Vampire Game (by Janii)

toto vznikne, keď sa skombinujú lieky, láska k Twilightu a 1D :) venujem Veronike :* písala som to pre teba Buřt :) Janii

Hlas budíka, ktorý som aj tak vôbec nepotrebovala, sa rozlial po prázdnom dome skrytom hlboko v lese, a ja som vedela, že je čas ísť. S námahou, opäť hranou a úplne zbytočnou, som vstala z postele, ktorá by v dome ani vôbec nemusela byť, predsa, nikdy nespíme. Prešla som do kúpeľne a dlho pozerala na svoj odraz v zrkadle. Ešte ako dlho? Iní by to brali ako dar, ja to považujem za preklatie.

Zišla som do dolnej časti domu a namiesto smiechu, ktorý bol súčasťou každého rána, som na linke, ktorá bola opäť zbytočná a nikdy nevyužitá, našla papierik s úhľadným písmom, ktorý mohol patriť len Erikovi. Brat, kamarát, otec, stvoriteľ...volajte ho ako chcete. Pre mňa je to len telo bez duše ako my všetci.

„Prídeme večer, šli sme na lov.“ Jedna veta, ktorá by pre iných bola nepochopiteľná, ale pre mňa taká jasná. Och, povzdychla som si, pretože moje sýto červené oči, ktorých odraz bolo vidieť v každej vitríne prezradzovali, že môj pocit hladu bol tiež na vysokej úrovni. Žiaľ pre mňa, nedali mi vedieť a zahĺbená hlboko vo svojich myšlienkach, som vypla svet okolo a nepočula, keď odchádzali. 

Neostávalo mi nič iné, len ísť do školy. Pri toľkom čase, ktorý má človek...nie, tvor ako ja, si musí nájsť niečo čo ho baví. Mňa vždy bavili jazyky a kde je miesto, kde sa jazyky najlepšie učí? No predsa, jazyková škola! V centre mesta jedna taká je, a aj keď ma všetci obyvatelia nášho domu odhovárali, teda na začiatku, že by som sa s ľuďmi mala spolčovať čo najmenej, teraz chápu, že moja túžba po vzdelávaní a hlavne...spoznávaní ľudí v súčasnosti sú oveľa väčšie ako ich zákazy a príkazy.

Prezliekla som sa a keďže som dnes nemala chuť šoférovať, do školy som prebehla cez les. Bola som tam skôr ako autom. Už normálnym tempom som prešla na prvé poschodie, znovu ponorená vo svojich myšlienkach som už automaticky prešla do učebni A34 a sadla si k oknu. Ako vždy...

„Ahoj červeno očko.“ otočil sa ku mne. Nemôžem si nič nahovárať, on je jeden z dôvodov, prečo chodím práve sem.

„Harry.“ len som nasucho preglgla, pretože môj smäd s jeho vôňou bol vražednou kombináciou.

„Dnes si tu akosi skoro.“ premeral si ma pohľadom. „Tvoje auto som vonku nevidel, takže...“ zodvihol obočie. Len som prikývla. Bol jediným človekom, ktorý vedel o tom, kto som. Bola to len náhoda, ale prišlo mi jednoduchšie povedať mu pravdu. Vlastne to bola tá druhá možnosť. Prvou bola zabiť ho, ale to mi prišlo nemožné. Nie jeho. Tie výrazné zelené oči, jamky v lícach pri každom úsmeve, ktorý odhalí dva rady žiarivo bielych zubov a vlasy, ktoré by závidel nejeden anjel. Ja som však ten zlý. Diabol...

„Zlý deň.“ len som zamrmlala a chcela mu dať tým najavo, aby mi dal pokoj. On však urobil presný opak. Posunul sa a na stoličke sa naklonil ku mne. Jeho vôňa ma doslova oviala.

