Skryté tajomstvá 16. kapitola

prepáčte, že tak neskoro, ale Katka mi ju len včera poslala :) 

Chcela som mu  povedať pravdu ... nevedela som sa vyznať vo svojich pocitoch. Ako by chlapec ako on mohol mať rád dievča ako ja? Ale keby ma ani trošku nemal rád tak by tu nesedel. Nemo  som naň ho hľadela a on sa taktiež díval na mňa. Ani jeden neuhol pohľadu.  Jemne sa pousmial a v lícach sa mu spravili jamky, v očiach mu lietali iskričky. Na tele mi naskakovala zimomriavky v bruchu mi lietali motýle a celá som bola na mäkko. Nevedela som či je to správne ale chcela som to povedať, aj napriek tomu , že som netušila ako zareaguje. Musím to skúsi za pokus nič nedám. A keď to možno.....

„Vieš...“ začala som a on spozornel. „Keď mi dali uspávačku, tak som chcela aby posledné čo som pred operáciu videla aby si to bol ty...“ cítila som ako sa červenám na chvíľu som sa odmlčala a pokračovala „A prvé čo uvidím keď sa zobudím. TY.“ Sklopila som zrak a rukami som nervózne žmolila okraj periny. Bol ticho! Oo SHIT! Pokazila som to. Ach , prečo som to urobila? Zožierali ma moje svedomie.  Už končene niečo povedz kričalo moje vnútro ,no on nič. Cítila som sa strašne hlúpo. Aj keď, môže to brať iba ako kamarátske priznanie a nie ako niečo viac. Dúfala som v to. Po chvíli sa potichu zasmial a mne padol kameň zo srdca. Zdvihla som zrak.

