Secrets 3.kapitola

Uvidíme, čo poviete na prvé stretnutie hlavných "hrdinov". 

___________________________________________________________

,,Laura si fakt dobrá kuchárka." vzdychala Kris nad jedlom, ktorého prvé sústo si vložila do úst a slastne zatvorila oči ,,Toto penne je najlepšie, čo som kedy jedla!" vyhlásila a vysmiato sa na mňa pozrela.

,,Ďakujem ti, Kris! Vieš, pri nemenovanom som nerobila nič iné len sedela doma zavretá ako v klietke, tak som sa učila variť a nejak ma to chytilo." zasmiala som sa a do úst som si vložila ďalšie sústo cestovín so zeleninou. Mhm, som fakt dobrá.
,,Čo? To si ani von nechodila? Absolútne?" vyvalene sa na mňa pozrela a ja som sklopila zrak. Už by som rada zabudla na to obdobie.
,,No dá sa povedať, že nie. Strážil ma ako vtáčika v klietke a ak sme aj niekde boli, tak jedine spolu a vtedy.. nechcela by si ho vidieť." otrávene som poznamenala pri spomienke na tie hnusné časy otročenia. ,,Ja vlastne ani neviem, čo som na ňom videla." začala som rozmýšľať nahlas a Kris sa na mňa len nablblo pozerala.
,,Priznajme si. Bol pekný, milý, zábavný. Aspoň, keď si mi ho predstavila. Možno bol dobrý aj v posteli." poznamenala moja kamarátka a ľahostajne si vložila ďalšie sústo do úst.
,,Dobre, tak tie prvé vlastnosti si vystihla. Ale len zo začiatku. A tá posteľ, pomlčala by som, aj keď už na to nechcem myslieť. Stačilo, že ma znásilnil, čo mu nikdy v živote neodpustím!" povedala som znechutene a vidličku som položila na tanier k zvyšku jedla. Prešla ma chuť, pri spomienke na tú hnusnú scénku. Žilami sa mi začínal liať odpor a strach z možného zopakovania jeho činu. Triaška ma úplne ovládla spolu so strachom a zatemnila mi myseľ.
,,No ták! Laura! Nemysli na to!" hučala do mňa Kristen a jemne potriasla mojim lakťom, ktorý bol zľahka opretý o stôl vedľa taniera s obedom.
,,P-prepáč.. Odložíš to? Zbehnem ešte do sprchy a môžeme ísť." snažila som sa vyznieť milo, ale zúrivosť, čo sa vo mne stupňovala to trošku viac zťažovala. Rýchlo som vstala od stola a chcela som odísť do sprchy, no Kristenina ruka ma schmatla za lakeť a prinútila ma zastať.
,,Laura, nič si nezjedla. Sadni si a dojedz to." povedala ustráchane a ja som v jej očiach zbadala obavy.
,,To sa ti len zdá. Nemám už chuť, ale ďakujem, že sa o mňa bojíš." milo som sa usmiala a jemne som si vytrhla lakeť z jej moci. Kristen si vzdychla, ale ja som tomu už nevenovala pozornosť a prešla som do kúpeľne. Vošla som do sprchy a nechala som prúdu teplej vody miesto na upokojenie môjho vnútorného ja. Teplá voda mi tiekla po tele dole a ja som mala pocit, akoby so sebou brala aj všetko zlé, čo sa mi v poslednej dobe prihodilo. Na vlasy som si naniesla regenerujúci šampón a všetka špina bola preč. Síce fóbia ostane asi navždy, ale bola som konečne čistá. Konečne som si v hlave umiestnila všetko tam, kde malo byť.

***

,,Takže dnes večer sa ideme opiť?" usmiala sa na mňa Kris, keď sme vošli do nákupného centra Westfield, pričom jej oči, hladné po nákupoch, prehľadávali okolie a hľadali handry na dnešný večer. Dohodli sme sa, že zájdeme do Funky Budhaa, kde si trošku vypijeme a zabavíme sa, pričom oslávime moje narodeniny. Najprv sa mi to nejavilo ako dobrý nápad, keďže nemám priveľkú chuť oslavovať, ale po hodinovom presviedčaní od Kristen som to bez rečí prijala a taktiež som pristúpila na narodeninové nakupovanie, ktorým ma neprestala otravovať.
,,Piť môžme, ale ja to určite preháňať nebudem." pousmiala som sa a pozrela som sa na Kris, očakávajúc odpoveď, ktorej sa mi pochopiteľne nedostalo, keďže ma schmatla za ruku a ťahala do prvého obchodu, kde sa jej niečo zapáčilo.

