Imagine Stories..: Will I ever see you? (by *K)

Lisa

,,Jeremy kde toľko trčíš? Stále meškáš na stretnutia"nahnevane som vravela do telefónu môjmu priateoľvi, ktorý zas neprišiel včas na dohovorené miesto
,,Lisa..prepáč mi..ale zdržal som sa doma..totiž to pomáhal som mame s nákupom.."vyštekol na mňa a mne začalo byť ľúto, že som bola taká hnusná
,,Prepáč"ospravedlujúco som sa ozvala ,,Ja nechcela som..Čakám ťa tu"
,,Dobre zlatko..prepáč mi to"tiež sa mierumilovne ozval do telefónu, ale nejako sa mi nepáčilo, že ma volá zlatko.Asi potrebujem pauzu
,,V pohode.. musíme sa porozprávať..Ale to už potom..Pohni si prosím ťa, lebo hudba ma dlho baviť nebude"pozrela som sa na hodinky a sťažka som si vzdychla
,,O 10 minút som tam.Keď tam budem zavolám ti"rýchlo mi odpovedal a zložil.Ach.Jasné 10 minút ..jeho 10 minút poznám dosť dobre.Prešla som cez ulicu a zamierila som si to do malého obchodíka, kde sa aspoň na chvíľku poobzerám či niečo nemajú.Prešlo 10 minút a Jeremy sa stále neozýval.Nič zaujímavé som nenašla a tak som vyšla von.Prešla som okolo supermarketu pričom som si z tašky vyberala slúchadlá a začala som ich rozmotávať.Nenávidím pomotané slúchadlá.Keď som to mala už skoro hotové do niekoho som narazila až ma to skoro vyvrátilo.
,,Héj čo nevieš dávať pozor?"skríkla som po tom čo som nabrala rovnováhu
,,Prepáč mi.Ja nevšimol som si ťa.Písal som kamarátovi, že idem domov z nákupov"počula som ospravedlňujúci hlas a pozrela som sa na ňho.Zohýnal sa, aby pozbieral roztrasený nákup a v jednej ruke zvieral mobil.
,,To je v pohode.Prepáč mi moju reakciu.Len som sa skoro strepala, tak preto som tak vyskočila.Je to aj moja vina.Slúchadlá by sa nemali rozmotávať pre východom do nákupného centra."bľabotala som, keď som sa zohla, aby som mu pomohla pozbierať mrkvy zo zeme.Keď v tom sa naše pohľady stretli a ja som onemela.Topila som sa v azúrovom mori jeho očí. 'LISA!Prebuď sa!Máš frajera!Tak nemáš čo riešiť' kričalo na mňa moje vnútro, ale ja som len nemo čumela neznámemu krásavcovi do očí.Tiež bol ticho a jemne sa pousmial.Rýchlo som odvrátila zrak a pozbirala som mu zvyšné mrkvy zo zeme.
,,Načo ti je toľko mrkiev?"popletene som sa opýtala a znova som sa na ňho zahľadela
,,Na nič..Na jedenie skôr..Milujem mrkvy"milo sa na mňa zazubil
,,Naozaj? Ja tiež! Ale nemôžem ich jesť veľa lebo potom sa vyhádžem, takže si môžem dovoliť len málo a zriedkavo."začervenala som sa a sklopila som zrak

Louis

,,Naozaj? Ja tiež! Ale nemôžem ich jesť veľa lebo potom sa vyhádžem, takže si môžem dovoliť len málo a zriedkavo."začervenala sa a sklopila zrak.Bola tým najkrásnejším dievčaťom na zemi.Hnedé vlasy jej jemne lemovali tvár a modré oči sa z časti podobali na nebo.
,,Chceš jednu?"natiahol som sa do tašky a jednu som jej podával
,,Tak jednu môžem.Ak mi dáš samozrejme"zasmiala sa ako anjelské zvončeky.Vzala si mrkvu a slabo sa do nej zahryzla.Vyzerala ako tie malé, biele rozkošné zajačiky.
,,Ja som Louis.Louis Tomlinson"hrdo som sa naprahol a nastavil som ruku
,,Ja som Lisa.Lisa Prater."usmiala sa a potriasla mi rukou.To, čo mnou prebehlo som ešte nikdy necítil.Akoby ma kopla elektrina alebo udrel blesk.Bolo to také úžasné až som na chvíľku onemel.Lisa sa rýchlo odtiahla a užasnuto (?) sa na mňa zahľadela.Ten pohľad rýchlo zmizol lebo jej zazvonil mobil a ona ho s mrkvou v ústach začala hľadať.Prišlo mi to komické a tak som sa pousmial.
,,Áno?"ozvala sa do telefónu po tom čo ho konečne našla ,,Jasné Jeremy hneď som tam...Prepáč zdržala som sa v jednom obchode..Áno áno prepáč..Už idem.Pa"vravela do telefónu a mňa ovládla žiarlivosť..
,,Prepáč budem musieť ísť.Môj priateľ ma čaká v parku"začala sa mi ospravedlňovať, ale ja som pri slove priateľ prestal počúvať.Do frasa Louis!..Zas je to tu? Znova si sa musel buchnúť do dievčaťa ktoré už chalana má?
,,Uvidím ťa ešte?" smutne som sa opýtal, keď sa nám opäť stretli pohľady
,,Ak veríš na osud a bude mať s nami dvoma plány tak áno"jemne sa usmiala.Natiahla sa ku mne a jemne sa perami obtrela o moje líce.Bolo to niečo ako ohňostroj.Kým som sa stihol spamätať bola preč..Začal som sa rozhliadať či ju niekde neuvidím ale šťastie nestálo pri mne a tak som sa zohol aby som vzal nákup a vybral som sa domov..

