England, London, Love 29th

ahojte hviezdičky :* je tu nová časť ELL, posledná z tých dvadsiatkových :) chcem sa ešte odvolať na novú jednodielovku Back to reality (klik sem) kto ešte nečítal, je s Louisom :) a rovnako sa vám chcem poďakovať za komenty pri mojej poviedke :) dúfam, že ma tak budete obšťastňovať aj naďalej :) ešte vám chcem pripomenúť rubriku Kecy adminiek (klik sem) kde, ak sa nudíte sú naše výlevy :D a chýba mi *K :/ 

Hope u like it!!..yours Janii..coment!

Sophia

Celá chodba bola posiata samými pohárikmi a prázdnymi fľašami  od alkoholu. To by bolo však najmenšie zlo. O vešiak bol opretý asi nie dosť triezvy Josh. Uchechtala som sa a podišla k nemu.

„Josh, čo tu robíš.“ snažila som sa hovoriť dosť jasne.

„Čakám na taxík.“ povedal akoby nič. Zrazu sa z vonku ozvalo trúbenie, Josh sa tackavo postavil, pozdravil ma a odišiel akoby nič. Sledovala som ho ako kŕčovito nastupuje do auta, ale zvládol to. So smiechom som zavrela dvere a otočila som sa. Normálne som sa bála prejsť do obývačky. Zhlboka som sa nadýchla a prešla chodbou. To čo som videla som nemala vidieť. To ten bordel čo ostal po vybuchnutí bomby v Hirošime bolo nič. Všetko bolo hore nohami. Úplne! Gauč bol z jednej strany dokonca natrhnutý a jedna nožička bola zlomená. Malo to za následok, že celý gauč bol naklonený doprava a efekt bol viac než úžasný. DJ-ovský pult bol na opačnej strane ako bol pôvodne. Na reprákoch boli desiatky pohárikov a dokonca aj pizza. Sa čudujem, že to už Niall necheckol. Na stolíku bola rozliata akási tekutina. Myslím, že aj viac ako len jedna a na okne bol nalepený koláčik. Asi sme to včera trošku prehnali. Prešla som do kuchyne. Všetci, okrem Hazzy a Nicol, ktorí sa ešte asi spamätávajú z môjho náletu, sedeli okolo stola. Každý podopretí inou rukou a s uboleným výrazom. Chcela som sa opýtať na Josha, ale aj tak by nevedeli o čom to táram.

„Čo tu niekto zomrel tou najkrutejšou smrťou?“ opýtala som sa a sadla si k ostatným. Nechcela som si všímať zaľúbené pohľady medzi mojou sestrou a Tommom, ale priam ma to volalo. Niall si to všimol a radšej si ma pritiahol bližšie a tuho objal. Liam sa zrazu postavil a natiahol sa za hrnčekom. Chytil ho asi dosť nemotorne, pretože sa mu vyšmykol a spadol na podlahu. Chvála Bohu nerozbil sa, ale bol to pekný rámus.

„Hej, pšššt. Buďte ticho.“ vošli do kuchyne Nicol s Hazzom, ktorý si rukou šúchal tvár.

„Niekto nám to včera prehnal, hm?“ Lou si stihol zabrdnúť do zjavne zničeného Harryho.

„Mám okno. Fakticky. Ale hlava ma bolí dostatočne.“ priznal sa a posadil sa aj s Nicol k nám. Nicol mala úsmev od ucha k uchu, takže som ich asi nevyrušila dosť na to, aby nemali chuť pokračovať v už načatom.

„Na tvojom mieste sa dnes pred susedmi veľmi neukazujem. Nemajú na teba pekné spomienky.“ načal tému Liam.

„Prečo? Čo som spravil?“ Harry ostal vystrašený. Nicol včera odspala, takže si isto nepamätala čo jej drahý vystrájal.

„On má fakticky okno.“ krútil hlavou Niall.

„Niall ušetri ma tvojich poznámok. Poďme Liam vrav!“ posúril ho.

