England, London, Love 30th

ahojte praclíky :* prepáčte, že časť nebola už včera, ale mala som fakt perný deň, od rána sme ešte robili s Dandúšikom, potom som kosila trávnik a jedno s druhým a večer sme išli zaniesť nejaké veci do Detského doma, potom ešte nákup a hneď je veľa hodín :) ale časť som dopísala večer pri telke, takže tu je :) úúú už 30. fúú :D riadne veľa, už by sa to aj skončiť mohlo nie? :D :D

Hope u like it!!..vaša Janii

Zayn

„Braček, no tak. Nebodaj si chorý? Alebo sa niečo stalo? Zayn vrav!“ hučal do mňa a aj napriek tomu, že som chlap a často neplačem, teraz som sa cítil ako malé dievčatko. Nezmohol som sa na nič, len na jedno meno.

„S-Sophia.“ dostal som zo seba.

„Aha, takže je to predsa len pravda.“ vzdychol si a pokrútil hlavou. Prekvapujúco som sa na neho pozrel a on mi odpovedal na nevyslovenú otázku.

„Danielle mi vravela, že si sa na párty na ňu čudne pozeral. Zaujímalo ju to, tak si to začala všímať. Vravela mi, že vždy keď bola pri tebe Sophia čo i len v jednej miestnosti, skamenel si a očká sa ti rozžiarili. Vieš, že ja si často všímam ak s vami nie je niečo v poriadku a rovnako som postrehol, že si  v poslednom čase iný, ale predsa, Dan má na to šiesty zmysel. Vyňuchá lásku aj keď o nej nevedia ani tí dvaja.“ pohladil ma po chrbte a tváril sa starostlivo.

„Vieš..“ zhlboka som sa nadýchol. „Vtedy keď nám ju Niall predstavil j-ja..“ čo si nahováram? Som padavka. Ani povedať to neviem. A že bad boy..

„Nemusíš o tom hovoriť, ak nechceš. Viem si predstaviť, že je pre teba ťažké hovoriť o dievčati tvojho kamaráta. Zayn, vedz, že u mňa je to ako v hrobe, ale poviem ti radu.“ natočil som sa na neho a pozorne ho počúval. Liamovi rady sú ako rady od psychológa, ale zadarmo. „Mal by si to Niallovi povedať.“

„Ale..“ chcel som namietať.

„Nie! Nechaj ma dopovedať. Ty sám poznáš Nialla najlepšie, ste spolu najčastejšie a nerád si to pripúšťam, ale má ťa najradšej a verí ti vo všetkých ohľadoch. Ak by si mu povedal, že ju ľúbiš, uľavilo by sa ti a on, o tom som presvedčený, by to pochopil.“ dokončil a ja som upadol do myšlienok.

Niall

Film sa už pomaly končil a viem, že Liam zbožňuje práve ten gýčový romantický koniec. Rozhodol som sa preto, že ho idem zavolať. Išiel za Zaynom, po tej prechádzke bol akýsi divný a bál sa o neho. Pomaly som vyšiel dreveným schodiskom a zabočil k Zaynovej izbe. Dvere boli pootvorené a začul som hlasy. Chcel som vojsť, ale čo som počul ma odrovnalo.

„...všetkých ohľadoch. Ak by si mu povedal, že ju ľúbiš, uľavilo by sa ti a on, o tom som presvedčený, by to pochopil.“  takže Zayn má nový objav? Ale podľa týchto rečí robí niekomu parohy. No veď on vie sám čo spraviť. Ja len dúfam, že je to fajn dievča. Rýchlo som sa vrátil späť do reality a ja keď som to možno nemal, vstúpil som im do debaty.

„Ahojte.“ myklo ich a Zayn si ukazovákom pravej ruky zotrel slzu z líca. Tváril som sa, že som to nevidel. „Liam, film už bude končiť, takže príde romantika. Mal by si ísť dole, Dan je už nažhavená.“ usmial sa, postavil a mieril k dverám.

„Ty nejdeš?“ otázku smeroval na mňa.

„Prídem o chvíľu.“ pobúchal som ho po pleci a sledoval ako odchádza. Zayn bol celý nesvoj. Kŕčovito sedel na posteli a akoby čakal kedy už konečne vypadnem.