HARRY

Keď mi to povedala nemohol som uveriť vlastným ušiam myslel som ,že  zle počujem. Sedel som tam s otvorenými ústami a nebol schopný slova.  Dúfal som ,že.. že jej tým spravím radosť, lepšie povedané chcel som to aby si priala to aby som bol prvý a posledný koho uvidí. Moje vnútro totálne šalelo. Mal som chuť skákať od radosti. No nespravil som nič. Iba som tam  tupo sedel a díval sa na to ako jej čím ďalej tým viac  červenajú líca. Po chvíli som si uvedomil, že som už príliš dlho ticho a mal by som niečo povedať alebo aspoň vydať nejaký zvuk. Zasmial som sa, zdvihla zrak.
„Ak mám byť úprimný. Tak som dúfal presne v to isté. Chcel som aby som prvé a posledné čo uvidíš. A ako vidím tak sa mi to asi aj podarilo. Ani  nevieš ako si ma veľmi potešila. Teda dúfam, že aj  ja teba.“ Vypotil som niečo zo seba rozumné a modlil sa aby to vyšlo. No ona bola na moje prekvapenie ticho. Pozerala na mňa tými jej veľkými okáľmi a tvárila sa ako keby to nebolo možné. Ako keby sa jej to iba snívalo. Musel som prerušiť toto trápne ticho. Teraz je ten správny čas. Vedel som to musím to urobiť ak nie teraz tak nikdy.
„ Vieš ,Katie. Od prvej chvíle ako som ťa videl , mal som vo vnútri taký neopísateľný pocit.  Vždy keď som ťa videl srdce mi búchalo stokrát rýchlejšie a keď si sa na mňa usmiala moje kolená sa mi podlamovali!“ pomaly som sa približoval k jej posteli. Sadol som si na posteľ a zľahka som jej prikryl ľavú ruku , ktorú mala voľne položenú  vedľa seba. Keď som pocítil teplo jej pokožky prešiel mnou elektrický prúd a to vo mne vyvolalo neuveriteľný pocit šťastia. Neotiahla sa len ma nemo pozorovala a to ma posilnilo aby som pokračoval.
„A potom si odišla. Nenechala si mi nič a zobrala si si všetko. Mal som pocit ,že moje vnútro je roztrhnuté na milióny maličkých kúskov. Nedvíhala si mi mobil, neodpisovala na esemesky a mne zmizla aj posledná nádej.  No potom som ťa uvidel a ja som dostal novú nádej.  No a keď si súhlasila ,že so mnou pôjdeš von tak som sa od šťastia šiel zblázniť. Neskutočne som sa tešil , že ťa spoznám. Bola si taká zakrytá tajomstvom  a to ma na tebe ešte viac priťahovalo. Ja neviem čo sa to so mnou deje v poslednej dobe ,šaliem keď som bez teba čo sa tak neskutočne o teba bojím a taktiež šaliem keď som s tebou...“ musel som jej to všetko povedať a keď už som začal, tak sa to zo mňa sypalo jedna radosť.
„Prosím, uštipni ma.“ Povedala a ja som na ňu vygúľal oči.
„ Chcem vedieť , či sa mi to nesníva. Toto nemôže byť reality.. ja nechápem ako sa môže chlapec ako ty, ktorý môže mať každé dievča na ktoré len ukáže zahadzovať s takou chuderou , ktorá nemá a to doslovne takmer nič? Harry ja to proste ne...“ nemohol som to ďalej počúvať rýchlo som ju prerušil
„Ako to môžeš nechápať? Ako môžeš takto o sebe hovoriť? Katie, pozri sa na seba.  Si ten najúžasnejší človek akého poznám. Ja nechcem tie ostané dievčatá , oni sú oproti tebe nikto. Ani len zďaleka nemajú na teba. Ty si proste výnimočná.  Všetky tie baby ktoré za mnou šalejú , ma ani poriadne nepoznajú. Poznajú ma iba ako Harryho z 1D  nepoznajú ma tak ako ty. Ty si mi všetko odhalila a ja  teba tak isto. Viem ,že ma neberieš ako ďalšiu super star. Ale ako just Harry. A to si na tebe cením . zmenila si mi život od základov. A ja ... a ja.. som sa asi do teba...“ nemohol som do končiť svoju myšlienku lebo keď sa naše pohľady stretli videl som ako sa jej oči zalievajú slzami.
„ Čo sa deje?  Prečo plačeš? Ublížil som ti... ver mi ,že ja som naozaj nechcel,“
„ Blázonko. Ako by si mi ty mohol ublížiť? Hmm... nie to sú slzy šťastia. Ešte som nikoho nikdy nepočula o mne takto rozprávať. Ver mi ,že ako  náhle si mi ty vstúpil do života  môj svet sa otočil o 360 stupňov, v dobrom.“ Zoširoka sa na mňa usmiala a ja som jej ho opätoval.
„ Pokiaľ som nestretla. Tak som sa cítila strašne sama. Nemala som nikoho, komu by som sa mohla vyrozprávať, nikoho kto by ma objal keď som to najviac potrebovala, nikto mi nezotieral slzy.  Nikto ma nechcel takto ochraňovať tak ako ty. Budem ti so smrti vďačná.“ Stisla mi ruku  a mne po tele naskočili zimomriavky.
„Takže, ty ma neodmietaš?“  opýtal som sa aj keď hlúpo , no vedel som, že ma pochopí.
„ Ako by som mohla? Teba sa nedá odmietnuť. Nevšimol si si?“ zasmiala sa a vo mne sa zobudilo ďalších desať malých ohníčkov , ktoré  posilňovali puto medzi nami.
„ Pravdaže ,že som si všimol. Inak by sa mi pred nohy nehádzali milióny dievčat.“ Zasmial som sa a vlasy som si prehrnul rukou.  Stále sa na mňa usmievala. A ja som z nej nemohol spustiť oči. Pomaly som sa nad ňu naklonil   a keď som sa už už približoval  k jej perám pocítil som jemný tlak na hrudi.  Spýtavo som sa na ňu pozrel
„ Harry, prepáč. Ešte nie...“ zahanbene sklonila oči.   Na chvíľu som zostal zarazene stáť, no  bolo mi prednejšie aby bola šťastná  hoci aj bez  dotykov... dám jej čas.
„Ja.. nie žeby som nechcela,teda chcem , vlastne nechcem... Ale asi chcem viac času... ak cháp...“ nedokončila pretože som jej priložil prst na ústa.
Jemne som ju pohladil po líci a zašepkal.
„ Ak nie tak nie. Nechcem ťa do ničoho tlačiť. Veď času máme dosť.“  Opäť som ju pohladil a ona sa na mňa jemne usmiala. Bála sa. Videl som jej to na očiach,  netrebalo na to slová.
„Katie, mne to naozaj nevadí.“   Uistil som ju
„ Naozaj?“ opýtala sa ma
„ Naozaj.“ Zasmial som sa, pridala sa ku mne. Bol by som dokonalé šťastný ak  by  som nemyslel na to, že zajtra opäť odchádzam a nechám ju tu samú.

nová časť?:) 7+ komentárov :)