„No proste si sa ožral a Josh ťa vyhecoval, teda on skôr vravel, že to nedokážeš a ty si sa chcel staviť, že neprebehneš holý po ulici.“ všetci sa začali smiať. Čo hneď aj prestali pretože bolesť hlavy je zlá vec.

„A spravil som to, že?“ stále dúfal.

„Áno a keby len to. Do ruky si si zobral megafón a po celej ulici si bežiac kričal, že si Catman a zachrániš všetky mačky sveta.“ to už bolesť nebolesť, smiali sme o dušu. Harry len preglgol.

„No..“ snažil sa zachrániť si hrdosť. „Aspoň som zo seba spravil hrdinu, keď už nič.“ odpil si z čaju, ktorý mu stihol podať Zayn. „A kde ste boli vy, hm? Kamaráti?“ vyzval nás.

„Na nás nehuč. Ja s Liamom sme ťa snažili dostať späť do domu, dokonca by som prehrýzol aj to, že si bol nahý, ale keď si mi s tým megafónom hučal do uší vzdal som to. Nakoniec si sa vrátil sám. Po tom ako ti pani Carterová hodila do hlavy plávacie koleso.“ dodal Niall. V obývačke sa ozval hurónsky rehot. Niall mi o tomto nevravel. Asi si to chcel nechať pre špeciálnu chvíľu. Pohľadom som zavadila o Mimi, ktorá sa priam zbožne dívala ako Louis papá jeden z muffinov. Nedalo mi to.

„Nechcete mi vy dvaja niečo povedať? Hm? Napríklad ty Mimi?“ zazrela som na sestru.

„No vieš Sophii...“ zadržiavala smiech. „Ja som v tom úplne nevinne. Čaru Tomlinsona sa proste nedalo odolať. Podľahla som. Som slabá.“ zasmiala sa a pobozkala Louisa na ústa.

„Hej vy dvaja! Kroťte sa. Najprv si musím zvyknúť na tú myšlienku, že tuto Tommo obšťastňuje moju sestru a nie to sa na vás ešte aj pozerať.“ všetko sme si vybavili a pustili sa do raňajok v podobe „čo ostalo zo včerajška“. Po raňajkách sme sa rozhodli poupratovať. No, nikto nebol do toho hrr, ale po skupinovom nabudení sme si povedali, že to už nemôžeme viacej odkladať. Rozdelili sme sa. Niall, Harry, Liam a ja sme si zobrali obývačku. Nicol s Mimi, áno schválom nie s Louisom, lebo to by nespravili, mali chodbu a Louisovi so Zaynom, čo bolo pre nás najmenšie zlo, zostala kuchyňa. Okolo 1 sme už mali hotovo a keďže sa nikomu nechcelo variť, objednali sme si pizzu. Niall žobronil o Nando´s, ale prehlasovali sme ho. Pizzéria mala naozaj dobrú tržbu, pretože sme boli fakt hladní. Všetko sme spučili a každý sa vytratil do izieb. Liam išiel za Dan, ktorá večer odišla skôr ako sa stihlo všetko zvrhnúť. Isto jej vykváka všetko čo sa stalo. Nicol s Hazzom zakotvili v jeho izbe, počuli sme z tade zvláštne zvuky, Mimi s Louisom ostali v obývačke pozerať film, asi mali predo mnou rešpekt zavrieť sa v izbe, ja som išla za Niallom do jeho izby a Zayn, chudák Zayn sa išiel prejsť. Bol akýsi smutný a s nikým sa nechcel rozprávať. Bolo mi ho ľúto, cítila som akoby to bola moja vina, ale neviem prečo. Hádam to bude fajn. Radšej som sa venovala svojmu blonďatému miláčikovi.

„Sophii?“ pýtal sa ma, keď sme ležali vo vrúcnom objatí na posteli. „Čo keby sme..“

„Nie Niall. Na dnes mi stačilo. Prepáč, ale som unavená.“ prikryla som nás perinou.

