Part of me (by Janii)

ahojte cukerlíky moje :* keďže som zlá a ELL dnes nebolo a zajtra, ehm, nič nesľubujem, tak aspoň nejaká jednodielovka :)

Hope u like it! vaša Janii :*

Zayn :)

„Okej, takže vrátim sa o dva týždne. Majte sa tu. Liam, poslúchaj.“ zakýval som svojmu synovi.

„Oťko a plečo sa so mnou nezahláš?“ chytil ma okolo nohy a odmietal pustiť.

„Nemám čas, prepáč. Ocko  musí teraz odísť, aby ti mohol kúpiť ten veľký traktor, ktorý sa ti páčil v tom hračkárstve. Vieš, ten s očami.“ vysvetľoval som mu a snažil sa konečne vypadnúť z domu.

„Ja nechcem tlaktol, ja chcem oťka.“ pozrel sa mi priamo do očí.

„Liam, poď sem zlatko. V kuchyni máš mrkvovú kašičku. Sprav mi radosť a všetko spapaj. Budeš silný ako tvoj ocko.“

„Doble.“ konečne sa zaslintané prsty odlepili od mojich značkových bledých nohavíc a Liam utekal do kuchyne.

„Pán Malik, môžem s vami na chvíľku hovoriť?“ opýtala sa opatrovateľka.

„Ponáhľam sa. Je to niečo dôležité?“ už som počítal každú minútu, ktorá ma delila od odchodu.

„Ak si myslíte, že váš syn nie je dôležitý, tak pokojne choďte.“ ozval sa vo mne otec a ostal som stáť. „Chýbate mu. Každý večer čo ste preč sa pýta kedy prídete. Ak ste tu a odbijete ho, že nemáte čas, príde s plačom ku mne a vyčíta si, že nie je dobrý. Že keby bol lepším synom, mali by ste ho radi a..“ už som mal plné zuby počúvať stále to isté.

„Porozprávame sa o tom, keď prídem. Musím odísť.“ odvrkol som a už nastupoval do bieleho Mercedesa, ktorý ma dopraví na letisko.

„Čaute chalani.“ pozdravil som zvyšok skupiny a nastúpil do súkromného lietadla, smer Švédsko a nahrávacie štúdio. Pohodlne som sa usadil do koženého kresla a spomínal.

„Zlatko.“ pribehla ku mne do obývačky spoločného bytu s veľkou taškou. Klasika, bola na nákupoch.

„Stalo sa niečo?“ bola vytešená, ale zároveň aj vydesená.

„J-ja, my..“ rukou skĺzla k brušku a následne si ho pohladila. V momente som bola na nohách a mieril k nej.

„Ty si tehotná?“ tešil som sa a ani som nevedel či je to pravda.

„O 8 a pol mesiaca budeme traja. Ja, ty a malý..“

„Malik.“ prerušil som ju.

„Annie?“ kľakol som si pred ňu. „Chcel som to spraviť až večer, ale myslím, že táto novinka len potvrdzuje, že robím najlepšie rozhodnutie môjho života.“ do očí sa jej nahrnuli slzy. „Marry me?“ dve slová, ktoré naše životy môžu úplne zmeniť.

„Á-áno, áno, áno.“ tešila sa a ja som jej tenký prsteň z bieleho zlata, s krásny modrým diamantom ako jej oči, v strede nastokol na ten správny prst.

O dva týždne

„Som doma.“ zamrmlal som na chodbe.

„Oťko.“ hodil sa mi okolo krku Liam, celý od čokolády.

„Liam!“ skríkol som. „Okamžite zo mňa zlez! Pozri čo si spravil. Moja nová košeľa je úplne zničená a ty sa ešte smeješ.“ chytil som ho za plecia a odtiahol od seba.

„Plepáč.“ zahľadel sa mi hlboko do očí a z tých jeho vykĺzla slza. Za ňou ďalšia a ďalšia, až bol celý uplakaný a takto bežal hore do svojej izby. Celý špinavý a nahnevaný som sa pobral do kuchyne.

