England, London, Love 20th

cukerlíky :* juchúúú okrúhla 20 časť :) keď som začala písať ani som nedúfala, že by som napísala niečo súvislé a už sem hádžem ELL s takým, pre mňa, vysokým číslo :* chcem ju venovať všetkým vám čo to čítate a koho furt otravujem :D kuknite aj do kecy adminiek, kde som pridala 2 články aj s peknými fotkami a citátikmi :) ak sa vám to bude páčiť, môžem to robiť častejšie a kto nečítal všetky moje jednodielovky skontrolujte aj to :) ľúbim vás vaša Janii :*

Hope u like it!     ak tak dole nejaký ten komentárik..poteší! :) :)

V priebehu turné

Sophia

Tento mesiac mi do života priniesol naozaj mnoho. Začnem pekne po poriadku! Po Niallovom odchode do Ameriky som sa začala naplno venovať škole. Skúšky mi začali až v utorok, takže som sa mohla plne sústrediť na všetky moje maturitné predmety. Btw, maturitu som dala na samé A, juchúú. Moja radosť bola obrovská, dokonca ma jeden učiteľ z poroty pochválil, že moja angličtina je na cudzinku naozaj excelentná. Z triedy som vychádza so vztýčenou hlavou a nevšímala si ani zazerajúce pohľady iných dievčat na chodbe. Áno, v Anglicku už asi každé dievča, ktoré pozná One Direction, vedelo kto som. A asi nie len v Anglicku. Na Facebooku mám tisíce správ a žiadosti o priateľstvo od ľudí z rôznych kútov sveta. Dokonca sa mi „nečakane“ ozvali aj „kamarátky“ zo Slovenska, že ako sa mám a tak. Väčšinou to skončilo tak, že ma žiadali, aby som ich zoznámila s niektorým s chalanov. Po tom ako mi však jedno dievča z Česka napísalo, že sa mám vyspať s Hazzom a napísať jej aké to bolo, som sa Facebooku nadobro vzdala. Bála som sa aj vyhrážok smrti a ublíženia, ale nejako som sa s tým zmierila. Novinári písali krásne články o tom, ako som podplatila všetkých učiteľov, aby mi dali zmaturovať a rovnako som aj Nialla podvádzala na každom kroku. Na mušku si zobrali Johnyho, môjho šéfa. Nezaujímalo ich, že má ženu a dieťa, a dokonca jeho žena Carey nám pomáha v reštaurácii a je to moja dobrá kamarátka. Jednoducho si vymysleli svoj príbeh a ten aj všade hlásali. Boli aj pravdivé články, ktoré som si občas prečítala, ale radšej som sa stým nezaťažovala. Teraz však niečo veselšie, konečne mám červené číny. Povedala som si, že si ich kúpim ako darček k maturám. Teším sa z nich ako malé dieťa. Aspoň niečo pozitívne.

Čo sa týka Nialla, tak ten bol tiež dosť zaneprázdnený koncertovaním, a tak sme na seba nemali veľa času. Sľúbili sme si síce, že si budeme volávať, smskovať a dokonca mi pred odchodom nainštaloval Skype. Bola som naozaj proti, ale po jeho zdôvodnení v podobe bozkov a ošahávania som sa dala obmäkčiť. Využili sme to však len asi 3x. Časový posun je zlá vec a ja som po práci bola vždy unavená alebo on koncertoval alebo.. proste vždy nám to niečo prekazilo. Chýbal mi, skutočne, ale mne ten mesiac prešiel nejako rýchlo. Bola som zavalená prácou v reštaurácii a výberom vysokej školy. Rozhodla som pre architektúru, ako mi vždy odporúčala Nicol. Niall bol tiež nadšený, vlastne si celkom pamätám jeho reakciu. Bol to jeden z našich troch Skypových rozhovorov..

„Halloo, počuješ ma.“ kývala som do kamery ako retard.

„Áno, vidím ťa a aj počujem, nemusíš mi mávať ako o život.“ smial sa mi. Chýbal mi ten jeho smiech.

„Hahaha, si veľmi vtipný. Tak čo máš nové?“

„Samé koncerty a autogramiády. Mám zaľahnuté v ušiach a spal som možno dokopy necelé 3 hodiny. Stále sa len premiestňujeme do nových miest. Užívam si naozaj len koncerty. Chýbaš mi, a-ak by si tu bola..“ sklopil oči. Ak by som bola pri ňom zdvihla by som mu bradu a pobozkala. Jeho bozky a dotyky mi chýbali zo všetkého najviac. Jeho prítomnosť, to že ho môžem kedykoľvek objať...

