England, London, Love 24th/1

ahojte cukerlíky :* tieto obe časti chcem venovať len a len Moni-ke, ktorá je taká zlatá a vždy mi okomentuje každú časť, naozaj si to vážim a na tvoj komentár sa teším vždy najviac :* ďakujem :) a keďže ste ma pri minulej časti obšťastnili toľkými komentármi :) juuj teším sa ako malá, fakt vám ďakujem :) dúfam, že sa dožijem toho ešte raz :D ste zvyknutí na dlhé časti, tak tu je jedna kratšia :D

Hope u like it! Janii :)

Sophia

Zajtra, teda v utorok, máme s Niallom už dvojmesačné výročie. Rozhodli sme sa, že ho oslávime dnes, pretože Niall zajtra nemôže. Ako som sa dozvedela, práve im skončilo viac ako polročné turné albumu Up all night a ide aj s chalanmi a vlastne so všetkými členmi ich kapely do Birmighamu akoby ukončiť toto turné aj papierovo. Keď mi vravel ako už od novembra minulého roka navštevujú všelijaké krajiny a mestá prechádzali mnou zimomriavky. Boli doma vlastne len tie dva týždne čo sme sa stretli. Mala som ozaj šťastie. S úsmevom som si pomyslela. Mal možnosť stretnúť hocijaké iné dievča na úplne opačnom konci Zeme. Ale on si našiel mňa! Stále tomu nemôžem uveriť. Posledné dva týždne sme boli takmer stále spolu. U mňa alebo u neho. Stále sa máme o čom rozprávať a neustále zisťujeme o tom druhom niečo nové. Práve som prišla z práce. Odišla som trošku skôr, ale Johnnymu to nevadilo. Ten mesiac čo bol Niall preč som v reštaurácii takmer spávala. Ostávala som tam aj cez nadčasy a cez víkendy niekedy aj do noci. Podľa počtu hostí. Ešte rýchlo sprcha a o pol 8 sa máme s Niallom stretnúť v nóbl reštaurácii v centre mesta. Prehovárala som ho a dlho, že to nie je potrebné. On si však postavil hlavu, že prvé výročie sme nemohli osláviť spolu a toto druhé chce na romantickú nôtu. Dokonca mi kúpil aj šaty. Vo štvrtok minulý týždeň ma vytiahol na nákupy a nasilu som si jedny musela kúp...počkať, kúpil ich ešte dokonca on! Ja som si ich iba vyskúšala a po dlhej prehováračke v podobe bozkávania v miniatúrnej kabínke v luxusnom butiku som si aj nejaké vybrala. Zajtra má prísť moja sestra Mimi. Naozaj sa na ňu teším. Znovu budeme stále spolu. Na jej počesť, teda príchod a rovnako aj pre ukončenie turné sa chalani rozhodli, po porade so mnou, že v piatok u nich doma spravíme veľkú párty. Oslávime všetko! Od nás dvoch až po našu celú Directions family. Nanášam na seba tenučkú vrstvu púdru, keď..

„If you ever leave me baby, leav..“  Niall.

„Prosím.“ ozvala som sa.

„Ahoj zlatko, nastala malá zmena.“

„Aká? Nepôjdeme do tej reštiky? Juchúú.“

„Nie, nie. To ťa neminie, ale mohla by si na chvíľu skočiť ešte k nám? Chalani chcú pred tou párty vymaľovať obývačku a nevieme sa zhodnúť na správnej kombinácii farieb. Naozaj by sme potrebovali tvoju pomoc. Nevadí?“ akoby som aj cez ten telefón videla tie jeho psie oči.

„Jasné. To je v pohode. Prídem tak do hodinky.“

„Ďakujem. Budem ťa čakať. Pá.“

„Pá.“ zložila som.

Pobrala som sa teda do kúpeľne spraviť si vlasy. Sú prirodzene mierne brčkavé a dnes som s ich vzhľadom bola spokojná, tak som si len navrchu zaplietla malý copík, ktorý som si zapla bielou ozdobnou sponkou, ktorá ladila k mojím šatám. Vrátila som sa späť do izby a zo skrine vybrala tie, už spomínané šaty, ktoré mi kúpil Niall. Sú podľa mňa jednoduché, ale za to krásne. Bledá látka sa mi hodí k pleti a zlaté ozdobenie na výstrihu a na spodnom leme im len dodávajú eleganciu. Majú trojštvrťový rukáv, takže mi v nich nebude zima ani keď ostaneme chvíľu vonku. Skutočne neviem čo dnes Niall pre mňa pripravil. Okrem večere mi nechcel prezradiť nič. Zobrala som si malú kabelku, do ktorej som nachádzala pár vecí. Viem, vravela som, že kabelky neobľubujem, ale dnes sa naozaj prekonávam. Šaty, kabelka a na nohy..nie, nie, opätky to nie sú. To by už musela byť veľmi veľká oslava. Rozhodla som sa pre zlaté balerínky, ktoré mi dokonale ladia s ozdobením šiat. Ešte malý náramok na ruku a môže sa ísť. Svoj odraz som skontrolovala v zrkadle a keďže všetko bolo v najväčšom poriadku, teda už lepšie to nebude, vyšla som z bytu. Poriadne som ho zamkla a pobrala sa k hlavným dverám. Na ulici už na mňa čakal taxík, ktorý som si objednala ešte dnes ráno.

„Dobrý deň, poprosila by som vás na Ul..“ nadiktovala som mu adresu a spokojne sa usadila. Šofér sa na mňa chvíľu čudne pozeral, akoby si ani za svet nemohol spomenúť z kade ma pozná. Po chvíľke ho to chválabohu omrzelo a venoval sa šoférovaniu. Stále som kontrolovala či nie som niekde špinavá. Predsa, ja sa hneď hocikde zamažem a na tých bielych šatách by to krásne vyniklo.

