“ len som sa zoširoka usmiala a ďalej sa nechala obskakovať. Neskôr som prešla do šatne, kde ma obliekli a celkovo 'nastylovali'. Bola som pripravená.

„Emma.“ prešla som k fotografovi a zo slušnosti sa mu predstavila a podala ruku.

„Mike.“ usmial sa a stisk mi opätoval. „Josh, nevravel si, že je až taká krásna.“ zasmial sa, ale to som už ja stála na mieste a pózovala. Pár záberov v stoji, pár v sede.

„Dobre, teraz sa bež prezliecť a pokračujeme.“ všetko išlo neuveriteľne rýchlo. Fotenie som si užívala, ale ten zlý pocit na hrudi ostával. Snažila som sa ho zbaviť, ale akoby mi chcel niekto povedať, že sa niečo stane. Dúfam, že nie...

„Emma, skús si ľahnúť na zem a pozerať sa priamo do foťáku, vieš ako to myslím.“ vravel mi Mike spoza fotoaparátu. Poslúchla som a ľahla som si na zem.

 „Skvelá práca.“ lúčil sa so mnou Mike. „Si naozaj talent.“

„Ďakujem.“ usmiala som sa a obliekla tenký sveter, keďže vonka už bola tma a trochu sa schladilo.

„Vieš..ak by si niekedy chcela zájsť na pohárik.“ podával mi vizitku s menom a kontaktnými údajmi.

„To je od teba milé, ale mám priateľa.“ oboznámila som ho, pričom mi vo vrecku opäť vibroval mobil. Vytiahla som ho a musela sa usmiať, pretože na mňa svietilo práve Harryho meno. „A asi mu práve chýbam.“ zasmiala som sa a prešla pár krokov bokom.

„Áno?“ zodvihla som.

„Už si skončila?“ znel uponáhľane.

„Práve teraz.“ odpovedala som.

„Dobre, kde si? Prídem po teba a spolu pôjdeme na večeru.“ tak on má program?

„Som len pár ulíc od teba, vo firme Branton, nemusíš po mňa jazdiť, stretneme sa.“ navrhla som mu.

„Nie!“ zvýšil hlas. „Viem kde to je. Ostaň tam, kde si! Nie že ťa napadne, aby si išla sama.“

„Harry, vyjdem len pred budovu a pôjdem ti po chodníku oproti. Za chvíľu to tu zamknú. Majú aj so mnou?“ zasiala som sa.

„To nie, ale keď...“ trápil sa.

„Ak neuvidím žiadnych ľudí, budem ťa čakať pred budovou, ale ak budú ulice plné a ak by sa mi nebodaj niečo stalo mala by som pomoc, pôjdem ti pomaly oproti, stačí?“ kompromis?

„Čakaj ma pred budovou. Som tam o päť minút!“ bol neoblomný.

„Dobre.“ prijala som jeho návrh a zložila. Pomalými krokmi som cupitala vonku. Poriadne sa schladilo a ja som si tenký svetrík poťahovala na skrehnuté ruky. Vyšla som na ulicu a poobzerala sa okolo. Nikoho nikde, čo bolo dosť čudné, ale pár metrov odo mňa žiarivo svietila lampa. Prišlo mi možno romantické počkať tam na Harryho. Aspoň by ma videl. Kráčala som k nej. Cítila som však, akoby ma niekto prenasledoval. Obzerala som, ale nikoho som nevidela. Zrazu som však pocítila akýsi dotyk na chrbte. Rýchlo som sa otočila.

„Našiel som ťa.“ prehovoril akýsi chlap a silno ma chytil okolo pása. Bolelo to.

„Pustite ma!“ zvýskla som a chcela okamžite kričať o pomoc, ale ako náhle mi za opaskom ukázal zbraň radšej som bola ticho. „Povedz slovo a zabijem ťa.“ slizko mi pošepkal do ucha a oblizol si pery. Celá som sa triasla a slzy sa mi tlačili do očí. Strach ovládol každú jednu bunku v mojom tele. Nechcel ma zabiť, chcel niečo viac. Toto bol ten zlý pocit? Pane, prosím, pomôž mi.

„Nemáme čas na hotel, musíme si vystačiť s tým čo máme.“ hlavou pohodil na tmavý podchod na pravo. Cítila som z neho alkohol a cigarety. Bol odporný. Dlhšie mastné vlasy mu padali do tváre a pevné ruky ma kŕčovito zvierali.

„K-kto ste?“ plačlivo som sa opýtala, pričom on ma ťahal ako nejakú handru.

„Na tom nezáleží. Užijeme si, dobre?“ pohladil ma po tvári a oprel a špinavú stenu. Rukou zašiel k nohaviciam, aby sa ubezpečil, že má svoju zbraň. Ja som len potichu vzlykala a do neba vysiela všetky modlitby. Prosím nie! Harry, kde si. Pomôž mi...

 nová časť? 15+ komentov, inak mám leháro :D ďalšia bude viacej akčnejšia..Janii