England, London, Love 21st

cukerlíky moje :* nejdem obkecávať ani nič iné :) túto časť chcem venovať každému jednému kto zbožňuje zvítania :) sama viem, že tešiť sa na niekoho kto je dlho preč a potom ho objať je ten najlepší pocit :) :)
Hope u like it!! vaša Janii :* :* coment?

riadne sa mi páči :) dnes na nej fičím :)

I missed u :)

Dnes príde. Moje prvé myšlienky po prebratí zo snov. Vyštartovala som z postele ako bežec na krátke trate a namierila si to rovno do kúpeľne. Spala som v nátačkách. Áno, chcem sa mu páčiť. Podávala som si ich všetky dole a prišiel šok. Konečný výsledok nebol taký aký som si predstavovala. Ehm, bol hrozný. Každá kučera na inú stranu a vlastne ani len dve sa nezhodovali. Nevadí. Stane sa. Je čas na plán B. Zapla som si to do drdola a pár vlasov z neho vybrala. Vznikol taký bláznivý, ale pekný účes. Bola som spokojná. Chalani majú prísť až okolo 3 poobede. Mám dosť času. Keďže je sobota nepracujem. Poriadim si byt, niečo dobré navarím a budem netrpezlivo posúvať ručičky na hodinkách pri dverách. Zapla som si notebook a už automaticky prihlásila na Skype. Niall tam isto nebude, práve cestuje, ale možno tam niekoho zastihnem. A predsa, moja sestra.

„Ahoj Sophii. Som rada, že som ťa zastihla. Akurát som ti chcela volať na mobil.“

„Prečo stalo sa niečo?“

„Nie, teda aj hej, ale..neboj nie je to nič strašné. Ehm možno.“

„Poďme vrav!“ posúrila som ju.

„No, čo by si povedala na to, ak by som k tebe na nejaký čas prišla.“ ostala som úplne vyvedená z mieri.

„A-ko to? Načo? A mama o tom vie?“

„Vidím tvoje nadšenie.“ začala sa smiať. „Mama o tom vie, vlastne bol to jej nápad.“

„Tak toto mi pekne vysvetli. Jej nápad? Veď mňa volala domov každý deň a teba posiela preč? Nezrazila sa s koňom?“

„No tak pekne po poriadku. Mama si našla nové miesto. A tým myslím plne iné miesto. Odišla z firmy a zamestnala sa v akejsi galérii. Vieš, že furt mlela o tom ako zbožňuje obrazy a bla bla. Každý večer tá istá pesnička a keď si odišla jej prednes sa zintenzívnil. Nakoniec sa jej podarilo zohnať si miesto v Bratislavskej galérii.“

„Wau to je super. Ale čo to má s tvojím sťahovaním?“ aj tak som nechápala. Za mamku som sa tešila, dlho snívala o takej pracovnej príležitosti, ale poslať mi sestru sem?

„V tom je ten háčik. Jej funkcia je behať po celej Európe, možno aj svete a hľadať obrazy, sochy a tie blbosti do skompletizovania zbierky práve v tej ich galérii. Mama si myslela, že by bolo lepšie ak by som odišla. Náš dom chce predať, kúpi si malý byt v centre. Aj tak bude viac na cestách ako doma.“

„Ja nemám slov. Toľko veľa sa zmenilo? To kedy stihla všetko naplánovať?“

„Vlastne, je tomu už asi 2 týždne, ale nechceli sme ti nič vravieť, kým to nebude isté. Aby si si zbytočne nerobila starosti. Sophii, po smrti otca som ju takú šťastnú ešte nevidela. Ona skutočne žiari.“ v jej očiach sa zaleskli slzy. Mamka sa po ockovej smrti zavrela do seba a nechcela o nikom nič počuť.

„Som rada, že je šťastná. Viem, že cestovanie bolo jej snom a ešte tá galéria. Teším sa s ňou, pozdrav ju.“ usmiala sa. „Tak kedy ťa mám očakávať?“

„Takže sa nehneváš? Nebude to na dlho. Možno na pár týždňov. Hľadám si tam prácu a potom sa aj odsťahujem.“

„Blázniš? Vieš ako sa už na teba teším. Londýn ešte takú párty nezažil čo sa udeje keď prídeš.“ začali sme sa obe smiať.