„Ale Ronnie, ešte je len ráno a ináč...vyzeráš skvelo.“ zašepkal mi. Len som prekrútila očami a aj keď on nemal ani tušenia čo jeho vôňa a už samotná prítomnosť robia mne, snažila som pôsobiť akoby nič.

„Môžem ísť ďalej?“ odopol si pás, vypol motor a otočil sa na mňa.

„To nie je dobrý nápad.“ pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu. Doslova ma prinútil dovoliť mu, aby ma zaviezol domov. Už tu párkrát bol, ale nikdy som ho nepozvala dnu. Bolo by to až príliš nebezpečné, aj keď..bol takým pokušením.

„Ale no tak.“ zodvihol obočie. Sklonila som pohľad. Pozerať sa mu do očí by bola chyba. Odopla som si pás, aj keď pri prípadnom náraze by bol aj tak úplne zbytočný, vlastne ako celé auto, a natiahla sa za otváraním na dverách. Periférne som videla ako sa Harry naťahuje za mnou. Každým pohybom, aj keď letmým, púšťal do ovzdušia ďalšie častice svojej vône. Och God! „Viem, že to chceš.“ chytil ma za ruku a aj keď som to skoro necítila, chcela som, aby si myslel, že ma ovláda.

„Harry...to NIE JE dobrý nápad.“ ruku som mu odstrčila a s veľkým sebazaprením vystúpila z auta. Zreteľne som počula, ako si Harry v aute vzdychol a tiež rýchlo vystúpil. Ostala som len tak stáť. Vedela som, že to čo chcem spraviť je viac než zlé, ale túžba bola väčšia. Pohltila ma. Prešiel ku mne a ruky obmotal okolo môjho pása. Postavil sa za mňa a dýchal mi na krk. Na ľadovú pokožku, ktorá môže patriť len netvorovi akým som sa.

„Túžim po tebe od prvej chvíle a viem, že aj ty po mne.“ šepkal mi do ucha. Cítila som jeho krv pulzujúcu v celom tele, krčná tepna, ktorá bola tak blízko. Vôňa a smäd mi spaľoval vnútro a pálil až v končekoch prstov. Snažila som sa rýchlo prehĺtať, ale bolo to zbytočné. Ovládnem sa?

„Oľutuješ.“ hlesla som, ale on sa to snažil prepočuť. S využitím všetkých síl ma otočil a prisal sa mi na pery. Mohla som ho odstrčiť, stačil by na to len jeden nepatrný letmý dotyk a skončil by opretý o svoje auto, ale ja som to neurobila. Namiesto toho som ho silno chytila okolo krku a bozk zintenzívnila. Musela som krotiť svoju silu, rovnako aj vášeň. Cítila som, že to čo Harry robí, isto nebolo prvýkrát. Po meste sa o ňom hovorilo, že je lámač ženských sŕdc a za svoje 'obete' si vyberá hlavne staršie, skúsenejšie ženy. Žeby bola pre neho trofej aj 157 ročná žena? Uvidíme...

„Chcem ťa.“ vydýchol. Bol tak blízko. Ak by som sa nekontrolovala, mohla som ho zabiť v priebehu sekundy. Jedno uhryznutie do krku a vysatie všetkej krvi. Pre oboch tekutina prežitia.

„Nevieš čo hovoríš.“ zatvárila som sa tajomne, ale už z môjho výrazu musel vedieť, že to chcem rovnako, možno aj viac ako on. Pre neho to bude úplne iná skúsenosť a vlastne aj pre mňa. Po premene som so žiadnym človekom sex nemala, iba s upírmi, ale Harry sa s nimi nemôže porovnávať. Tlčúce srdce, červeň v lícach, plné pery a hlavne, tá vôňa.