„Ale ja nemyslím TO. Chcel som sa ťa spýtať či by si nechcela ísť na dovolenku?“  povedal len tak znenazdajky.

„Čože?“ ostala som prekvapená.

„No vieš, niekam vypadnúť. Byť aspoň chvíľu úplne sami. Čo ty na to?“ usmial sa.

„J-ja..“ nadýchla som sa. „Že váhaš.“ hodila som sa na neho a obšťastnila dokonalým bozkom.

„Tak som rád. Ešte treba vymyslieť, že kam. To povedz ty.“ chytila som sa za bradu na znak, že tvrdo rozmýšľam.

„Keďže ideme na poly nemôže to byť niekde veľmi ďaleko, lebo by som si to nemohla dovoliť, takže..“

„Sophii, tebe to trošku nedochádza. Ja ťa na tú dovolenku pozývam. Platiť ju budem ja. Na tebe je len vybrať si kam sa pôjde.“

„Nie, nie Niall. To nemôžeš. Veď si mi minule kúpil šaty. Pekne sa zložíme.“ vážne sa mi nepáčila predstava, že má platiť všetko.

„Povedal som. Sophia finančne som zabezpečený dosť dobre a vážne..počuj, ani sme neoslávili tvoju maturitu a to, že ťa zobrala na vysokú. Prosím, zober to ako darček od chlapca, ktorý ťa nekonečne miluje. Akým ja som.“ zazubil sa.

„Niall, ale..“ prerušil ma.

„Prosím. Nad ničím nepremýšľaj len si vyber lokalitu. A nie, že teraz budeš vyberať niečo lacné. Chcem, aby sme si našu prvú dovolenku užili. A to poriadne.“ nadvihol obočím a ja som hneď vedela čo si pod slovo užiť predstavil. Vzdychla som si a začala uvažovať. Dumala som a dumala.

„Tak čo máš niečo? Začni mestami, ktoré si vždy chcela navštíviť. Alebo krajinami.“ navrhol mi.

„Vždy som chcela ísť do Londýna.“ zasmiala som sa.

„No dobre, skúsme niečo menej súčasné.“  objal ma a preplietol si so mnou prsty na pravej ruke.

„Vždy ma lákalo spoznať Španielsko. Nejako ma to tam ťahalo. Samozrejme hneď po Anglicku.“

„Tak dobre.“ asi som mu dala podnet. „Zajtra môžeme ísť do cestovnej kancelárii v meste a vyberieme si niečo v Španielsku, dobre?“ bol celý hrr.

„Počkať to už hneď?“ neviem či môžem len tak všetko nechať.

„A na čo chceš ešte čakať? Kým naprší a uschne?“ zasmial sa.

„Nie, ale myslela som si, že..“ ani ma nenechal dohovoriť. Opäť.

„Už chcem byť s tebou sám. Bez tých štyroch bláznov.“ oblizol si pery a vrhol sa na tie moje. Unavená neunavená, odolať sa mu fakt nedá.

Mimi

S Louisom sme od včerajška v jednom kuse. Asi medzi nami prebehla tá povestná iskra a už to išlo. Práve pozeráme v obývačke nejaký film. Louis sedí a ja som si ľahla tak, že mám hlavu na jeho kolenách. Hrá sa mi s vlasmi a mňa to upokojuje.

„Na čo myslíš?“ spýtal sa ma po chvíli.

„Že Sophia mala pravdu. Londýn je fakt čarovné mesto.“ zasmiala som sa a už som videla len ako sa Louis ku mne skláňa a pocítila jeho jemné pery na mojich. Strávili sme takto ešte veľa času, pozrela som sa na nástenné hodiny a skoro po porazilo. Bolo pol 4.

„Ou, to je už toľko. Mali by sme ísť. Doma sme neboli od včera.“ postavila som sa.