„Niekedy o dva týždne by som sa mala sťahovať, najprv musím ešte veľa vecí vybaviť. Nevadí?“

„Už nech si tu.“ vyplazila som jej jazyk. „Ale vieš, že mám iba jednoizbák? Budeme sa na seba pekne lepiť. Wrr!!“ celá očervenela.

„Dobre, dobre. A čo kde máš drahého? Vari si ho len nepustila k vode? Takého fešáka. A ešte aký je žiadaný. BY si neverila, keď idem niekam električku nič iné nepočujem len aký je ten Liam zlatý, aký je ten Zay n sexi a ten Niall, omg!“ rehotali sme sa ako sprosté. Sestry!

„Dnes sa má akurát vrátiť domov. Veď som ti vravela o tom turné, ty hlava deravá. A nevymenila! Vieš, že ho ľúbim.“ hodila som zvodný kukuč. Volali sme spolu asi ešte hodinu. Prebrali sme všetko ohľadom jej sťahovanie, samozrejme aj maminho a vyrozprávala som jej všetučko o mne a Niallovi. Cez telefón je to také nijaké a dosť drahé. Takto to bolo super. Po náročnom telefonáte s vlastnou rodinou som unavene zaklapla notebook a pobrala sa do kuchyne. Začala som variť. Na dnes chcem niečo špeciálne. Navarím niečo slovenské. Slepačí výver a rizoto. Mňam, to bude dobrota. Otvorila som kuchársku knihu na strane 45 a vybrala sáčok s ryžou.

„Ide sa na to!“ a už som čumákovala do knižky. Okolo 1 som už mala všetko pripravené. Je čas obliecť sa. Vonku je už teplo, a na Londýn sa teplota vyštverala naozaj vysoko. Zvolila som biele kraťasy aj so silónkami (zase až tak teplo, myslím na holé nohy nie je, bledé tričko, na to modrú košeľu a všetko doladila mojimi červenými Conversami. Básnim o nich tak dlho, že ich naozaj nebudem nechávať v skrini. Ach, koľko málo stačí ku detskej radosti. Trošku som sa primaľovala a o pol 2 som už sedela v Taxíku smer letisko. Cesta trvá skoro polhodinu a radšej tam už budem skôr ako by na mňa mali ešte čakať. Na letisku už stáli desiatky jačiacich fanúšičiek.

„Čo teraz?“ povedala som si sama pre seba, keď som zaplatila za odvoz. Našťastie som v diaľke videla Jeremyho ako sa snaží prejsť do letiskovej budovy, tak som za ním trošku pobehla.

„Jeremy, ahoj!“ usmiala som sa ne neho.

„Áááááá, ty si Sophia, Niallerova priateľka.“ otočila som sa za svojím meno, ale to sa na mňa už rútilo asi 10 dievčat s foťákom ako vraždiacou zbraňou. Kým ja som tam stála ako solný stĺp bez náznaku pohnutia, Jeremy nezaháľal. Bleskovo ma chytil za ruku a behom odviedol do budovy.

„Fú, mala by som si už zvyknúť, že nie som až tak nenápadná.“ zasmiala som sa a Jeremy len letmo prikývol. Keďže som nevedela kde mám ísť, len som ho priblblo nasledovala do zadnej časti letiska. Na stoličke v kaviarni som zbadala sedieť Dan. Weird.

„Ahoj Dan. Čo ty tu robíš? Nemala si byť s chalanmi v Amerike?“ nechápala som.

„Ahoj Sophia.“ zodvihla sa a objala ma. „Bola som tam asi týždeň, ale potom som sa musela vrátiť, veď vieš tanec. Vlastne aj teraz by som mala byť niekde inde, ale hodiť sa okolo Liamovi, keď pristanú si nenechám ujsť.“ len som sa zasmiala a kým prišli chalani rozprávali sme sa o babských veciach. V poslednom čase mi chýba kamarátka. Nicol je stále niekde preč a nemáme na seba čas. Ale teraz, keď príde Harry sa to isto zmení. Haha, ten môj plán. Stále som sa len pozerala na hodinky a posúvala ručičky na nich. Strašne som sa na neho tešila. Mesiac, aj keď niekedy ubiehal rýchlo, bola dlhá doba. Už chcem byť v jeho náručí a cítiť jeho dotyky. Jeremy stále s niekým telefonoval a pri každom zazvonení mobilu ma len tak myklo.