,,Louis pre boha veď sa usmej"hučal do mňa už dobrú pol hodinu Harold a upravoval si kučery v zrkadle, aby na pódiu vyzeral na zožratie.Veď on vyzerá stále.Príkladom sú naše bromance nájazdy.Hh to sú noci.Už prešiel mesiac a ja stále rozmýšľam nad Lisou..Proste nedokážem ju vyhnať z mojej mysle..Jej meno ma bodá ako včely..nie včely nie lebo tie po pichnutí hneď umrú a teraz ma bodajú tie isté myšlienky dookola..Budú to sršne, tie žijú dlho.Nikomu som o tom nepovedal.Dokonca ani Haroldovi a to je už čo povedať
,,Neviem.."povedal som mu a cez hlavu som si natiahol jedno z mojích obľúbených pásikavých tričiek
,,Louis čo sa deje?"ustarostene sa na mňa pozrel Harry a ruku mi položil na rameno
,,Nič sa nedeje prečo?"spravil som sa sprostý a začudovane som sa na ňho pozrel
,,Pre boha Boo..poznám ťa už nejaký ten friday a viem čo si za človeka.Si bláznivý a stále sa rehotáš.Tak mi neklam, že ti nič nieje keď si smutný ako čínska hračka!"štekal na mňa Harry a ja som sa mu až nemohol pozerať do očí
,,Je v tom jedno dievča"priznal som sa nakoniec a Harryho výraz pohasol
,,Čiže týmto končí naša bromance?"chytil ma za dlaň a vystrašene sa na mňa pozeral
,,Harold a ty si sa čo? Si ty normálny? Ty budeš stále môj bromance partner! Ja len..Stretli sme sa asi pred mesiacom a ja som sa do nej buchol..Len tu ide o jedno..má priateľa"smutne som sklonil zrak a chcel som ju vytrhnúť z mojej mysle a z môjho srdca hlavne
,,Lou..krásavček môj"prešiel ku mne Harry s odulenou spodnou perou a bratsky ma objal ,,Neboj sa.. to bude dobré.. Ak bude mať osud s vami plán, tak sa nájdete aj keď nebudeš chcieť"stískal ma
,,Čo máte všetci s tým osudom?!"vybehol som na ňho
,,Neviem..proste v to verím.."neprítomne kývol plecom
,,Prepáč, ale už som z toho na nervy"smutne som poznamenal
,,Chalani kde toľko trčíte? O minútu začíname s koncertom tak poďte!"okríkol nás Paul až sme obaja nadskočili.Schytil som Harryho za lakeť a ťahal som ho smerom na javisko
,,Louis buď tým kým si a netráp sa..Potom to dokončíme"usmial sa na mňa Harry, keď sme mali vyjsť na pódium a dal mi pusu na líce.Rozrehotal som sa a spoločne sme preskackala na pódium pred tisícky našich fanúšičiek...