***

,,Ideme? Trvá ti to celú večnosť Kristen!" zakričala som na ňu už asi po stýkrát, keď som stepovala v kuchyni a čakala som kedy už konečne vyrazíme.
,,Už! Už idem!" ozvala sa mi znova tá istá odpoveď a ja som si unudene vzdychla. O pár sekúnd na to sa vo dverách zjavila Kristen a ja som ostala vypúlene stáť na mieste. Čierne šaty jej obopínali dokonalú postavu, vysoké zelené topánky jej predĺžovali už aj tak dlhé nohy a vlasy, stočené do vĺn jej dodávali istý sexappeal. Vyzerala som pri nej ako nejaká sivá myška.
,,Vyzeráš skvelo!" zasmiala som sa, keď si namyslene prehrabla svoje dokonalé čierne vlasy a očarujúco sa na mňa usmiala.
,,Ani ty nevyzeráš na zahodenie!" usmiala sa a pohľadom skĺzla po celom mojom outfite ako nejaká módna policajtka. Jej pohľad hodnotil moju čierno-bordovú kombináciu sukne, crop topu, koženej bundy a sandálikov na mojich nohách a spokojne sa usmiala. Keďže som nevedela, ako sa obliecť kvôli úplnému odcudzeniu spoločnosti jej reakcia ma potešila.
,,Je to dobré?" pochybovačne som sa na ňu usmiala a čakala som na rozsudok.
,,Dokonalé!" žiarivo sa na mňa usmiala a ťahala ma smerom von z jej bytu do letnej Londýnskej noci.

***

,,Idem po nejaké pitie." zakričala som Kris do ucha po tom, čo sme si našli voľný box na sedenie. Aj keď bol stred týždňa, ľudí tu bolo hojne a my sme sa nevedeli nikam vtrepať. Nakoniec sme si našli malý box v odľahlejšej časti baru a usadili sme sa tam. Začala som sa pomaly predierať davom ľudí, ktorí sa na seba lepili ako med až som sa konečne dostala k baru, kde som objednala dve vodky s džúsom.
,,Ahoj kráska" počula som z jednej strany a otočila som sa za hlasom neznámeho. Uškŕňal sa tam na mňa nejaký 30 ročný muž, ktorý už vyzeral, že toho v sebe má dosť. Rýchlo som odvrátila pohľad, pretože sa mi čiastočne podobal na Roba a pred očami sa mi začali mihať okamihy, na ktoré by som najradšej zabudla. Pozrela som sa na čašníka a sledovala som ako pracuje na všetky strany. Ani som si nevšimla, že vedľa mňa si sadol chalan. Iný ako ostatný. Blond háro, biely svetrík s čudný tvarom, rifle a na nohách sa mu leskli čisto biele, akoby práve kúpené 'Supry'. Nenápadne som si ho premeriavala, ale nebola som jediná. Keď som nepatrne spojila môj pohľad s jeho zistila som, že aj on pozoruje mňa. Naplnil ma zvláštny pocit bezpečia a jeho oči, prekrásnej modrej farby sa rozšírili poznaním. Nepatrne som sa usmiala, schmatla som poháre s vodkou a džúsom a vstala som. Keď som sa otočila a chcela som sa pohnúť z miesta, aby som sa konečne dostala spod toho spaľujúceho pohľadu, do cesty sa mi postavil nejaký slizký chalan a uprel na mňa svoje hnedé oči.
,,Čo tak si užiť, srdiečko?" navrhol mi predstieraným prívetivím hlasom a slizky sa na mňa usmial.
,,Nie ďakujem. Som tu s kamarátkou!" usmiala som sa a chcela som ho obísť, ale on ma chytil za lakeť a znova spojil naše pohľady.
,,Neboj sa.. bude to len chví.." chcel mi niečo povedať, ale zastavila ho čiasi ruka na ramene. Prizrela som sa lepšie a uvidela som, že je to ten tajomný od baru.
,,Ona je tu so mnou! Daj si pohov chlapče!" prísne ho odo mňa odtiahol a s rozzúreným pohľadom sa postavil medzi nás. Chalan zdvihol ruky do obrannej pozície a so slovíčkom 'sorry' na perách sa vytratil. Vyjavene som sa pozerala na divadlo predo mnou a nechápala som.
,,Ď-ďakujem ti. Bez teba by som bola stratená!" vďačne som povedala a očarujúco som sa usmiala. Záchranca tiež ukázal chabý úsmev a ja som si až potom všimla, že nosí strojček.
,,Nestojí za reč." úsmev na jeho perách sa rozšíril a ja som ostala ako obarená. Bol okúzľujúci. ,,Som Niall." znova sa usmial a nastavil ruku.

Páči sa? Dúfam, že áno. 
Dole očakávam komentáre.