„Kedy už prídu?“ nedočkavo som sa spýtala Dan. Tá však len pokrčila plecami a odpila si zo svojho Latté.

„Už prileteli.“ odpovedal mi Jeremy a ja som bola v momente na nohách a oči mi žiarili ako dieťaťu na Vianoce. Dan do seba hodila posledný dúšok kávičky a tiež sa brala na nohy. Prešli sme malou chodbičkou a zastal pri umelých stoličkách. Jeremy naznačil, aby sme si sadli, ale ja som už bola plná radosti a endorfínov. Do budovy pustili aj nedočkavé fanúšičky, pre ktoré boli vyhradené miesta za „páskami“. Všetky kričali a výskali, ja som len hypnotizovala veľké dvere, cez ktoré za pár minút prejde môj milovaný. Netrvalo to dlho. Dvere sa otvorili a.. prvý vyšiel Liam. Dan sa rozbehla a už bola na ňom. Poctivo ho vybozkávala a vyobjímala. Prestupovala som z nohy na nohu a vyťahovala sa, aby som videla čím najviac. Druhý vyšiel Lou, asi chcel objať aj Dan, ale nechcel im rušiť romantiku. Pobral sa teda ku mne.

„Ahoj S.“ usmial sa a uväznil vo svojom náručí.

„Ahoj.“ niežeby som nemala rada jeho objatia, ale už chcem cítiť to Niallove.

„Kde je Niall?“

„Á sestrička.“ tentoraz to bol Harry. Ani mi neodpovedali len ma tam pučili. Myslím, že to robili naschvál. Chceli ma naťahovať, aby som sa nemohla rozbehnúť za Niallom.

„Chalani, kľud. Už ma pustite!“ zasmiala som sa a trochu zvýšila hlas. Foťáky fanúšičiek cvakali o prietrh a pri každom objatí, bozku alebo inej činnosti sa blesky osvetľovali po celej chodbe.

„Ale no tak, Sophia. Vari si sa na nás netešila?“ ja toho Louisa raz rozdrapím. Prisahám vačku.

„Jasné, že tešila, ale najviac na Nialla. Kde vlastne trčí?“ už som mala nervy.

„Pomáha Zaynovi s kufrom. Má tam zrkadlá a laky a nechce, aby sa mu s ním niečo stalo.“ ach.

„A to ste mu nemohli pomôcť vy dvaja? Veď viete, že tu na neho čakám, nie?“ ani mi neodpovedali, zase ma začali objímať. Toto je sen.

„Dobre chalani. Pustite ju, ona je moja.“ zrazu som počula ten zamatový hlas. Vyslobodila som sa z ich objatia a pohľad upriamila na toho môjho blondiačika. Svetrík, šiltovka a vak. Nič viac nič menej. V ruke zvieral dve fľašky a za ním sa Zayn naťahoval s veľkým čiernym kufriskom. O tejto chvíli snívam  a predstavujem si ju už dobrý mesiac a teraz neviem čo mám robiť. Len tak tam stojím a snažím sa nevšímať sa uštipačné poznámky Larryho. Mozog a srdce mi znovu nabehne až po niekoľkých sekundách pozerania sa do tých hlbokých očí. Je mi jedno, že každý na nás pozerá a zajtra budem na titulke s nejakým dosť hlúpym článkom.

„Ahoj.“ zoširoka sa usmeje. Pre to jeho ahoj, by som vraždila. Ja som mu však neodpovedala. Hodila som sa na neho a silno objala. Zavesená ako opica som sa snažila užiť si túto chvíľu čo najviac. Dlho mi to však nevydržalo. Pustila som sa naspäť na zem a znovu zapozerala do tých nádherných očí. Vlásky mu trošku dorástli a hnedé pramienky sa bijú s tými blonďavými.