Chytila som ho za golier tenkej bundy a ťahala do domu. Nestíhal, musel utekať, ale mne to bolo jedno. Chcel to, tak bude moja hračka. Možno chcel aj niečo povedať, isto mal plno otázok, ale ja som ho nevnímala. Ťahala som ho rovno do mojej izby, chcela som ho hodiť na posteľ, ale on ma predbehol. Najsilnejšie ako vedel, teda aspoň si to podľa jeho navretých svalov myslím, ma oprel o drevenú stavaná skriňu a vášnivo ma začal bozkávať. Najprv lačne na pery, potom na krku. Ja som mu jedným pohybom roztrhla bundu a tričko pod ním. Netrápilo ma, že domov pôjde asi holý, bolo mi to ukradnuté. Hračku využiť a odkopnúť. Keďže Harry nič nestíhal, svojho 'vršku' som sa zbavila rovnako sama. Bol usilovný, ale na moju rýchlosť proste nemal. Asi si neuvedomoval ako veľmi mu môžem ublížiť. Už ma to postávanie omrzelo, chytila som ho za ramená a hodila na posteľ. Celou izbou sa ozval vrzgot, ale ja som vnímala len jeho. Vôňa ma ešte stále pálila, v krku som mala sucho, oči museli mať krvavo čerenú farbu.

„Och..“ to jediné povedal Harry, keď som sa zohýnala a bozkávala ho na hrudi. Posunula som sa nižšie a do 'hry' zapojila aj bradavky. Jednu som sala a druhú žužvala medzi prstami. Harry sa citeľne napol, vzdychal a jeho hrča v nohaviciach mi prezrádzala, že to čo robím, robím naozaj dobre. Chcela som však niečo dostať aj ja, nie len dávať. Stále som si v hlave opakovala, že musím dávať pozor, ale každým Harryho pohybom alebo dotykom mi to akosi vyfučalo z hlavy. Surovo som ho chytila za ramená a vytiahla ho do sedu. Sadla som si na neho obkročmo a donútila ho, aby ma bozkával. Ešte stále som mala na sebe tričko, ktoré však rýchlo putovala dolu a za ním aj moja podprsenka, ktorú som vlastne ani nosiť nemusela. Prsia som mala pevné aj bez nej.

„Páni.“ zamumlal Harry a začal ich láskať. Cítila som slasť, prsty som si zaplietla do jeho vlasov a aj keď moja pokožka bola ľadová, cítila som ako horím. Nechty som zarývala do jeho chrbta a prehýnala sa v páse. Chcela som to urýchliť, ako vždy všetko. Buchla som ho do hrude, pričom opäť zapadol do nadýchaných perín a doslova strhla z neho nohavice. To isté som urobila so svojimi. Jediný kúsok oblečenia, ktorý nás od seba delil, boli Harryho napnuté boxerky. Uškrnula som sa, ale ešte som sa chvíľu chcela hrať. On asi rovnako. So všetkou silou si ma prehodil pod seba.

„Tiež som silný.“ nadvihol obočie.

„To si len myslíš.“ žiarivo som sa usmiala a pritiahla si ho bližšie. On sa však z môjho zovretia akosi vykrútil.

„Vieš byť aj rýchla?“ on ma vážne podceňuje? Znova som ho zo seba zhodila a rýchlosťou svetla z neho strhla boxerky. Ani nestihol namietať, už som jeho kamaráta držala pevne v rukách a stačil by jeden pohyb a chlapec by zažil bolesť o akej sa mu ani len nesnívalo.

„Pokúšaš diabla.“ len nasucho prehltol a sledoval moju ruku. Akokoľvek som mu však chcela ublížiť, nemohla som. Bol taký nádherný. Ronnie, len pokoj! Stále som si opakovala, ale aj tak to bolo 'prd' platné. Začala som aplikovať ten známy pohyb hore a dole. Harry len slastne zatváral oči, čo ma ubezpečovalo, že to robím dobre. Predsa, je to človek, ale aj ja som bývala. Prestala som však v tom najlepšom, začo som si od neho zaslúžila jeden nepekný pohľad.