„If you ever leave me baby, leav..“  kto to môže byť, snažila som sa vyhrabať môj mobil..Niall.

„Halo Niall? Stalo sa niečo? Už som na ceste.“

„Nie, nie všetko je v poriadku. Len ti chcem povedať, že s chalanmi ideme prenášať veľkú skriňu, takže keď prídeš kľudne vojdi dnu a príď za nami do obývačky. Aj tak ti nebude mať kto otvoriť.“ znel roztržito.

„Dobre, v poriadku. Naozaj sa nič nedeje?“

„Nie, naozaj. Budem končiť tak zachvíľu.“

„Ah..“ ani som ho nestihla pozdraviť jednoducho mi to zložil. Bol skutočne čudný. Dúfam, že nič nevyparatili. Ostala som trošku mimo.

„Slečna? Je všetko v poriadku?“ moju zmenu nálady si všimol aj šofér.

„Áno, všetko je poriadku. Nič sa nestalo. Ďakujem.“ letmo prikývol a znovu sledoval cestu. Mobil som si odložila späť do kabelky a rovnako som sa zahľadela sa na cestu. O pár minút sme už stáli pred domom chalanov a ja som platila za dovoz. Šoférovi som nechala aj pekné prepitné, keď sa o mňa už tak bál, pomyslela som mu a s úsmevom mu podala pár libier navyše. Milo poďakoval a odišiel. Napravila som si šaty a podišla k domu. Tak ako mi Niall nakázal, neklopala som len som rovno vošla dnu. Na prahu sa mi podarilo zakopnúť tak som si kontrolovala moje balerínky. Hlavu som mala sklonenú a s rukou na rúčke pootvorených dverí mierne zakričala.

„Haloo, chalani, kde ste? Niall si v ob..“ ako náhle som svoj pohľad zodvihla od nepoškodených baleríniek zostala som prekvapená. Na zemi, po celej podlahe a na pár schodoch schodiska horeli desiatky, možno aj stovky malých sviečok. Lemovali cestu do obývačky. Neverila som vlastným očiam. To spravil Niall? Pre mňa? Ešte nikdy nikto pre mňa nepripravil také prekvapenie. Stále som sa pozerala na tie maličké, ale zato nádherné sviečky. Boli akoby iskričky na tmavej podlahe. Zrazu som si spomenula „vojdi dnu a príď za nami do obývačky“ povedal mi Niall do telefónu. Nesmelé a pomalé kroky ma viedli do obývačky. Prstami pravej ruky som ešte prešla po kytici kvetov, ktoré vo váze stáli na malom stolčeku pri schodisku. Prešla som prah dverí a ocitla som sa v obývačke.

„Ahoj, kráska. Wau si nádherná.“ žiarivo sa na mňa usmieval môj drahý a v rukách zvieral 2 poháre, asi so šampanským. Premeral si ma od hlavy až po päty a pri pohľade na odhalené nohy sa mu očká zažiarili. On mal na sebe obľúbené bledé gate a čiernu polkošeľu.

„Niall, t-to si pripravil ty?“ slová mi dochádzali.

„Chalani mi pomohli.“ zaškeril sa a pokrčil plecom. On sa prizná so všetkým. To na ňom milujem. Úprimnosť!

„Ale to si nemusel, mne by kľud..“

„Pššt.“ ukazovákom pravej ruky zabránil perám v rozprávaní. Skoro ma oblial obsahom pohára, ale nebudem to tu vyťahovať. „Ja som chcel.“ pohár mi vložil do ruky a štrngol si so mnou.

„Tak na nás.“ obaja sme si naraz odpili z tohto bublinkového zázraku. „Sophii?“ poháre odložil na stolík, chytil ma za ruky a zapozeral priamo do očí. „Chcem ti len povedať, že ťa strašne ľúbim a vlastne..slovami ani neviem opísať ako. Viem, že si nepotrpíš na nóbl oblečenie a luxusné reštaurácie. Chcel som však, aby bol dnešok iný, výnimočný.“ jeho slová pôsobili ako balzam. Hovoril pomaly a potichu. Tak, aby som ho počula len ja. Akoby som mohla iba ja poznať jeho najtajnejšie myšlienky. Usmieval sa a ruky mi držal stále jemne, ale pevne. „Tieto posledné dva mesiace boli mojimi najlepšími mesiacmi vôbec. Ďakujem, ani neviem komu, ale všetkému za to, že som ťa mohol stretnúť. Že si mi dovolila spoznať ťa a milovať ťa. Za to, že ty miluješ mňa. Za to ti ďakujem najviac. Neviem čo sa stane zajtra, pozajtra možno sa aj rozíd..“

„Pššt.“ tentoraz som ho s ukazovákom na perách prerušila ja. „Niall, milujem ťa. Ani si nevieš predstaviť ako. Neviem prečo si si z pomedzi toľkých fanúšičiek vybral práve mňa, ktorá som vlastne ani fanúšičkou nebola, ale som tým najšťastnejším dievčaťom na svete.“ slov už bolo dosť. Ruky som si vymotala z jeho zovretia a objala ho okolo krku. Vedel čo chcem. Svojimi dlhými a jemnými prstami ma chytil okolo bokov a konečne prerušil aj tú malú medzierku medzi našimi perami. Nasledoval sladký, možno ešte trochu bublinkavý bozk. Chcela som len cítiť jeho telo. Odtiahol sa a ja som ho pevne objala. On ma objal rovnako pevne a dokonca ma trošku aj nadvihol... (pokračovanie nabudúce :D)

Sophiine šaty! :)

 záleží len na Vás či pokračovanie bude už dnes :) ..Janii :)