„Niall prosím.. a chalani sa majú ako? Našli ste si tam nejaké kočky?“ narážala som aj na Nialla.

„No tak volalo ma na rande stovky dievčat a jedna baba bola taká hmm..“ do očí sa mi hrnuli slzy. „Robím si srandu. Vieš, že ľúbim len a len teba.“

„Isto?“ človek nikdy nevie.

„Na sto-pro.“

„Som rada, ale toto mi už viac nerob. A tí chalani? Dovedú sem niekoho?“

„Vieš čo, zatiaľ sa nič nečrtá. Lou má plnú hlavu Hazzy, Hazza zase Nicol, Liam ten sa strašne teší, pretože je tu Dan a ja mám predsa teba.“ žmurkol na mňa. „Ale Zayn sa tu premával s nejakou čiernovláskou, tuším sa volala Adriana.“ srdce mi stislo. Nechápem však prečo. Môj postoj k Zaynovi je strašne zvláštny. Mám ho rada ako aj ostatných chalanov, ale aj tak nejako inak. Isto ho neľúbim, to cítim výlučne k Niallov, ale..ale niečo cítim aj k Zaynovi. Len neviem prísť na to, čo to je. „Dobre dosť o mne, čo máš nového ty?“ o maturite už vedel.

„Dala som si prihlášku na vysokú školu.“ povedala som len tak medzi rečou. Ostal vyvedený z mieri.

„A-ako to? Kam? Prečo si mi nič nepovedala?“

„No vieš..“ rada som ho naťahovala. „Chcela som ťa prekvapiť.“ zachránila som to úsmevom, ktorý je ako by liek pre toho môjho blondiačika. „Na miestnu vysokú školu, odbor architektúra. Vieš ako ma baví zariaďovať a tak. Rozhodla som sa, že to skúsim. Rysovanie mám tiež rada a milujem kombinovanie farieb. Nicol mi to raz medzi rečou navrhla a ja som si o tom našla viac. Je to dobrá škola, mám to blízko a aj mamka je šťastná. Povedala mi, že už keď som bola malá, kreslila som si samé návrhy budov. Možno to už mám tak naplánované od mala.“ zasmiala som sa.

„Wau, Sophii. Som vážne rád. Moja priateľka bude uznávaná anglická návrhárka.“ vytiahol sa.

„Zase nepreháňaj. Ešte som tam ani nenastúpila. Možno mi to nepôjde alebo ma to nebude baviť.“ nemôžem mať hlavu stále len v oblakoch.

„Netáraj, tebe ide všetko a baviť ťa to bude isto. Veď moju izbu si chcela meniť už najmenej 10x, aspoň, že som sa nedal nahovoriť.“ vyplazil mi jazyk. Ďalej sme sa zhovárali ešte o chalanoch a koncertoch.

Zvyšok mesiaca sa niesol v podobnom duchu. Práca, ešte niečo v škole, teda tej starej alebo už v novej. Aj na vysokej škole ma mnohí spoznávali a aj preto som si vybrala radšej externé štúdium. Nie je to však jediný dôvod. V reštaurácii chcem pracovať dlhšiu pracovnú dobru, za školu sa platí a peniaze potrebujem. Nemôžem stále otravovať mamu. Tá má vlastné problémy a články v novinách sa jej skutočne dotkli. Darmo som jej vysvetľovala, že sú to nezmysly, zavolá mi aj uprostred noci či som v poriadku. Naozaj jej trošku šiblo, ale veď ju to prejde. Len sa o mňa bojí. Ako každá matka o svoju dcéru, ktorá je tak ďaleko od jej teplého náručia.

Najkrajší okamih z celého mesiaca bol práve deň môjho a Niallovho mesačného výročia. Mrzelo a trápilo ma, že sme ho nemohli stráviť spolu, ale nedalo sa. Ráno som sa prebúdzala s úžasným pocitom a hneď som sa hodila na mobil, či mi niečo neposlal. Žiaľ nie. Prekvapenie prišlo okolo obeda. Počula som klopanie na dvere a po ich otvorení som ostala omámená. Nie, nestál tam Niall v celej svojej kráse, aj keď to by bolo najlepšie. Stál tam starší pán s obrovskou kyticou bielych, mojich obľúbených ruží. Rovnako držal v rukách aj vrecko s logom pekárne, z ktorej mi už raz Niall niečo doniesol. Podpísala som prevzatie a do bytu si odniesla ťažkú kyticu aj s papierovým vreckom. Nechápala som, ale všetko sa vyjasnilo, keď som si prečítala lístoček zabudnutý medzi stonkami kvetov.