„Dobrý.“ pozdravil som opatrovateľku a z chladničky vytiahol džús. S úplnou flegmou som sa posadil za stôl a vytiahol časopis. Listoval som a snažil sa nevšímať pohľady od našej domácej pani a opatrovateľky v jednom.

„Čo je?“ ohriakol som sa.

„Váš syn plakal kvôli vám. Rozplakal sa preto, lebo vás chcel len objať, privítať doma a vy namiesto vrúcneho zvítania s vlastným synom, ste na neho nahúkali a ani sa nesnažíte napraviť to. To sa stalo.“ vyčítala mi.

„Hej! Vy ste len obyčajná opatrovateľka. Nemáte právo poučovať ma o výchove vlastného syna.“ rozčuľoval som sa.

„Pán Malik, skúste sa zamyslieť a predstaviť si, čo by v takejto chvíli spravila Annie. Isto by sa nezachovala takto.“ po celom tele sa mi objavili zimomriavky.

„Moju manželku nechajte láskavo na pokoji. Vy si len robte svoju prácu.“ škatuľu od džúsu som vrátil do chladničky a podujal sa na odchod do vlastnej izby.

„Dávať vášmu synovi lásku však mojou výplňou práce nie je.“ utierku hodila o linku a odišla do vlastnej izby, ktorú tu mala od tej nešťastnej udalosti. Nič som si z jej slov nerobil, jednoducho som sa pobral tam, kde som chcel. Cestou do vlastnej izby som sa však pozrel ešte do tej malého, ako to robím každý večer. Ležal na posteli, plakal a v malých rúčkach zvieral fotku mojej manželky a jeho matky Annie. Vstúpil som a ako náhle ma zbadal zavrel oči a začal sa triasť.

„Liam.“ prehovoril som a všimol, ako ním myklo. Pristúpil som a sadol si k nemu na posteľ. Kŕčovito si stiahol kolená pod bradu a slzy mu tiekli po malých líčkach. Pohladil som ho po rúčke a on otvoril tie krásne modré oči.

„Oťko.“ prehovoril a a posadil sa. „Plepáč, že nie som doblý. Ja sa zlepším, nebudem už zlý.“ upieral na mňa svoj pohľad, ktorým sa tiež ospravedlňoval.

„Liam, ty nie si zlý syn. Ocko len veľa pracuje a potom je unavený.“ snažil som sa mu vysvetliť.

„Ja viem, že nie si unavený. Nemáš ma lád, lebo som zlý. Ani mamička ma nemala lada, pleto odišla.“ toto mi povie môj 3-ročný synček.

„Liam, to nie je pravda. Ľúbim ťa najviac na tomto svete a mamička ťa ľúbila tiež. Nemohla za to, musela odísť do nebíčka, pretože tam bolo málo anjelov a potrebovali  ďalšieho.“ na túto tému ešte nie som pripravený.

„Doble.“ prikývol a natiahol sa ku mne. Silno ma objal a ja som po prvý krát od jeho narodenia pocítil tú stratenú lásku. Akoby do mňa niekto hodil kameň a ja som sa zobudil. Privinul som si ho do náručia.

 „Ľúbim ťa Liam a prepáč, že som nebol dobrým otcom. Zmením sa, budeme spolu častejšie. Aj strýkovia sem budú chodievať viac a budeme sa spolu hrať každučký deň.“ zoširoka sa usmial a tým odkryl pár mliečnych zubov, ktoré už stihli narásť. „Teba stratiť nemôžem.“ zamrmlal som.

„Pripravený?“ nahol sa ku mne Harry a napravil oblek.

„Ako nikdy.“ usmial som sa, v zrkadle napravil vlasy a vyšiel do záhrady. Všetci hostia už sedeli na stoličkách a čakali na obrad. Provizórny oltár z ruží bol dokonalý a nádherný ako moja budúca manželka. Manželka, to slovo sa tak dobre vyslovovalo. Narovnal som sa a počul tóny tradičného svadobného pochodu. O pár sekúnd sa z rohu vynorila Annie, v snehobielych šatách, ktoré obopínali jej plné bruško.