„Zayn?“ podišiel som bližšie k nemu. „Nie je tu nič čo by si mi chcel povedať? Vieš, že mne môžeš povedať všetko. Ale úplne všetko.“ usmial som sa.

„Nie, všetko je v cajku. Bež dokukať film. Romantika nepočká.“ zasmial sa a rukou mieril k balíčku cigariet. Tiež som sa otočil a mieril k dverám.

„Bacha, nie že One Direction príde o feelingy.“ ukazoval som na cigaretu v jeho ústach. Len sa zasmial, ale to som už ja trtúlil naspäť do obývačky. Ak by mi to chcel povedať tak mi to povie. Dúfam, že tú vysnívanú onedlho spoznám. Konečne budeme kompletní. Každý bude mať priateľku a vytvoríme jednu veľkú bandu. S úsmevom na perách, aj keď s nevedomosťou kto to dievča je, som sa vrátil do obývačky. Liam na mňa hodil utrápený výraz, ale myslím, že len z toho, že film skončil. Sadol som si k mojej princeznej a bol som rád, že je všetko v poriadku.

O týždeň neskôr

Sophia

„Zlatko, nevieš kde mám tie biele supry?“ podobné otázky sa ma už vypytuje asi hodinu.

„No kde asi? V skrini? Pod posteľou? Dole v botníku?“ kričala som mu z kúpeľne, kde som si nad vaňou umývala vlasy.

„Aha tu sú, ďakujem, si poklad.“

„Ja viem.“ zamrmlala som si len tak pre seba a na hlavu dala už druhú vrstvu šampónu. Ako mi vždy hovorí mama, pre lesk. Vlasy som si zaviazala do turbanu a lá šejk a vrátila sa k Niallovi.

„Čo je to tentoraz?“ spýtala som sa, keď som videla iba nohy trčiace spod postele.

„Prisahal by som, že som tu mal odloženú krabicu keksíkov.“ začula som.

„Niall..“ nemala som ani slov. Len som sa zasmiala a s myšlienkou on už iný nebude som si sadla na stoličku a začala krémovať nohy. Niall sa pomaly ťahal zo zeme.

„Podľa mňa mi ich šľohol Hazza alebo Lou.“ zatváril sa ako detektív.

„Alebo Larry, nie?“ zatváril sa akoby sa mu v hlave rozsvietila žiarovka a blížil sa ku mne. „Niall na to ani nepomysli.“ vyhrážala som sa.

„Troškuu..“ zamrnčal.

„Ani len trošku. Zajtra ráno odchádzame a ty ešte nie si zbalený. Bacha, aby som si to ešte nerozmyslela.“ stuhol, pozrel napravo potom naľavo a radšej sa vrátil ku svojmu kufru. Áno, zajtra odchádzame na našu prvú spoločnú dovolenku. Smer Španielsko alebo ako ja rada hovorím Špagetka. Už sa teším, ale treba ho trošku vystrašiť. Práve sme, aj s Mimi, v ich dome. Je to takto praktickejšie. Zbalené veci som si sem doniesla dnes poobede a aspoň pomôžem s balením Niallovi. Rovnako je to efektívnejšie ako cestovne, keďže z tade pôjdeme rovno na letisku a nemusíme sa dohadovať kde sa budeme čakať. Všetci mali z našej dovolenky radosť. Chalani už mali uštipačné poznámky, ale to by zase neboli oni. Mimi bolo aj trošku smutno, že ju hneď tak čerstvo prisťahovanú nechám 1O dní samú, ale keď sa o pozíciu opatrovateľky prihlásil Lou, všetko bolo vyriešené. Ja som sa bála najmä Johnnyho a práce. Všetko sa vyriešilo akosi samo. Na tých 1O dní ma tam zastúpi sestra, aspoň si privyrobí a ja prácu nestratím. Tak, a už nám nič neprekážalo vo vybavovaní. Teda aj keby niečo predsa hej, Niall to vyrieši jedným bozkom a zvodným pohľadom. Som ľahká obeť. Zabudla som však pripomenúť, že všetko vybavoval Niall sám. Takže ja vôbec netuším kam presne ideme, ako sa volá tá pláž a tobôž nie kde budeme ubytovaní. Čo už, nechám sa prekvapiť.

