"Funny road" (by Janii)

cukerlíky :* ďalšia jednodielovka :) keďže ste hlasovali najviac za Niallera, je práve s ním :) som rada, že ste si anketu všimli a zahlasovali :) možno to spravím aj nabudúce tak :D a poprosím koment!! vaša Janii
Hope u like it!! :*

„Juchú kolotoče!“ ťahala ma za rukáv moja najlepšia kamarátka Amy. „Sarah, prosím, prosím, pekne prosím.“ hodila na mňa psie oči.

„Nie.“ ruky som si prekrížila na prsiach a odmietala sa čo i len pohnúť.

„No ták. Nebuď labuť a poď. Pohni tým zadkom.“ jej presviedčacia metóda naozaj nemala konkurenciu.

„Amy, vieš dobre, že na kolotoče nechodím.“ od vtedy ako som sa z jedného, ešte ako malá, pozvracala.

„Sarah, to už bolo dávno a mala by si prekonať tú svoju nekonečnú averziu k adrenalínu.“ mala pravdu. Nie som ten typ, ktorý hlava nehlava skáče z mostov a tak. Svoj život si vážim a nerada sa vystavujem nebezpečenstvu. Za to Amy je pravý opak. Motorky, bungee jumping, kolotoče, horolezectvo.. všetko je to jej život a ja ju zato obdivujem. Ja som skôr taký strachoprd a všetkého sa obávam.

„Amy..“ vzdychla som si. Kamarátka mi chytila obe ruky a pozrela sa mi do očí.

„Sarah, pozri sa na mňa.“ upriamene pozerala. „Pôjdeme si tamto do stánku kúpiť cukrovú vatu. Ty si osladíš život, naberieš odvahu a potom pôjdeme tamto.“ ukázala na maličkú búdku medzi kolotočami. „Do toho stánku a kúpime si jeden super lístok náá..toto.“ prstom zamierila na obrovskú húsenkovú dráhu. Bola dosť dlhá, čo by možno ani nevadilo, ale.. poznáte Krok za krokom? Tak je to niečo také ako bývalo vždy na začiatku upútavky. Samé točky, „voľný pád“, dole hlavou..blé, už teraz mi je zle. Nič som nevravela, len na sucho preglgla.

„Dobre, beriem to ako áno.“ stále držiac za ruky ma potiahla k stánku s mojou obľúbenou ružovou penovou pochúťkou. „Dobrý deň, dve veľké.“ objednala a za chvíľku som už s chuťou a samozrejme celá zalepená dusila cukrovú vatu.

„Amy, ja si vážne nemyslím, že je to dob..“

„Pššt.“ drgla do mňa. „Už sme sa predsa dohodli, a nie že nie. Dnes prekonáš svoj strach a pozri nie je to až také hrozné.“ chytila ma pod pazuchu a viedla k tej smrteľnej bráne húsenkovej dráhy. Prechádzali sme okolo lavičky, keď do mňa narazil nejaký chlapec v pásikavom tričku.

„Au.“ ozvala som sa. Amy si to hneď všimla a keďže ona nie je typ, ktorý len tak niečo prepáči hneď začala hulákať na celý zábavný park.

„Hej, ty. Čo si pre oči nevidíš?“ hodila na neho pohľad a lá nasratý tiger.

„Sorry.“ chudák chlapec aj zbledol a ruky zodvihol do obrannej polohy. „Nevidel som vás, fakt sorry ponáhľam sa.“

„No veď preto!“ pohrozila mu Amy a aj cez moje očakávanie, že by sme sa predsa mohli vyhnúť tomu pekelnému „zábavnému“ zariadeniu sme pokračovali v ceste za kúpou lístkov. Ja som sa bála už natoľko, že aj kúpa lístkov bol pre mňa adrenalín. Sadla som si teda na lavičku a tvár zložila do dlaní. Smejete sa? No a čo! Tak som sa bála. Strach patrí do života každého človeka a aj keď viem, že ja sa bojím mnoha vecí, nemôžem za to. Proste som taká.

„Tu sú dva lístky. Za chvíľu nastúpime.“ prisadla si ku mne a objala ma okolo pliec. Ľudia sa začali zhromažďovať, čo pre nás znamenalo, že budeme čochvíľa nastupovať do bunky smrti. Amy sa s radosťou postavila a so mnou za riťou kráčala ku kolotoču. Posadili sme sa do stredu, boli to dve sedačky pri sebe.  „Ojooj.“ ozvala sa po chvíli Amy.