„31 ruží za každý deň čo ťa poznám a milujem, tvoj Niall.“

Po lícach mi stekali slzy, ale slzy šťastia. Skákala som po byte ako nadrogovaná. Kvietky som dala hneď do vázy a kochala sa ich vôňou a krásou. Po otvorení vrecka som mala úsmev široký ako rieka Níl. Ružové koblihy, moje obľúbené. On nezabudol! Ale ako? Všetko som pochopila po telefonáte s ním. Objednal to už týždeň vopred a všetko mu našťastie vyšlo. Škoda, že v tom vrecúšku neprišiel on. Chýbali ešte 2 týždne, ktoré bolo treba prežiť, aby sme boli spolu. Dni ubiehali akosi pomalšie. V reštaurácii som bola viacej ako doma a ani som sa nenazdala a nastal deň ich príchodu...

Niall

Tento mesiac bol peklo. Na iných turné som si to užíval viacej. Toto som len pretrpel. Na pódium americký úsmev inak som bol stále len hladný a myslel na domov. Na Londýn, kde mám úplne všetko. A to všetko som tam ja idiot nechal. Mal som ju presviedčať, aby za nami prišla, ale ona by aj tak neprišla. Ja viem, mala veľa práce. Vynahradíme si to, keď prídem. Už sa neviem dočkať. Strašne sa teším ako si ju na letisku vystískam a vybozkávam. Kúpil som jej pár maličkostí, ale to až potom. Hlavne, že budeme konečne spolu. Pri každej autogramiáde som všetky dievčatá porovnával so Sophiou. Je tmavšia ako ona, vyššia, menšia, menšie oči, väčší nos. Nemôžem povedať, že neboli pekné, lebo každá naša fanúšička je nádherná, ale tá moja v Londýne je dokonalosť sama o sebe. Už len jedna noc. Zajtra odlietame a potom budem stále s ňou. Nechcem Paula ani len vidieť. Dúfam, že nevymyslí zase niečo iné. Mohli by sme mať dlhšie voľno ako tie predošlé 2 týždne. Chcel by som Sophiu zobrať k nám, mamka je už na ňu zvedavá, rovnako ako brat. A ja sa chcem pochváliť s mojím pokladom. Rád by som ju zobral aj niekam na dovolenku, do tepla. Niekde, kde budeme úplne sami a žiadny Louis alebo Harry alebo najhoršie Larry nás nebudú otravovať. Len my dvaja! Z celého turné si pamätám hlavne naše telefonáty so Sophiou, ale jeden moment sa mi vryl do pamäti dostatočne. Malé asi 5-ročné dievčatko prišlo za mnou s plyšákom v tvare kačičky a povedalo mi, aby som ho dal Sophii. Že ju má strašne rado a je prekrásna. Rovnako dalo pozdraviť všetkých chalanov a odfotilo sa len so mnou. Vraj ma má najradšej a pri mojich sólach zaspáva. Jej mamka len pokrčila plecami a svoju maličkú dcérku mi dala na kolená. Spravili sme pár záberov a mala mi na kolenách zaspala. Vzal som si ju na ruky a sľúbil, že aj ja so Sophiou budeme mať také malinké. Bude nádherné po nej, po mne bude mať modré oči a hlas ako zvon.

„Niaaaall.“ vyrušil ma Liam.

„Áno?“

„Poď už! Posledný koncert volá.“ podišiel ku mne. „Stalo sa niečo?“ sadol si ku mne na posteľ.

„Nie, len som premýšľal. Teším sa domov. Chýba mi Londýn.“ objal ma okolo pliec.

„Neboj braček, viem ako sa cítiš. Tento koncert si užijeme a pôjdeme domov. Zajtra ju už uvidíš.“ vstali sme a išli za obrovským krikom jačiacich fanúšičiek. O takomto živote som snil a cez všetky prekážky je to život snov. Treba si ho aj patrične užiť!