,,Ach zas ďaľší z tých dní.."vzdychol som si, keď som sa zobudil v jedno slnečné ráno.Druhý mesiac a mne už dochádza nádej.Už ju neuvidím.Odkryl som sa a prešiel som do kúpeľne aby som napravil svoju frizúru.Učesal som si vlasy a vydrhol som zuby.Obliekol som si pásikavé tričko a na môj ospevovaný zadok som natiahol traky..Tipický Tomlinson
,,Harry čo ty tu robíš?"začudovane som čučal na Hazzu keď som ho uvidel ležať na gauči
,,Ó Šípková ruženka sa nám prebudila..No poď zlatko ideme do mesta"rýchlo som spratal a vyskočil na svoje dlhé, sexy paličky
,,Héj..veď som ešte neraňajkoval"zakričal som na ňho, keď ma ťahal von z bytu, ale on nedbal a ťahal ma smerom k jeho brumbáldovi.Opatrne ho otvoril a doslova ma vsotil dnu.
,,Harold kam to ideme?"zrúkol som na ňho, keď sa ako strela vybral smerom do mesta
,,Zlatíčko.Buď ticho.Všetko sa dozvieš v pravý čas."pohladil ma po kolene a mnou prešli zimomriavky.Predsa toto je Harold!
,,Harry Styles!Aspoň zaboč do Starbucksu.Chcem si kúpiť kávu."vyvalil som na ňho moju požiadavku a Harry si to zamieril k mojej obľúbenej kaviarni.Vyšiel som von z auta a vbehol som do kaviarne, kde som si vzal jedno latté a pre Hazzu čokoládu, ktorú tak veľmi miluje.Zaplatil som a čašníčka na mňa žmurkla.Usmial som sa na ňu a už ma nebolo.Nemám chuť na dav jačiacich fanúšičiek.Ani na jednu.Sadol som si k Harrymu do auta a podal som mu čokoládu za ktorú som si vyslúžil pusu na líčko, čo mi pripomenulo Lisu znova.Do riti Louis už kašli na ňu.Určite na teba už zabudla.Harry znova vyrazil a ja som v tichosti čumel z okna.Keď sme prechádzali okolo Greenwich parku uvidel som dievča čo akoby Lise z oka vypadlo.Nebol som si istý, lebo bola otočená chrbtom ale mal som divné nutkanie, že sa nemýlim.
,,Harold stoj!"zvrieskol som a Harry prudko zabrzdil čím si vyslúžil pár vztýčených prostredníkov.Ešte, že niesme na hlavnej.Dievča sa na trúbenie áut otočilo a vtedy som ju videl.LISA.Vybehol som z auta a ešte stále s pohárom v ruke som sa rozbehol za vzďaľujúcim sa dievčaťom
,,Lisa stoj prosím ťa"zakričal som na ňu keď sa mi zdalo, že ma môže počuť.Prudko sa otočila akoby dúfala, že ten hlas patrí mne a keď ma zbadala jemne sa usmiala.Pobehol som až k nej a pohár v rukách som dobre, že nerozpučil od nervozity.No ták Tommo buď chlap.Kričal som na seba z vnútra.Prešiel som až k nej a hlboko som sa jej zadíval do nebeských očí.Do očí po ktorých pohľade som tak dlho túžil a sníval
,,Louis si to naozaj ty?"užasnuto sa na mňa usmiala a chytila ma za ruku.Elektrina o sebe dala znova vedieť.
,,Lisa si to naozaj ty?"tiež som sa nahlúplo opýtal a Lisa sa rozosmiala tým jej perfektným zvončekovým smiechom, ktorý tak veľmi ľúbim.Áno ľúbim ju.Už od prvého pohľadu do jej očí.Od prvého jej slova.Dlaňami ma chytila za líce a natiahla sa, aby ma mohla pobozkať.Konečne preskočila aj tú malú medzierku medzi našimi perami a moje vnútro vybuchlo ako atómovka.Pohár s troškou kávy som hodil na zem a prsty som si obmotal okolo jej pásu, aby som si ju mohol pritiahnuť k sebe.V hlave mi síce svietil radar.'Pre boha Tommo bozkávaš frajerku niekoho iného!' čo ma prinútilo odtiahnuť sa od nej
,,Louis prepáč.Nevedela som, že.."cúvala odo mňa a každým jej centimetrom sa moje srdce trhalo na kusy
,,Nie Lisa..Ale nemáš náhodou priateľa?"opýtal som sa jej a ona zastala
,,Louis myslela som si dobre.Si skvelý chalan.Nie.S Jeremym som sa rozišla pár dní po tom čom sme sa zoznámili a od vtedy čakám kým ťa stretnem, pretože na teba nedokážem prestať myslieť"jemne sa začervenala a sklopila zrak
,,Poď sem"znova som sa po nej natiahol a znova som ju pobozkal.Naliehavejšie a vášnivejšie! S radosťou spolupracovala a zo mňa sa stal najšťastnejší chlap na zemi...