„Budeš pykať.“ precedil cez zuby a zamračil sa. Len som pokrčila ramenami a čakala čo urobí. Prehodil si ma pod seba a začal mi robiť 'zle'. Keďže som už na sebe nič nemala a chcel ma trápiť, ako 'nástroj' použil svoje dlhé a zvedavé prsty. Dráždil ma na tom najcitlivejšom miestečku celého tela a s každým mojím väčším vzdychom si pomohol ďalším prstom. Cítila som, že za chvíľu 'budem', ale on sa mi chcel odplatiť. Prestal v tom najlepšom.

„Čo..“ chcela som len otázku.

„Odplata.“ zazubil sa. Škaredo som sa na neho pozrela a pritiahla si ho bližšie. Najradšej by som s ním v tej chvíli rozmlátila celú izbu, ale chcela som najprv dostať svoje. Naznačila som mu, aby to už proste spravil. Aby svojho kamaráta 'zaparkoval' na tom správnom mieste.

„A kondóm?“ zrazu sa opýtal. Asi ho...

„Myslíš si, že si taký dobrý a otehotniem?“ zasmiala som sa. On to zobral ako výzvu a bez varovania ho do mňa celého strčil. Chlapec sa nemal za čo hanbiť, to ani v najmenšom. Pohyboval sa v pravidelných intervaloch, prírazy boli čím ďalej silnejšie, moje nechty v jeho chrbte, škrabance a všetko dokopy. Cítila som slasť, vzrušenie, ale hlavne jeho. Posteľ vŕzgala, prehýnala sa, ale ja som vnímala len jeho bijúce srdce. O pár sekúnd sme obaja ležali vedľa seba udýchaní, spotení a vyčerpaní. Teda on, ja nie.

„Wau.“ vzdychol si. Ja som však chcela viac. Pokojne by som to zvládla aj sto krát za sebou, ale človek asi nie. Akoby sa snažil, na mňa stačiť nebude.

„Dáme si to ešte raz?“ podrípla som ho. Otočil sa a a s prerývaným dychom pokrútil hlavou.

„Možno neskôr.“ dodal. Chcel sa asi posadiť, niečo spraviť, ale tým ako rozhodil rukami, udrel sa o stolík pri posteli a nechtiac zhodil malú vázičku. „To som nechcel.“ bľabotal a chystal sa to pozbierať. Nestihla som zareagovať, už som počula len 'Au' a cítila ako sa celá miestnosť naplnila vôňou jeho krvi. V sekunde som bola pri ňom, silno ho opierala o zatvorené dvere a rukou pevne držala pod krkom. Zmysly predátora sa nedajú ovládať. Malá ranka, ktorú mal na dlani ma upútala najviac. Tenký pramienok krvi, ktorý z nej tiekol ma doháňal k zúfalstvu. Ani som si však neuvedomila, že Harrymu ubližujem. Môj stisk pri krku bol taký silný, že prestával dýchať. Našťastie som sa včas spamätala.

„Zmizni.“ sykla som.

„Túžiš po tom, však?“ si taký hlupák Harry.

„Okamžite vypadni a nič sa ti nestane.“ telo na telo, obaja nahí, túžiaci po sebe, ale ja po jeho krvi viac ako po ňom.

„Ochutnaj ma, len trošku...premeň ma. Chcem byť ako ty.“ povedal.

„Som monštrum.“ precedila som pomedzi zuby, ale jeho ponuka bola viac než lákavá. Vôňa jeho krvi ma dostávala do kolien, ale musela som sa ovládať.

„Viem, že to chceš skúsiť. Iba trošku.“ krvácajúcou dlaňou mi prešiel pred tvárou a ja chtiac či nechtiac, musela som zareagovať. Možno nie tak, ako som mala. Jeho krv chutila ako ten najsladší cukrík a vôbec som nepomyslela na to, že môže zomrieť.

páčila sa vám? naozaj? prosím, nechajte mi koment :)..ďakujem Janii :*