„Čo sa deje?“

„Príroda volá, idem močiť.“ jej typická fráza. Mňa však oblial pot.

„Ale to nemôžeš, už za chvíľu sa pohneme a ja bez teba nikam nejdem.“ držala som ju za ruku ako kliešť.

„Neboj sa, kým sa pohneme ešte to chvíľu potrvá, jedna noha tu druhá tam. Hneď som späť.“ a už ju nebolo. Zmocnila sa ma panika. Stále som ju telepaticky volala späť. Ona to musí stihnúť!

„Slečna?“ prišiel ku mne mladý pán, ktorému som ukázala lístok. Odtrhol z neho polku a presunul sa ďalej dozadu. Prerývane som dýchala a nechcela myslieť na to čo bude ďalej. 

„..ja chcem sedieť s Hazzom, máš smolu Nialler, odtrep sa niekam inam.“ počula som niekde za mnou. Nevenovala som tomu však žiadnu pozornosť, mala som plnú hlavu svojich myšlienok a nie nejakých kecov. Hazzom, Nialler? To čo je?

„Je tu voľné?“ zrazu ma zo svojich myšlienok vytrhol akýsi chlapec. Bola som zaslepená svojím strachom tak som si na ňom nevšimla skoro nič. Iba to, že mal blond vlasy a oči mu žiarili jasnou farbou. Neviem či boli zelené alebo modré, vtedy mi to bolo vskutku jedno.

„Nie...čakám..kamarátku..príde za chvíľu.“ snažila som dostať zo seba aspoň niečo.

„O tom dosť pochybujem. Už sa totižto pohýname.“ nedbal na moje slová, prisadol si a zapol si pás.

 „Čožéé?“ strhla som sa. Amy, kde si? Pane bože.. Možno si poviete, trapotina báť sa kolotoča, ale mňa naozaj premkol panický strach. Pohli sme sa. Tvár som si zložila do dlaní medzi kolená a odmietala sa čo i len pohnúť.

„Si v poriadku?“  spýtal sa ma so zvláštnym prízvukom. Nemala som síl nič povedať, len som sa so slzami v očiach na neho pozrela. „Deje sa niečo?“ zmocnila sa ho panika.

„J-ja sa bojím.“ dostala som zo seba. Začal sa smiať. On sa vážne začal smiať. Debil jeden!

„Tak načo si sa sem trepala, keď sa bojíš?“ aha, niekto tu je dosť múdry.

„Vážne? Nie si nejaký múdry?  Mala som sem ísť s kamarátkou, ale nestihla to.“ okrem strachu som chytala aj nervy.

„Prepáč, nemyslel som to tak.“ chytil ma za ruku a mnou prešli zimomriavky. Nie zo strachu z pádu z kolotoča, ale z jeho jemnej pokožky. Prichádzala prvá točka.

„Ááá Pane Bože. My tu zomrieme!“ kričala som. Viem, že potlačoval smiech, ale bol zlatý, snažil sa ma ukľudniť.

„Neboj, nič sa nám nestane. Môžem ti nejako pomôcť, aby si sa až tak nebála?“ zabi ma a bude mi fajn!

„Dostaň ma odtiaľto!“ moje srdce bilo ako o prietrh a jeho ruku som si už stihla privlastniť a žmoliť ako obliečku.

„To asi nebude možné, ale...drž sa ide točka.“ hlavu som si sklonila, zavrela oči a aj keď v Boha neverím, do neba som vysielala všakovaké modlitby. „Dobre, môžeš otvoriť oči, už je to v pohode.“ zdvihla som hlavu a zahľadela sa do jeho hlbokých očí. Sú modré, jasno modré ako nebo.. On sa na mňa zoširoka usmial a tým odkryl tenučký drôtik na horných zuboch. Prehrnul si blonďavé pramienky vlasov a snažil sa ma hypnotizovať pohľadom.

„Ďakujem.“ na nič viac som sa v tejto chvíli nezmohla.

„Naozaj nie je nič čo by ťa upokojilo?“ zapla som všetky mozgové bunky.

„Keď som áááá nervózna, väčšinou si sadnem na nejaké tiché miesto a snažím sa upokojiť, ááááá ale to v tomto hluku asi nie je možné.“  kričala som, ale snažila dostať zo seba aspoň niečo. Zrazu sa stalo to najhoršie. Zastali sme. V tom najvyššie položenom mieste celej horskej dráhy sme zostali stáť. Naklonila som sa zo sedačky a pozrela smerom dolu. To som vážne robiť nemala.