„Už som.“ zazubil sa Niall a zazipsoval veľký čierny kufor.

„Zlatko, ideme tam na 1O dní a nie na mesiac.“ podpichla som ho. Len mi vyplazil jazyk a znova po mne išiel. Keďže už bol zbalený a ja som bola tiež hotová, nemala som žiadnu výhovorku. Nechala som ho, aby ma jemne pobozkal a keď som sa neodťahovalo, znamenalo to zelenú. Zatlačil ma do perín, začal náruživo bozkávať krk a ja som sa poddala jeho čaru. Noc pred dovolenkou sme využili ako sa patrí.

                    ........................................................

„Vstáááávaj, zaspali sme.“ zhučal na mňa a ja som bola v momente na nohách. Pozrela som sa na hodinky a keď som zistila, že máme kopu času išla som ho zabiť.

„Niall James Horan.“ vystrúhala som najhroznejší zázer. Celý zbledol, nasucho preglgol a radšej pohladkal obliečku pri ňom, na znak, aby som sa vrátila do postele.

„Prepáč..nevedel som, že sa tak rýchlo preberieš.“ ospravedlňoval sa. No čo už s ním, keď ho tak milujem. Zdutá som sa vrátila do postele a otočila sa mu chrbtom. Ruky som si diplomaticky prekrížila na prsiach a čakala ako sa zachová. Pritúlil sa ku mne, objal ma a po treťom bozku na krk som podvolila. Otočila som sa a dala mu poriadnu pusu.  O hodinu sme už boli obaja pripravení na odchod a lúčili sa s ostatnými pri dverách.

„Čau braček.“ chalani uväznili Nialla v hromadnom objatí. Potom si ho ešte ukradli každý sám, ale to som sa už zapojila aj ja. Ako prvá si ma ukradla Mimi.

„Počúvaj.“ hovorila po slovensky čo sme pred chalanmi často nerobili. Vlastne asi nikdy. Videla som ako sa Niall a Lou, ktorí boli akurát v tesnej blízkosti začudovali.„Dávaj si tam pozor, myslím vo všetkých ohľadoch ehm, neutop sa, Nialla trošku  pritopiť môžeš, ale hlavne si to tam uži. Budeš mi chýbať.“ hodila sa mi okolo krku.

„Hej, to nie je fér. Použili ste naše mená, ale nevieme v akej súvislosti.“ zhúkol hneď Lou.

„Už sa toľko nehnevaj.“ nalepila sa na neho Mimi. Hneď bol spokojnejší a už mu bolo všetko jedno. Postupne som objala každého, aj Nicol tam bola, a všetci nám želali šťastnú cestu a nech si to tam užijeme. Dokonca aj večne zasnený Zayn sa usmieval a prial nám dobrú zábavu.

„Dobre chalani. My už ideme. Volajte mi len v prípade núdze. Jasné? Larry! Len v prípade núdze a nebezpečenstva!“ pohrozil im. Oni dvaja si len vymenili škodoradostné pohľady a mne hneď bolo jasné, že prípad núdze bude asi dosť často. Posledný krát sme si vymenili úsmevy a už sme nastupovali do veľkého čierne auta. Jeremy nás zaviezol rovno na letisko a keďže nikto nevedel kam ideme, fanúšičky nás vďaka Bohu nečakali. Vybavili sme všetko potrebné ne letisku a nastúpili do lietadla.

„Aké sú čísla sedadiel?“ pýtala som sa ho, keď sme sa nachádzali v turistickej triede. Niall mi nič nepovedal, len pokračoval v ceste. Nasledovala som ho, veď čo som mala. Prešli sme posuvnými dverami a ocitli sme sa v prvej triede. Všade kožené kreslá a každý cestujúci mal vlastný televízor so slúchadlami.

„Niall, ale..“ naozaj by mi stačila aj tá turistická trieda.