„Dobrý večer New York Cityyyyy...“

Zayn

Do Ameriky som sa hrnul ako prvý a nie kvôli koncertom alebo fanúšikom, ale aby som nebol v Sophiinej blízkosti. Bol som si už istý, že Niall s ňou spal a aj tá malá nádej, že by bola moja sa už rozplynula. V lietadle do Ameriky nám však oznámil, že sa nič nestalo, lebo na to nebol vhodný okamih. Tešil som sa, naozaj tešil. Moje predsavzatie, že na ňu zabudnem sa rozplynulo ako môj vyfúknutý cigaretový dym. V hoteloch som sa vždy ubytoval s Harrym, aby som náhodou nepočúval Niallove básnenie o Sophii alebo nedajbože nevidel ich rozhovor cez Skype. Rozum mi radil, aby som na ňu zabudol a niekoho si tu našiel. Srdce niečo také odmietalo, ale predsa sa to stalo.

Počas koncertu v Dallase si ma odchytila istá čiernovláska. Volala sa Adriana a pracujem pre istý miestny časopis. Chcela počuť prvé dojmy z koncertu a vlastne..všetko to, čo chcú aj ostatný. Ona bola však iná. Dlhé vlasy jej siahali až po pás a úsmev vyžaroval úprimnosť. Dal som sa s ňou do reči a ani neviem ako a kedy skončili sme spolu v mojej posteli. Podrobnosti si veľmi nepamätám, keďže sme pred tým stiahli 2 fľaše alkoholu, ale noc to bola rušná. Ráno už pri mne nebola. Ležal tam len papierik, s jej telefónnym číslom a odkazom, že musela ísť do práce. Chalani však stáli na chodbe pred mojou izbe a boli viac než zvedaví. Teda, Harold bol viac než nahnevaný, že nemal kde spať.

„Kto to bol?“ vyštartoval a pripravil si ma Liam.

„Chalani, bolí ma hlava, dajte mi pokoj.“

„Zayn Jawaad Malik, ak mi okamžite nepovieš prečo som nemohol spať vo vlastnej posteli skryjem ti všetky laky sveta.“ vyhrážal sa mi Hazza.

„Ááá, mňa z vás raz porazí. V noci som mal bláznivý a vášnivý sex s jednou Američankou. Stačí?“ praskli mi nervy.

„Hej veď dobre, nemusíš hneď kričať.“ zdvihol ruky do obrannej polohy a krútil hlavou sám pán najväčší Harold Styles.

„Ale veď ty si po mne začal hulák..vieš čo, nechajte to tak.“

„Kto bude posledný v jedálni povie Paulovi, že som stratil kľúč od šatne.“ zvolal Niall a už utekal do jedálne.

„Niall? Nie!! Už zase?“ a všetci bežali za ním.

„Tak čo? Aká bola?“ šťuchol do mňa Lou. Dnes to asi neskončí.

„Poviem ti to takto bro, mohla byť dobrá, keby som si aj niečo z toho pamätal.“ pokrčil som plecami a vrátil do izby. Zaspal som ako som sa na posteľ pozrel. Večerný koncert bude o hubu.

Stretli sme sa ešte pár krát. Teda, povedal by som, že ona ma skôr prenasledovala. Bola našou veľkou fanúšičkou a bola mi v pätách vo dne a v noci. Vedela o nás skutočne všetko, ona nebola novinárka ona bola čistý blázon. Stále mi ošahávala vlasy, Louisa stále kŕmila mrkvami, ale jej bolo jedno či sú skazené alebo nie. Chudák Niall, ten od nej zjedol koláč a dva dni zvracal. Harold? Tak ten si nesťažoval, mal Louisa, o ktorého sa pri Adriane musel biť. Snažil som sa, aby som sa zaľúbil alebo aspoň k nej niečo cítil, ale nedalo sa to. Cestovala s nami po niekoľkých mestách, dokonca nás čakala v zákulisí kým sme mali koncert, správala sa úplne ako moja priateľka. Ja som ju však nemal rád. Tá noc s ňou bola chyba. Chcel som len zabudnúť na Sophiu, ale už viem, že sa to prosto nedá len nejakým vzťahom na jednu noc. Musím stretnúť dievča, do ktorého sa zaľúbim, ktoré počaruje moje zmysly. Kým sa tak stane, Sophia bude len a len kamarátka... Musím sa z toho dostať! Zajtra ideme domov a ja sa už teraz pripravujem na to, keď ju na letisku uvidím. Hodí sa okolo krku Niallovi a ja len smutný a sám odídem do nášho domu. Bude to dobré, musí to byť dobré!

kvietky od Nialla :)

Adriana :D