„Oj.“ to jediné sa predralo z môjho hrdla. Blondiak pri mne si všimol, že som úplne zbledla.

„Neboj. To bude fajn. Možno sa len niečo pokazilo a..“

„P-pokazilo?“ toto je zlý sen.

„Nie, nie j-ja.“ ťapol si po čele. „Pozri neboj sa vážne sa neboj. Keby som len vedel ako..počkať, dostal som nápad.“ otočil sa ku mne bokom a nahol sa. Ostala som v šoku čo chce robiť, ale on..

„If I'm louder
Would you see me?
Would you lay down in my arms and rescue me?
Cause we are, the same
You saved me, when you leave it scarred again“ začal spievať nejakú pre mňa neznámu pesnička. Jeho hlas bol zamatový a nádherný. Nikdy by som si ani nepomyslela, že na horskej dráhe stretnem chlapca s takým úžasným hlasom. Na neho by som to vážne nepovedala.

„T-ty si spevák?“ celý strach z kolotočov ma zrazu opustil a naplno som sa začala venovať tomu blondiačikovi po mojej pravej ruke.

„No tak občas niečo zanôtim.“ zasmial sa. Super smiech, haha..

„Girl look at that body
I work out
Girl look at that body
I work out

When I walk in the spot, this is what I see
Everybody stops and they staring at me
I got passion in my pants and I ain't afraid to show it
I'm sexy and I know it“ začal hulákať na celý zábavný park. Zaspieval ešte pár pesničiek a ja som úplne zabudla na to, kde sa nachádzam. Bola som zaujatá iba ním. Jeho hlasom, očami, ako som si ďalej všimla aj dokonalým telom, na ktorom mal iba tenké tielko. Svalnaté ruke sa pevne držali bezpečnostného zapínania a rovnako aj mojej ruky. Ani neviem kedy, opäť sme sa pohli a celú trať sme prešli a už sme zastávali opäť na zemi. Pomohol mi vystúpiť.

„Sarah, Sarah pre Boha, si v poriadku?“ okolo krku sa mi hodila Amy.

„Áno je mi fajn, tuto..“ prstom som ukázala na chlapca pri mne. „Ani vlastne neviem ako sa voláš?“

„Som Niall a ty Sarah, že áno?“

„Áno, Sarah.“ prikývla som „No tak tuto Niall mi pomohol. Prekonala som svoj strach.“ tešila som sa.

„Prepáč, že som ťa tam nechala. Myslela som si, že to stihnem.“ ospravedlňovala sa mi. Ja som ju však veľmi nevnímala, stále som sa pozerala na môjho „záchrancu“ Nialla.

„To je dobré.“ pošuchala som ju po pleci.

„Niall, braček tu si. Ou, aké pekné slečny tu máš.“ dobehol k nám chlapec v pásikovom tričku, presne ten, ktorý ma pred tým sejmul pri lavičke, a za ním ďalší traja asi v rovnako veku. Navzájom sme sa predstavili a Amy sa dala do reči s istým Harrym. Pozval ju na zmrzlinu a ona po spýtavom pohľade mierenou na mňa pozvanie prijala a s iskričkami v očiach odišla.

„Chceš ísť ešte raz?“ Niall ukázal na húsenkovú dráhu.

„Nie, nie, haha. Myslím, že na dnešok bolo adrenalínu až-až. Ale aj tak ti za veľa vďačím. Nebyť teba tak sa tam hore asi zbláznim. Ehm, prinajmenšom.“ rukami ma objal okolo pliec a spoločne sme sadli na lavičku.

„A čo tak zájsť napríklad do kina? Myslím, že pre teba radšej na nejakú komédiu nie?“ navrhol mi.

„No tak zase prr. Nerob si zo mňa srandu.“ zasmiala som sa, „Ale tvoje pozvanie rada príjmem.“ vycerila som všetky zuby.

„Môžem si za dnešok vypýtať odmenu?“ pozrel na mňa s iskričkami v očiach.

„A čo také by si chc..“ na moju otázku ani nepočkal. Jednoducho ma pobozkal. Počkať..jednoducho? Bolo to priam dokonalé. Dnes si asi navyknem na zimomriavky, ale nie tie zo strachu...

tak a teraz čo spravíte?? :D pekne mi dole napíšte čo si o tom myslíte :* ďakujem :)