„Nechcem počuť žiadne ale.  Sophi,i je to naša prvá dovolenka a ja chcem všetko perfektné. Let trvá približne tri hodiny (pozn. autora: možno som trepla, ale fakt neviem koľko môže trvať let) a ja ho chcem stráviť v pohodlí a hlavne mať aj trošku súkromia.“ usmial sa a ja som už nemala čo povedať. Teda namietať. Sadli sme si do bielych kožených kresiel a pripravili na odlet. Obaja sme si vypli mobily, pohodlne usalašili a letuška nám priniesla aj malé občerstvenie.

„Už mi konečne povieš kam presne to ideme?“ spýtala som už aspoň po stý krát.

„Všetko sa dozvieš v pravý čas.“ povedal tajnostkársky a pobozkal ma.

„Ach..“ len som si vzdychla a radšej už na nič nemyslela. 

Zbožňujem lietanie. Ten výhľad a hlavne ten pocit, že sme vysoko nad zemou, akoby v inom svete. Voľní ako vtáky, aj keď turbulencie sú moja smrť. Chvála Bohu, tým sme sa teraz vyhli a po troch hodinách vo vzduchu sme sa dotkli zeme. Už tej španielskej.

„Zlatko, už sme tu.“ pohladila som Nialla po kontúre líca. Chudáčik, bol tak nažhavený z toho plánovania a toľkých prekvapení, že mi zaspal na ramene.

„Hm..“ najprv jedno očko, potom aj druhé a už sa na mňa škeril. „Mali by sme ísť.“ nasadil si červenú šiltovku, biele tričko potiahol nadol, okuliare zavesil cez výstrih, chytil ma za ruku a ťahal z lietadla. Pomaly sme sa potkýnali v dave turistov a dúfali, aby sme všetko vybavili v rekordný čas. Môj kufor som si zobrala hneď, mala som šťastie, na páse šiel medzi prvými, ale ten Niallov loďák sa asi prepadol pod zem. Čakali sme tam asi pol hodinu, ale nakoniec sme sa aj tak museli ísť spýtať na recepciu. Niall bol úplne hotový, takto si začiatok našej dovolenky nepredstavoval, ale ja som bola v pohode. Brala som to ako to je, a viem, že takéto veci sú na letiskách na dennom poriadku. Jednoducho sa ten kufor niekde zabudol. Nialla som sa snažila upokojiť, rozveseliť a myslím, že po sladkom bozku a pevnom objatí s vetou, že je všetko v poriadku a som šťastná, sa aj celkom uspokojil. Kufor sa našiel a pani na recepcii sa na veľmi ospravedlňovala, že sa im to často nestáva, no neviem, a na spiatočnú letenku nám dala aj zľavu.

„No vidíš, nakoniec sa to vyriešilo.“ usmiala som sa na môjho miláčika a znovu sa prisala na jeho pery. Stáli sme tam v strede letiskovej haly, ale bolo nám to jedno. Dovolenka sa už pre nás začala a chceme si ju patrične užiť. Obaja sme si vybrali aj mobily a pozreli či nás niekto nezháňal. Ja som si našla sms od Mimi.

„Štastnú cestu a ozvi sa keď dorazíte.“ prečítala som ju nahlas.

„No, ja mám zase 1O neprijatých od Louisa a 5 od Harryho. Isto zase niečo vyviedli a chcú ma otravovať.“ mobil zablokoval a dal ho do vrecka.

„Niall, počkaj. Možno sa fakt niečo stalo. Pre istotu im zavolaj. Za to nič nedáš.“ pozeral sa na mňa a krútil blonďatou hlavou.

„Soph..“

„Prosím. Pre mňa.“ hodila som psie oči.

„No dobre.“ mobil vytiahol a vytočil Harryho číslo. „Ale dám to na hlasný odposluch, aby si tie jeho kecy počula aj ty.“ prikývla som a započúvala do pravidelné tónu vytáčania.

„Niall.“ ozval sa Harryho zamatový hlások. „Vďaka Bohu, že mi voláš. Niečo sa stalo.“ znel udychčane a možno aj plačlivo. Zľakla som sa a v duchu modlila, aby to nebolo niečo vážne.

Ziam :)

Nialler :)

 vaša Janii :* a teraz coment :) už teraz vám však môžem povedať, že časť zajtra isto nebude a ak by mal niekto záujem písať poviedku, ktorú by sme zverejnili tu, OZVITE SA!