„Zayn Jawaad Malik beriete si tu prítomnú Annie Sarah Wilsovú za svoju právoplatnú manželku......Annie Sarah Wilsová beriete si tu prítomného Zayna Jawadda Malika za svojho právoplatného manžela, v chorobe i zdraví, bohatstve i chudobe, v dobrom aj v zlom až kým vás smrť nerozdelí?“

„Áno..“ vyslovil som len jej.

„Áno..“ povedala a pritom mi uprene pozerala do očí.

Malého Liama som uložil a vrátil sa naspäť do kuchyne. Domáca upratovala riad z večere a úplne ma ignorovala.

„Prepáčte.“ vyslovil som, potichu, ale výrazne.

„Mne sa neospravedlňujme. Pozrite sa na Liama čo to s ním robí. On nemôže za smrť vašej manželky. On nie.“ odložila posledný tanier a nechala ma samého. Má pravdu. Liam je nevinný.

„Á Zayn.“ Annie sa zrazu chytila za bruchu a na podlahe sa objavila mláka.

„Oou. Annie dýchaj. Len dýchaj. Skočím po tašku a ideme do nemocnici.“ snažil som sa nepanikáriť. V nemocnici sme boli o pár minút a na sálu ju brali ihneď. Bežal som za ňou a po porade s lekárom, že pri pôrode nebude otravovať a ani neodpadnem, mi dovolili byť pri nej.

„Z-Zayn..“ silno ma chytila za ruku a snažila ostať pri vedomí.

„Annie, si silná. Zvládneš to. Potlač. Ešte raz a už budeme mať miminko. Ty to zvládneš, ľúbim ťa.“ poslúchla ma a o pár sekúnd sa už malou pôrodnou sálou rozlial plač novorodenca.

„Je to chlapec.“ oznámil mi lekár. Nechceli sme pohlavie dieťatka vedieť vopred, takže sme sa nechali prekvapiť. Očistili ho, skontrolovali a potom nám ho vrátili. Sestrička ho dala Annie do náruče a ona sa hneď rozplakala.

„Je nádherný.“ pohladil som ho po hlavičke. „Ďakujem.“ otočil som sa na Annie a pobozkal ju.

„Malý Liam.“ to boli jej posledné slová. Zrazu stratila cit v rukách a ja som len zázrakom zachytil malého pred pádom. Annie nereagovala na lekárov, na mňa. Kričal som na ňu, triasol nehybným telom. Syna som odložil do rúk lekárom a venoval sa len mojej manželke. Bola mŕtva. Skolabovala. Nezniesla tú záťaž.

To jediné mi lekári povedali. O pár dní ma poslali domov aj so synom v náručí. Nevedel som čo mám s dieťaťom robiť. V domácnosti sme mali výpomoc, ktorá sa stala aj opatrovateľkou. Od Liama som sa snažil strániť ako najviac to išlo. Bol ešte miminko, ale ja som mu vyčítal smrť Annie. Všetky pocity z pred troch rokov sa mi vrátili a slzy valili dole tvárou. Nesnažil som sa ich zastaviť bolo to zbytočné. Túto zamknutú časť môjho srdca som sa snažil neotvárať. Zrazu niečo buchlo a ku mne sa rútil Liam.

„Prečo nespíš.“ opýtal som sa a utrel slzy.

„Chýba ti mamička?“ akoby mi vedel čítať myšlienky.

„Veľmi.“ povedal som pravdu.

„Aj mne. Ale je anjelik a dáva na nás pozol.“ vyškriabal sa ku mne a sadol si na kolená. „Aká bola.“ uprel na mňa modré oči, ktoré mal po nej.

„Krásna a dokonalá ako ty. Rada sa smiala a čokoládu zbožňovala najviac na svete...“

„To ako ja.“ prerušil ma a zoširoka sa usmial

„Áno, presne ako ty.“ pohladil som ho po jemných vláskoch a ďalej rozprával o jeho úžasnej mamičke. O žene, ktorá mi nechala oveľa viac ako som si myslel. Nechala mi kúsok zo seba, nechala mi rodinu.

                                               Janii :)..coment :)