„Tak si mi chýbala.“

„Niall, už buď ticho a konečne ma pobozkaj.“ usmial sa a s radosťou poslúchol. Nahol sa a spojil naše pery do krásneho bozku. Všetci začali tlieskať a výskať. Bolo mi to naozaj jedno. Jeho pery mi chutili po niečom sladkom. Isto zase pučil Oreo. Bozkával ma jemne, akoby prvýkrát, ale keď som si prsty zaplietla do jeho vlasov a jeho telo pritiahla bližšie k sebe, jeho bozky sa zintenzívnili. Dal do nich vášeň a túžbu. Ak by sme neboli na letisko asi ho zvalím na zem.

„Poďme už preč, chcem byť s tebou sám.“ odtiahol sa a žmurkol na mňa. Prikývla som a na znak súhlasu oblizla pery. Niallovi zažiarili očká a rýchlo ma chytil za ruku. Vybral sa so mnou na odchod. Žiaľ zastavil nás Paul.

„Niall, mali by ste rozdať pár autogramov a fotiek. Veď vieš..“ Niall si vzdychol a ospravedlňujúco sa na mňa pozrel. Pohladila som ho po líci a ešte raz letmo pobozkala.

„To je v poriadku. Ja počkám.“ pustila som ho a išla si sadnúť na stoličku. Dúfam, že moje rizoto je v pohode. Čakala som približne pol hodinu, kým bol každý spokojný. Zvítala som sa aj so Zaynom, ktorý mal však v očiach smútok. Ktovie čo je s tou Adrianou?

„Zayn?“ pozrel sa na mňa. „Nemal si náhodou doviesť aj nejaké dievča.“ nedalo mi to. Oči sa mu zaleskli, akoby chcel plakať. „Nie, prepáč, ja som to tak nemyslela.“ to som tomu zase dala.

„To je v pohode. Proste nám to nevyšlo. Nebola tá pravá.“ pokrčil plecami a radšej sa rozbehol za Liamom. Mrzelo ma to, ale viem, že on to zvládne. Ku mne sa blížil ten môj írsky nezbedník.

„Môžeme ísť.“

„Konečne. Mám pre teba prekvapenie.“ usmial sa a objal okolo pliec. Spoločne sme  vyšli z letiska a nastúpili do auta. Boli sme tam natrepaní ako sardinky. Bolo to naozaj veľké auto, ale 8 ľudia so šoférom a kopa batožiny, no miesta to trošku zaberie. Mne to však nevadilo. Mohla som sa pokojne lepiť na Nialla a nikto nemal námietky. Dan robila to isté na Liamovi, Lou a Hazza si vystačili sami a Zayn nás odbil slúchadlami v ušiach.

„Kam ideme?“ zašepkal mi do ucha Niall.

„Ku mne.“ žmurkla som.

„Jeremy, prosím ťa, zaves nás do Sophiinho bytu. Ďakujem.“ Jeremy prikývol a vyhodil smerovku.

„Nezaháľate. Ste spolu trištvrte hodiny a už nevydržíte.“ zase do nás rýpal Lou. Niall do neho hodil šiltovku a ja som mu len vyplazila jazyk.

„Tam sa venuj Hazzovi. Pozri ako smutno  hľadí.“ radšej som ho naviedla na iné myšlienky. Lou sa rýchlo obzrel na Harryho a ten s nami hral našu hru. Smutno pozeral do zeme a tváril sa, že sa ide každú chvíľu pustiť do hurónskeho plaču. Lou sa zľakol a začal ho tam bozkávať. Paul si len ťapol po čele a my ostatní sme sa začali strašne smiať.  O pár minút sme už vystupovali z auta a Niall si vyberal svoju batožinu. Dohodli sme sa, že u mňa dnes v noci prespí. Aj tak nemá iné povinnosti a ja sa už teraz neviem dočkať ako budem zaspávať po jeho boku. Myslím, že dnešok nebude ten večer, ale bude vskutku výnimočný. Musíme si toho toľko povedať  a..a dohnať ten dlhý mesiac odlúčenia. Rozlúčili sme sa s posátkou a štverali do môjho bytu. Cesta trvala naozaj dlho, pretože sme sa asi na každom schode pobozkali alebo aspoň objali. Konečne sme sa dostali pred moje dvere a ja som ich rýchlo odomkla. Vošli sme dnu a mňa skoro chytil infarkt...

Sophia :)

Niall na letisku :) baťouch :D