„Nie, nechoď.“ chytil ma za boky a nechcel pustiť. Len som sa zasmiala, vymotala z jeho pevných rúk a vyšla na poschodie. Niallova izba bola tá posledná. Zamierila som rovno k nej a zaklopala.

„Sophii?“ oslovila som.

„Nič nepočujeme.“ počula som Niallov povzdych.

„Dobre, haha. Ja len, už je dosť hodín mali by sme ísť.“ dopovedala som.

„No tak fajn.“ počula som vŕzganie postele, kroky a potom mi Sophia otvorila dvere. Zobrala si kabelku a vyšla na chodbu.

„Čo keby ste tu dnes prespali?“ navrhol Niall.

„Áno, presne moja reč.“ pridal sa aj Lou.

„Ale..“ začala som. Obaja na mňa hodili psie oči. Dokonca aj Sophia. Tí dvaja majú na ňu zlý vplyv.

„Prosííím.“ pridali aj prosby.

„No..no tak dobre.“ začali výskať a všetci traja si dali päť. „Nebude vám tu vadiť?“ nechcem, aby sme tu boli navyše. Zase až tak vážne to so mnou a s Louisom nie je. Poznáme sa iba pár hodín.

„Pššt Mimi. Nevymýšľaj. Všetci si pozrieme film. Idem zavolať aj Hazzu s Nicol a spravíme si pekný večer.“ zahlásil Lou a už išiel k dverám na Harryho izbe.

„Najprv zaklop!“ skríkla Sophia a už sme všetci išli do obývačky.

Zayn

V dome už bolo fakticky dusno. Každý niekoho má iba ja som tam sám ako prst. Fakt som sa necítil dobre. Rozhodol som sa preto, že prechádzka mi nezaškodí. Išiel som do parku. Sledoval som malé deti ako sa bezstarostne hrajú v pieskovisko a okolo sa smejú ich rodičia. Dokonalá rodinka. Mama, otec a dieťatko. Rodiča, ktorí sa ľúbia a rovnako aj ich malé. Nie je to však vždy také jednoduché. Láska je zložitá vec, hlavne, keď nie je opätovaná. Spravil som zlú vec. Dovolil som, aby ma pobozkala. Ľúbi Nialla, ja o tom viem. Vedia o tom úplne všetci. Prečo som sa musel zaľúbiť práve do nej? Prečo musím tak trpieť? Odpoveď nepoznám. Po asi trojhodinovej prechádzke, pričom som prešiel všetky tiché miesta asi v celom Londýne som sa vrátil domov. Vošiel som do chodby a z obývačky počul hlasy a smiech. Prešiel som tam a videl ako všetci sledujú akýsi film. Všetci pekne popárovaný. Mimi a Lou, Niall so Sophiou, Hazza a Nicol, dokonca aj Liam tu mal Dan.

„Ahojte.“ pozdravil som ich.

„Čau Zayn, pozeráme Friends with benefits, chceš sa pridať?“ navrhol mi Lou.

„Nie. Som unavený, idem si ľahnúť.“ pokúsil som sa o úsmev a radšej odišiel. Zavrel som sa vo vlastnej izbe a na balkóne si zapálil dnes už asi stú cigaretu. No čo, mám nervy. Počul som zaklopanie a následne aj videl Liamovu hlavu.

„Môžem?“ prikývol som a pozoroval ako si sadá na moju posteľ.

„Zayn, braček. Čo sa deje?“ ten jeho starostlivý výraz nenávidím.

„Čo by sa malo. Všetko je fajn.“ na čo klamem? Pozná ma.

„Zayn prosím ťa, nevrav, že je všetko fajn. Poznám ťa. Vidím ako sa trápiš. Vieš, že mne môžeš povedať všetko.“ zahasil som ohorok a sadol na kraj postele.

„Liam, j-ja..“ hlas sa mi zlomil a slzy dostali voľnosť.

Zayn:)

 Janii :* ak aj vy píšete, ale nemáte to kde zverejniť, kľudne mi to napíšte sem do komentára a skontaktujeme sa :)